09:00 – Zamyslenia na dnes

Kým je francúzska rehoľníčka, ktorá sa ako prvá žena stala podsekretárkou Synody biskupov?

Ženy v cirkvi nepochybne zažívaju za pontifikátu pápeža Františka svoje zlaté časy. Počas uplynulých piatich rokov prekročil počet žien pracujúcich pre Svätú stolicu prvýkrát v histórii tisícku. Ženy tak tvoria 22 % všetkých zamestnancov.

Na Postoji sme už písali o tom, ako pápež pred rokom vymenoval za druhého najvyššieho predstaviteľa vatikánskej diplomacie právničku Francescu Di Giovanni. Tá sa stala sa podsekretárkou Oddelenia pre vzťahy so štátmi Štátneho sekretariátu Svätej stolice.

Ďalšia právnička Antonella Sciarrone Alibrandi sa stala členkou riadiaceho orgánu Úradu pre finančný dozor a informácie, ktorý zodpovedá za boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Podsekretárkami Dikastéria pre laikov, rodinu a život sú hneď dve laičky, ženy vedú aj Vatikánske múzeá a úrad Vatikánskej apoštolskej knižnice.

Rehoľná sestra Nathalie Becquartová sa však na základe rozhodnutia pápeža Františka ocitla priamo v Synode biskupov. A toto jej menovanie neostalo bez odozvy či dokonca istých rozpakov.

Žena so srdcom pre mladých

Aký je životný príbeh tejto 52-ročnej rehoľníčky a čo bude jej úlohou v novej funkcii?

Nathalie Becquartová sa narodila v roku 1969 vo francúzskom Fontainebleau. V roku 1992 absolvovala štúdium na Vysokej škole manažmentu v Paríži a neskôr pokračovala v štúdiu filozofie na Sorbonne. Strávila rok ako dobrovoľníčka v libanonskom Bejrúte, kde pôsobila ako profesorka matematiky a francúzštiny na katolíckej strednej škole.

V roku 1995 sa pripojila k sestrám xaveriánkam. Ide o apoštolskú kongregáciu ignaciánskej duchovnosti, kde zložila svoje posledné sľuby v septembri 2005. Po postuláte strávenom v Marseille a dvoch rokoch noviciátu odišla na tri roky na misiu do francúzskeho národného skautského tímu. 

Jej akademická kariéra a záľuba v štúdiu sa tým ani zďaleka neskončila. Študovala totiž aj teológiu a filozofiu v jezuitskom seminári v Paríži, ako aj sociológiu na tamojšej Škole pre pokročilé štúdium sociálnych vied. Potom pokračovala v teologických štúdiách v Bostone, kde sa špecializovala na ekleziológiu a synodalitu.

Jej srdcovou záležitosťou sa stala práca s mladými, ktorým pomáhala na ceste rozlišovania životného povolania.

Jej srdcovou záležitosťou sa však stala práca s mladými, ktorým pomáhala na ceste rozlišovania životného povolania.

Po vstupe do rehole sa angažovala v rámci ignaciánskej mládežníckej siete Magis, bola predsedníčkou združenia, ktoré ponúka mladým ľuďom duchovné pobyty na plachetniciach, pôsobila tiež ako národná koordinátorka skautského programu pre mládež v chudobných mestských multikultúrnych oblastiach.

 V roku 2008 bola Konferenciou biskupov Francúzska vymenovaná za zástupkyňu riaditeľa študentskej pastorácie a v roku 2012 za riaditeľku národnej služby pre evanjelizáciu mladých ľudí a pre povolania. V rokoch 2007 a 2008 bola diecéznou koordinátorkou Svetových dní mládeže.

To viedlo aj k jej účasti na príprave biskupskej synody na tému Mladí ľudia, viera a rozlišovanie povolania, kde bola vymenovaná za generálnu koordinátorku a audítorku. O rok neskôr sa stala konzultantkou Generálneho sekretariátu Synody biskupov a tento rok ju pápež vymenoval za podsekretárku spolu so španielskym augustiniánom pátrom Luisom Marínom de San Martín.

