09:00 – Zamyslenia na dnes

( Matúš Čekan ) Keď sa objaví niečo nové, je namieste otázka, či to zvládneme. Počatie ďalšieho dieťaťa, ťažká finančná situácia, choroba, strata blízkej osoby, nová pozícia či prenasledovanie pre svoje presvedčenie nútia človeka uvažovať, čo bude ďalej. Mária dostala k naplneniu Božieho zámeru povzbudenie: Neboj sa. Zrejme nedostaneme od Boha manuál na život, no ak má s nami svoje zámery, pošle povzbudenie: Neboj sa, Pán je s tebou. Keď chce Boh uskutočniť svoje plány, nikdy nás neopustí.

Prinášame vám rozhovor uverejnený v oficiálnom časopise Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku – v časopise Slovo. Redaktorka Dada Kolesárová sa rozprávala s redemptoristom Milanom Zalehom, šéfredaktorom časopisu Misionár.

Odkedy si šéfredaktorom vášho redemptoristického časopisu a aké zmeny prinieslo toto poslanie do tvojho života?

Šéfredaktorom časopisu Misionár som sa stal v decembri 2014. Po zvolení môjho predchodcu otca Metoda Lukačika CSsR za viceprovinciáleho predstaveného bolo treba nájsť niekoho, kto by mohol prebrať túto službu najneskôr do januára 2015, kedy mal byť uvedený do úradu. Už predtým som s ním diskutoval o fungovaní vydavateľstva, a tak som bol prvý, kto dostal túto ponuku. V decembri som už nemal misie, tak som prišiel do Michaloviec „na stáž”, aby som sa pozrel, ako sa to robí a aby som čo-to „odkukal”. Vtedy som sa dozvedel, že mám pripraviť do tlače januárové číslo a celkovo si pripraviť víziu na ďalší rok. A že sa mám počas Vianoc zbaliť a presťahovať do Michaloviec.
Samozrejme, bola to pre mňa veľká zmena. Štrnásť rokov som bol „misionárom na plný úväzok“, robil som tzv. ľudové misie a viedol kočovný život – prakticky každý týždeň som bol v inej farnosti. Za ten čas som urobil stojedenásť misií a skoro rovnaký počet obnov, nepočítajúc rôzne duchovné cvičenia a obnovy. Päť mesiacov som ešte „dorábal“ misie, ktoré som už mal naplánované, a zároveň som sa venoval časopisu a vydavateľstvu. Teraz som väčšinou cez týždeň doma, v kláštore v Michalovciach. Cez víkendy chodím slúžiť do Juskovej Vole, prípadne na nejaké obnovy.

Čo všetko treba zabezpečiť, aby časopis mohol vyjsť?

Najprv treba vytvoriť určitú víziu – na rok, možno aj na viac. A potom nájsť ľudí, ktorí ju uskutočnia. Treba osloviť spolubratov, prípadne iných, ktorí sú doma v daných oblastiach, a ponúknuť im jednotlivé sekcie, prípadne konkrétne témy v týchto sekciách, a určiť im rozsah článkov. Potom už len písať svoje články, čakať, kedy prídu články od iných, občas niekoho popohnať.
Keď prichádzajú články, priebežne ich čítam a vychytávam chyby. Potom ich posúvam korektorovi na jazykovú úpravu a grafikom, ktorí ich vkladajú do šablóny, dopĺňajú o obrázky, o ktorých potom diskutujeme, prípadne ich meníme. Keď sa to poskladá, treba časopis niekoľkokrát prejsť, prečítať a prehliadnuť, aby sa vychytali podľa možností všetky chyby – gramatické, grafické aj logické. Z tlačiarne odvezú časopis do distribučnej firmy, ktorej dodáme aktuálnu databázu adries a počtov, a oni časopis rozpošlú čitateľom.

Mnohí možno nevedia, odkedy vychádza časopis a aká bola jeho historická púť…

Pôvodne časopis Misionár Najsv. Serca Isusovho vydávali od roku 1936 baziliáni v Užhorode. Keď bolo v roku 1939 jeho vydávanie zastavené, vladyka Gojdič prosil redemptoristov, aby začali s vydávaním časopisu Misionár na Slovensku, pretože veriaci boli bez duchovného pokrmu. Prvé číslo s nákladom 2 000 kusov bolo vydané v Michalovciach pre 75 rokmi – 7. marca 1942, druhé s nákladom 2 500 kusov vyšlo po Pasche. Po vojne sa stal jedným z najrozšírenejších a najvyhľadávanejších katolíckych časopisov na Slovensku. V roku 1947 už dosiahol náklad 33-tisíc výtlačkov. Bol orgánom takých cirkevných spolkov ako Spolok sv. Jozefa, Arcibratstvo sv. ruženca a Spolok Božského Srdca. K 1. januáru 1949 bolo vydávanie časopisu zastavené „pre nedostatok papiera“.
K obnoveniu časopisu došlo v júni 1992. Začal ho vydávať otec Štefan Ištvaník CSsR, ktorý bol vtedy predstaveným kláštora v Michalovciach, a tak je prirodzené, že aj jeho redakcia bola tam. A je aj doteraz.

Kto sa najviac zaslúžil o pozdvihnutie časopisu a kto bol najčastejším prispievateľom?