Radosť i prekvapenie

Francúzska rehoľníčka tak bude mať ako prvá žena v histórii právo hlasovať na biskupskej synode. Nathalie Becquartová pre Vatican News povedala, že toto vymenovanie vníma ako úžasné gesto dôvery zo strany pápeža. „Pre mňa je to predovšetkým výzva k ešte väčšej službe, ale aj ďalšie veľké dobrodružstvo viery,“ uviedla a zdôraznila, že pápežovo rozhodnutie bolo pre ňu obrovským prekvapením.

Becquartová pri popise svojej úlohy ako podsekretárky uviedla, že má byť najmä asistentkou generálneho tajomníka a sprevádzať ho pri celej jeho práci. Jej hlavnou úlohou je „viesť prípravu synody, potom samotnú slávnosť, a potom ďalšiu fázu realizácie“. Pápež František si vybral pre nasledujúce riadne valné zhromaždenie biskupskej synody v roku 2022 tému Za synodálnu cirkev: spoločenstvo, účasť a poslanie. 

Na otázku, aké to je byť prvou ženou, ktorá zastáva túto pozíciu, povedala, že to vníma ako znamenie a cíti, že toto jej vymenovanie znamená „dôveru v ženy v cirkvi“. Uviedla tiež, že pápež František počúva a dáva odpoveď, ktorá predstavuje krok vpred pre cirkev, v ktorej „ženy a muži slúžia spoločnému dobru sveta“.

Ako ďalej?

Postavenie žien, ktoré sa zúčastňujú biskupských synod, sa v posledných rokoch stalo predmetom mnohých diskusií. Aj doteraz boli síce menované za audítorky alebo expertky, no tie nie sú riadnymi členmi synody a nemajú hlasovacie právo.

Kardinál Mario Grech, generálny sekretár Synody biskupov, v rozhovore pre Vatican News potvrdil, že po novom vymenovaní bude Becquartová hlasujúcim členom. Povedal tiež, že „jej vymenovanie znamená otvorenie dôležitých dverí. Čas ukáže, aké ďalšie kroky sa majú podniknúť“.

Tiež poznamenal, že „počas posledných synod početní synodálni otcovia zdôrazňovali potrebu, aby celá cirkev uvažovala o mieste a úlohe žien v cirkvi. Aj pápež František niekoľkokrát zdôraznil dôležitosť toho, aby boli ženy viac zapojené do procesov rozlišovania a rozhodovania“.

Menovanie sestry Nathalie Becquartovej do nového úradu rozčerilo aj hladinu v slovenskej cirkvi. Profesor kánonického práva Ján Duda uverejnil na sociálnej sieti príspevok, kde si kladie otázku, či by sa následkom jej vymenovania nemal zmeniť aj názov Synody biskupov.

Píše: „Ak rehoľná sestra dostala právo hlasovať, a je to jedno či by šlo o kňaza, diakona či o laického muža alebo ženu, je to ešte Synoda biskupov? Nemal by ostať názov ,synoda´ bez prívlastku?”

K diskusii prispel pohľadom aj bratislavský kňaz Juraj Vittek, ktorý vymenovanie rehoľnej sestry vidí ako „isté nóvum, ale nie v zmysle zmeny podstatného charakteru Synody biskupov, ako ju zamýšľal Druhý vatikánsky koncil“.

„Synoda má za cieľ pomôcť pápežovi účinnejšie počúvať hlas Ducha Svätého. Podľa konštitúcie majú do nej biskupi zahrnúť celú cirkev a k diskutovaným otázkam počúvať aj hlas svojich kňazov a laikov,“ reagoval Vittek v diskusii pod Dudovým statusom.

Vittek tiež pripomína, že aj za pápeža Benedikta XVI. mali právo na synode hlasovať aj nebiskupi – predstavitelia rehoľných inštitútov. „Novinka je teraz iba v tom, že je medzi nich menovaný aj laik, dokonca žena. Určite to však neznamená zmenu v tom duchu, akoby nositeľmi cirkevnej jurisdikcie mohli byť odteraz aj laici,“ dopĺňa. 

„Synoda má v prvom rade pomáhať radami pápežovi, aby on vykonával svoju jurisdikčnú moc. Môže prejaviť názor, želania, ale nie schvaľovať dekréty,“ uzatvára otec Vittek. 

Personálne zmeny vo vatikánskych štruktúrach každopádne ukazujú, že pozitívne slová na adresu žien, ktoré posledné roky zaznievajú z úst pápeža Františka, boli myslené naozaj vážne. A to je dobrá správa.

Lenka Chlebanová

Publikované s láskavým dovolením redakcie Konzervatívneho denníka Postoj.

The post Nathalie Becquartová, žena, ktorá si potichu razí cestu v popredných cirkevných štruktúrach appeared first on Zasvätený život.

( Mário Cserép ) Soľ je ingrediencia, ktorú pozná hádam celý svet. Stačí jej málo a diametrálne zmení polievke chuť. Pri vyrieknutí slova soľ už automaticky tú slanosť cítime na jazyku. Slanosť k soli patrí, bez tejto chuti sú tieto maličké kryštáliky bezvýznamné. Pán Ježiš Kristus povedal, že my sme soľou. Tak ako k soli patrí jej slanosť, tak ku kresťanovi patrí život z viery, ktorý je prejavený v jeho postojoch, slovách a skutkoch.

1. Čítanie Gn 9,8-15

Čítaná stať obsahuje záverečnú časť biblického príbehu o potope (6,1-9,17). Po vyjdení z korába sa Bohu zapáči Noemova obeta a sľúbi, že už nikdy nezaplaví zem (8, 20–22). V tejto stati Boh obnovuje prísľub uzavretím zmluvy, ktorej znamením sa stáva dúha. Dúha nie je stvorená po potope, ale je po nej použitá ako znak a pripomienka novej zmluvy, ktorú Boh uzatvára nielen s Noemom a jeho synmi, ale aj s ich potomstvom čo po nich príde. Okrem toho do tejto zmluvy sú zahrnuté všetky živé bytosti, ktoré vyšli z korába: vtáctvo a dobytok a zvery ako aj zvieratá, čo sú na  zemi. Opis účastníkov zmluvy takto pripomína prvú správu o stvorení (Gn 1,1-2,4) a spolu s úvodom deviatej kapitoly, kde sa píše o požehnaní a príkaze plodenia a množenia sa, naznačuje že ide o stvoriteľskú zmluvu. Tak ako prvé stvorenie vzišlo z oddelenia vôd pod oblohou od vôd nad oblohou a oddelenia súše od mora, tak po opadnutí vôd a vyjdení z korába na súš je Noe novým Adamom, ktorý dostáva novú šancu na budúcnosť. Prežitie vôd potopy v korábe je predobrazom prechodu cez vody Červeného mora, kde sa rodí vyvolený národ, s ktorým uzatvára Boh zmluvu skrze Mojžiša na Sinaji (Ex19). Dejiny spásy vrcholia v novej zmluve predpovedanej Jeremiášom (Jer 31,33), ktorú Ježiš Kristus – nový Adam – uzavrel  svojou krvou na kríži ako novú a večnú zmluvu.

2. Čítanie 1 Pt 3,18-22

Kompozícia Prvého Petrovho listu je postavená na troch témach: vyvolený status komunity (1,14-2,10); kresťania ako cudzinci v tomto svete (2,11-3,12) a utrpenia života v diaspore (3,13-5,11), kde sú adresáti listu sú povzbudzovaní Kristovým príkladom. V stati 3,18-22 je Kristovo vykupiteľské utrpenie za hriešnikov aplikované na krst. Sú tu prítomné prvky vyznania viery, ktoré sa v prvotnej cirkvi používalo pri slávení krstu. Najprv je uvedený odkaz na prvotnú kerygmu o Ježišovej smrti a jeho zmŕtvychvstaní (3,18), zmienka o zostúpení k zosnulým (3,19), ale aj odkaz na príbeh potopy ako predobraz krstu (3,20-21) a nakoniec zmienkou o vystúpení do neba a mieste po pravici Boha v plnosti moci (3,22). Celá stať je poskladaná z mnohých odkazov na rôzne biblické texty, a tak na jednej strane poskytuje bohatstvo prvokresťanskej tradície, ale na druhej strane sa niektoré pasáže ťažšie vysvetľujú. Platí to najmä o interpretácii kázania duchom, čo boli vo väzení (3,19), ktoré v dejinách výkladu našlo svoje miesto v článku viery o zostúpení k zosnulým. V podstate celá stať prispela k tvorbe prvokresťanského vyznania viery, ktoré počas pôstu dostávajú katechumeni pripravujúci sa na krst. V rámci textov prvej pôstnej nedele je preto dôležitým tvrdenie, že záchrana ľudstva v Noemovom korábe je predobrazom krstu.

3. Evanjelium Mk 1,12-15

Markov stručný opis pokúšania Ježiša na púšti nadväzuje na trochu obšírnejšie, ale tiež relatívne stručné uvedenie udalosti Ježišovho krstu v Jordáne (Mk 1,4-11). Nekompromisná stručnosť a dynamika opisu tohto prechodu od krstu v Jordáne do púšte nemusí ísť na vrub kostrbatejšej štylistike, ktorá je pre evanjelistu Marka príznačná. Na rozdiel od Matúša a Lukáša, ktorí poskytujú v troch krokoch detailnejšie informácie o pokúšaní Ježiša a jeho víťazstve, v prípade Marka je Ježiš pasívny a je skôr objektom – osobou, ktorej sa týka činnosť iných. Subjektom je Duch, ktorý hnal Ježiša na púšť a tiež satan, ktorý ho pokúšal i anjeli, ktorí mu posluhovali. Týmto spôsobom sa ukazuje vstup Ježiša do duchovného boja a zlomenie moci satana, ktoré bude mať pokračovanie počas celého jeho verejného účinkovania. V Ježišovi sa priblížilo Božie kráľovstvo a silný protivník je vyháňaný zo svojich pozícii. Zmienka o divej zveri zvýrazňuje nehostinnosť a bezprostrednú hrozbu, ktorej je Ježiš na púšti vystavený. Divá zver však vo vzťahu k Ježišovi nevyvíja žiadnu aktivitu, čo sa vysvetľuje prítomnosťou slúžiacich anjelov. V tomto kontexte sa ukazuje odozva Ž 91,10-13: „Nestihne ťa nijaké nešťastie a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma, lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách. Na rukách ťa budú nosiť, aby si si neuderil nohu o kameň. Budeš si kráčať po vretenici a po zmiji, leva i draka rozšliapeš.“ Zmienka o štyridsaťdňovom pobyte Ježiša na pustatine odkazuje nielen na postavu Mojžiša (Ex 34,28) a Eliáša (1 Kr 19, 1-8), ale aj na štyridsať rokov, počas ktorých putoval vyvolený národ po púšti.

Štefan Novotný
Foto: Miroslav Komanec

Publikované v spolupráci s Katolíckym biblickým dielom na Slovensku.

The post Komentár k biblickým čítaniam – Prvá pôstna nedeľa appeared first on Zasvätený život.

( Mário Cserép ) Včera si nás Boh skrze svoje slovo povolal za ohlasovateľov radostnej zvesti. Za tých, ktorí ako Filip majú privádzať ľudí k nemu. A dnes počúvame prečo. Odpoveďou je Božia láska. Boh miluje človeka do krajnosti. Záleží mu na všetkých. Boh miluje rovnako a každému chce dať zažiť svoju blízkosť. Vykroč ako Filip za Natanaelom, neboj sa negatívnej reakcie a zachráň stratenú ovečku tým, že jej ukážeš cestu k Božiemu Synovi.

( Mário Cserép ) V poslednom čase sú na dennodennom poriadku slová vírus, nákaza, pandémia. Ako sa chrániť, vieme. Ako sa vírus prenáša, vieme tiež. Túto skúsenosť a znalosť si poďme premietnuť cez optiku dnešného Božieho slova. Po tom, čo Filip stretol Krista, mení sa jeho život, pohnutý touto radosťou uteká oznámiť to Natanaelovi. Z Filipa sa stáva misionár, ohlasovateľ radostnej zvesti, ktorá mení človeka. Tá aj Natanaela prinúti vstať, a to napriek tomu, aký má názor na Nazaretčanov. Keď Natanael vstal a presvedčil sa, že skrze Filipovo ohlásenie vstúpil do Božej blízkosti, sám o Kristovi povedal: „Ty si Boží Syn.“ Viera je podobne ako vírus nákazlivá. Tak ako vírus odovzdávame kontaktom s druhým človekom, tak aj vieru. Ak sme boli pokrstení, ak sa s Kristom snažíme žiť, Boh nás posiela stať sa šíriteľmi viery, tak ako poslal Filipa. Filip nepovedal veľké veci, no pozval Natanaela zažiť skúsenosť s Kristom.

Pezinskí kapucíni vydali 6. číslo ročenky Studia Capuccinorum Boziniensia. Ide o recenzované vedecké periodikum pre františkánske štúdia, historické a humanitné vedy. Záujemcom ju kapucíni radi zašlú na dobierku, prípadne si ju môžu objednať cez iných predajcov.

Predslov editora: Rád sa dotýkam zeme. Križujem ju svojimi krokmi, mnohokrát bezcieľne, keďže kráčam kvôli kráčaniu a nie vždy sa uberám za povinnosťami. Zem mi je pod nohami, pozdvihujem sa z nej. V tomto pohybe je navždy uchovaná pôvodná bezmocnosť každej novozrodenej bytosti. Moje nohy, chodidlá ju postupne a rytmicky opúšťajú, len aby ich znova a znova láskavo prijala a ujala sa ich odporu. Občas si sadnem, vystriem nohy, stiahnem čiapku a nechám vlasy previevať jesenným vetrom. Po chvíli pot oschne. Nohy majú pamäť, nimi si ohmatávam a osvojujem priestor a priestor i s jeho temným podložím sa mi stáva krajinou. Chôdza je spôsobom ľudského bytia. V jej povahe možno rozpoznať isté vektory nášho existenciálneho vzťahovania sa k svetu a sveta k nám. Chôdza je modalitou môjho láskavého vzťahu k zemi. To ona ma prijala a necháva zotrvávať tak, aby som jej neubližoval. Spolieham sa na jej pevnosť. Učí ma umiernenosti. Je tým čo sa vždy spoluvyjadruje vo všetkých mojich myšlienkach, no vôbec sa nedomáha pozornosti. Mlčanlivo nesie.

Často myslím na Petrarcu a jeho cestu na Mont Ventoux. Cestu, ktorá si skôr zvolila svojho chodca, než on ju. Neprekliesnená húština, neprehľadné chodníky mesta, trasa ktorá mnohokrát vedie zabudnutými či novými cestami a teda aj za hranice mysliteľného. „… osamelosť. Obzvlášť pozoruhodná v týchto dobách, keď kvitne kult spoločenstva.“ Osamelosť, ktorá je apriórnym milieu skutočného myslenia. Do samoty však doliehajú toľké ozveny hlasov. Dejiny, múdrosť, zdieľnosť, no aj úzkosť.

Mnohokrát som v uplynulých mesiacoch pandémie počúval ľudí pochvaľovať si okolnosti, ktoré im poskytli nebývalú hojnosť času pre seba. Osobitne cynicky mi to znelo z úst rehoľníkov či kňazov. Ako len možno vnímavo (a teda aj kresťansky) žiť bez toho, aby nami neprenikala bolesť a utrpenie toľkých ľudí a sveta? Ako možno v týchto okolnostiach neprevziať bytostnú, kontemplatívnu účasť? Toľko bolesti zeme. Ako som spomenul, rád sa jej dotýkam. Dnes vídavam ľudí, ktorí sa k nej pri chôdzi akosi viac klonia. Z rytmu ich krokov sa trochu vytratila ľahkosť i šarm. Nesieme účasť a tá ťaží, drví, melie a premieňa.

Beriete do rúk našu novú ročenku. Kiež by ste ňou prekráčali a chôdza myslenia vás zaviedla aj na nové či až nepredvídateľné cesty. Naša voľba a recenzné konanie opäť viedli k veľmi rôznorodej skladbe štúdií. Prvé štyri texty sa venujú tajomstvu Písma. Precíznu a poučenú sémantickú a poetickú analýzu tzv. poémy o radosti u Siracha od Pavla Prihatného dopĺňa štúdia Frederica Raurella o antagonizmoch medzi judaizmom a helenizmom v Knihe múdrosti. Gabriel Hunčaga v rozsiahlej a objavnej štúdii mapuje vzťah dominikánov k Biblii v 13. storočí. Tú vhodne dopĺňa esej už zosnulého znalca františkánskej spirituality Théophila Desbonnetsa o jej františkánskom chápaní. Biblický blok strieda štúdia Lucie Rathouzskej o metaforách svetla a temnoty a prekonaní imaginácie u mystika Waltera Hiltona. Anna Hlaváčová reflektuje a analyzuje tradíciu mestskej formy slávenia Troch kráľov. Lukáš Porubský sa usiluje previesť čitateľa po vybraných eschatologických modeloch z hľadiska teologickej náuky o vzkriesení tela a Marta Janíčková sviežo analyzuje problém Františkovej dôvery v známom románe Nikosa Kazantzakisa. Kratšiu spomienku na smutné 70. výročie akcie „K“ od Tomáša Konca sme zaradili do sekcie „varia“. Za významný príspevok k solídnej kritike dnešného pomýleného chápania zmyslu vzdelania považujeme uverejnenie prekladu rozsiahlejšej state Josefa Piepera „Čo prezrádza slovo ,akademický‘? Dve úvahy o tom, akú šancu majú univerzity v dnešnej dobe“, ktorú sme určite oprávnene zaradili medzi „fontes“.

Ladislav Tkáčik, OFMCap, šéfredaktor

The post Studia Capuccinorum Boziniensia – vyšlo už šieste číslo ročenky appeared first on Zasvätený život.

( Mário Cserép ) Počul som o jednom chlapcovi, ktorý sa dlho uchádzal o ruku dievčaťa, ktoré miloval. Dievča nechcelo spočiatku privoliť, ale chlapec ako správny bojovník bojoval o jej srdce a po šiestich rokoch sa to podarilo. Boh po prvom hriechu hľadá Adama. Potom posiela sudcov, kráľov či prorokov a nakoniec svojho Syna. Boh miluje človeka, preto bojuje o jeho srdce, a vždy hľadal spôsob, ako ho osloviť a znova priblížiť k sebe.

Generalát Spoločnosti sociálnych sestier organizuje Medzinárodnú online konferenciu o sociálnej náuke Cirkvi v dňoch 19. – 20. februára 2021. Hlavnou témou konferencie je Ľudská dôstojnosť v 21. storočí, je sprístupnená okrem odbornej verejnosti, kňazov a zasvätených aj pre univerzitných študentov katolíckej teológie, vstup je voľný. Konferenciu je možné uskutočniť vďaka finančnej podpore Katolíckej biskupskej konferencie Spojených štátov amerických.

V slovenčine bude možné sledovať niektoré časti programu aj bez registrácie na konferenciu na linku Farnosti Trnavá Hora, s ktorou sociálne sestry spolupracujú na viacerých projektoch.

Piatok 19.2.
09.00 – Otvorenie
09:30 – 10:30 – Dôstojnosť života – vdp. Jozef Vadkerti, ThLic, Slovensko
15:00 – 16:00 – Dôstojnosť stvorenia – Dr. János Zlinszky, PhD., Maďarsko

Sobota 20.2.
09:00 – 10:00 – Dôstojnosť rodiny – p. Zsuzsa Vizy, rodinná terapeutka, Maďarsko
15:00 – 16:00 – Dôstojnosť práce – Dr. Tibor Héjj, výkonný riaditeľ, Proactive Management Consulting Ltd., Maďarsko
19:00 – 20:00 – Panelová diskusia

sociálne sestry

The post Sociálne sestry ponúkajú možnosť pripojiť sa na Medzinárodnú online konferenciu Ľudská dôstojnosť v 21. storočí appeared first on Zasvätený život.

Katolícky kňaz z Aleppa napísal dojímavý list pri príležitosti Roku svätého Jozefa. Opisuje dramatickú situáciu v tomto sýrskom meste, kde „utrpenie je každodenným chlebom“ a „srdcia sú ochromené smútkom a zúfalstvom“. Františkán zveruje budúcnosť tohto mesta ochrancovi Ježiša, ktorý sa nikdy nesťažoval, ale vždy mu dôveroval.

Kňaz Ibrahim Alsabagh zdôrazňuje, že svätý Jozef je vzorom pastoračnej činnosti v Sýrii, ktorá bola zasiahnutá desiatym rokom krízy. Tá by mohla trvať ešte mnoho ďalších rokov. Pri písaní o krutom každodennom živote spomína mnohé nedostatky, ktorým ľudia čelia: potravinové, hygienické a zdravotnícke. Keď zima neustupuje, je nedostatok vykurovacieho oleja, benzínu, elektrina je len jednu hodinu denne. „Ako je možné žiť v tomto chladnom Aleppe, ktorý prenikol do všetkých kútov našich domovov a dodáva srdciam ochromeným smútkom a zúfalstvom temnotu,“ píše sýrsky františkán, ktorý v Aleppe zostal po celú vojnu, podporuje chudobných ľudí, nielen kresťanov.

Františkán Ibrahim píše o dráme otcov, ktorí nevedia, kde získať peniaze na nákup chleba pre svoje deti. Je to dôsledok nezamestnanosti, rastu cien a životných nákladov a vzrastajúcej inflácie, zatiaľ čo príjmy každým dňom klesajú. Františkán spomína utrpenie matiek upadajúcich do depresie kvôli zúfalstvu, nárastu počtu samovrážd otcov a mladých ľudí, ktorým vojna ukradla detstvo. „Vyrastajú v rodinách poznačených atmosférou smútku, zúfalstva, neistoty, či zajtra bude čo jesť,“ píše vo svojom liste farár latinskej farnosti v Aleppe. Spomína ženu, ktorá mu nedávno povedala, že nemohla dcére kúpiť topánky, keď staré už neboli vhodné na nosenie a nové stáli tri štvrtiny jej platu. „Dnes mi jedna z matiek povedala, že im nezostáva nič na ohrev vody, aby mohli umyť svoje deti a pripraviť im teplé jedlo.“ Existuje toľko situácií, ktoré vás rozplačú, píše kňaz Ibrahim. Pri zmienke o starších a chorých, najzraniteľnejších v spoločnosti, sa pýta: ako im môžeme zabezpečiť jedlo, palivo, teplé oblečenie na zimu, lieky, často potrebné plienky.

V súvislosti s Rokom svätého Jozefa pripomína, že Ježišov pestún nebol pasívnym rezignovaným človekom. „Podľa jeho príkladu s vierou hľadáme, ako čeliť realite a prijať svoju zodpovednosť. Ako cirkev v Sýrii, a najmä v Aleppe, cítime, že Boh nám zveruje svoj ľud, rovnako ako zveril svojho Syna Jozefovi,“ píše Ibrahim. Zdôrazňuje, že „Evanjelium ukazuje, že napriek všetkým ťažkostiam môže Boh naše životy vždy zachrániť za predpokladu, že máme tvorivú odvahu tesára z Nazareta, ktorý vie, ako zmeniť problém na príležitosť, vždy dôverovať v Prozreteľnosť“. Františkán poznamenáva, že každé núdzne, chudobné, trpiace a choré dieťa je dieťa, ktoré svätý Jozef chráni.

Aleppský farár zdôrazňuje, že obyvatelia tohto mesta potrebujú nielen materiálnu, ale aj duchovnú podporu. „Dnešní kresťania potrebujú nádej. Vieme, že naše utrpenie nie je večné, ale nevieme, kedy sa skončí,“ píše františkán, ktorý budúcnosť tohto skúšaného mesta zveril do rúk Ježišovho ochrancu, ktorý sa nikdy nesťažoval, ale vždy mu dôveroval.

Zdroj: TK KBS, RV pl

O službe františkánov v Aleppe sme písali aj TU.

The post Farár zo sýrskeho Aleppa: utrpenie je našim každodenným chlebom appeared first on Zasvätený život.