Asi najväčšiu zásluhu na vydávaní časopisu Misionár má otec Štefan Ištvaník CSsR, ktorý ho obnovil a zo začiatku väčšinu jeho obsahu, napriek mnohým ďalším aktivitám, písal pod rôznymi pseudonymami on sám. Neskôr, keď sa stali šéfredaktormi iní spolubratia, naďalej do časopisu prispieval. Veľmi úspešnou sa stala jeho Ľudová čítanka na nedele a sviatky, ktorej venoval všetok svoj voľný čas. Až tak, že aj po jeho odchode do večnosti sme ju mohli ešte vyše dvoch rokov uverejňovať. Musím však s vďačnosťou povedať, že každý zo spolubratov, ktorý bol zodpovedný za Misionár, doň vniesol niečo nové a vzácne. Niekto v obsahu, niekto vo forme, niekto v prehĺbení spolupráce s laikmi.

Kto všetko sa dnes podieľa na jeho príprave a akým spôsobom (spolubratia, eparchiálni kňazi, laici…)?

Z redemptoristov momentálne pracujem vo vydavateľstve iba sám a väčšina zodpovednosti leží na mojich pleciach. Ďalší dvaja spolubratia, otec Anton Verbovský CSsR a otec Jozef Troja CSsR, ktorí do časopisu prispievajú najviac, tvoria redakčnú radu a pomáhajú mi tvoriť širšiu víziu časopisu aj vydavateľskej činnosti. Už dva roky u nás pracuje Katka Hlinková, ktorá má na starosti administratívu a distribúciu – je pilierom vydavateľstva. Grafiku si už nerobíme sami, ale spolupracujeme s firmou mydesign.sk. Tento rok sme požiadali otca Marcela Gajdoša, aby našim čitateľom priblížil východnú liturgiu a veci s ňou spojené.

Aké je zameranie vášho časopisu a ktorú cieľovú skupinu čitateľov zasahuje?

Keď som prišiel do Misionára, bol vnímaný hlavne ako časopis pre staršiu a strednú generáciu. Problémom bol pre mňa podnadpis Náboženský časopis gréckokatolíkov, lebo po prvé, automaticky vymedzoval okruh čitateľov na gréckokatolíkov a po druhé, robil ho jedným z mnohých náboženských časopisov.
Vnímam, že Boží Duch nás vedie k tvoreniu rodiny – užšieho spoločenstva s laikmi, ktorí sú v dosahu nášho apoštolátu a často aj chcú intenzívnejšie žiť našou duchovnosťou. Skrze to sa môže začať výmena darov a verím, že aj nové pastoračné projekty.

Napríklad v Arcibratstve svätého ruženca máme vyše 20-tisíc členov. To je neskutočný potenciál. Len málokto z nich však prežíva, že sú s nami duchovne spojení, že sú súčasťou redemptoristickej rodiny. Niekedy položartom-polovážne hovorím, že ak by sa z nich len polovica ten ruženec skutočne modlila a ak by sa nám podarilo len polovicu z tých, ktorí sa modlia, priviesť k tomu, aby začali vnímať, že sú v redemptoristickej rodine modlitebným zázemím, a ak by sa táto skupina len raz v týždni pomodlila za naše obrátenie, naše misie a naše povolania, tak to bude revolúcia.
Na viceprovinciálnej kapitule sme prijali víziu tvorenia redemptoristickej rodiny, ktorej súčasťou je to, že časopis Misionár má byť určitou platformou stretávania jej jednotlivých okruhov – redemptoristi, redemptoristky, Arcibratstvo svätého ruženca, prípadne iné spoločenstvá, ktoré vzniknú. Preto ten podnadpis: Časopis redemptoristickej rodiny.
Aby sme sa priblížili aj mladšej generácii, začali sme vydávať Misionár v elektronickej podobe. Zmenili sme aj logo časopisu, v ktorom je zároveň odkaz na webovú stránku viceprovincie aj vydavateľstva.

Okrem časopisu máš na starosti aj vydavateľstvo. Kvôli čomu vzniklo?

Vydavateľstvo vzniklo pre potrebu nášho apoštolátu. Zjednodušene povedané, snažíme sa v ňom vydávať veci, ktoré sú doplnením toho, o čom kážeme.

Čo ponúka vydavateľstvo dnes?

Obnovili sme edíciu Bližšie ku Kristovi. Sú to stručné brožúrky o modlitbe, o sviatosti zmierenia, o úcte blahoslavených a svätých či o vzťahoch. Potom sme v spolupráci s redemptoristami z Bratislavy vydali edíciu diel sv. Alfonza – zatiaľ vyšlo dvanásť titulov. Podporujeme aj liturgický život – vydávame brožúrky na sviatky, vydali sme knihy utierní a večierní na každý deň aj knihu večierní na nedele a sviatky. Podporili sme pastoráciu Rómov tým, že sme im pomohli vydať knihu Od srdca k srdcu. Vydali sme niekoľko zaujímavých titulov od Krzyszofa Wonsa. Jednoznačne najväčším bestsellerom je kniha Tri anjelské pozdravenia.

Čo ťa vie v redaktorskej práci najviac znechutiť a čo povzbudiť?

Spätná väzba. Jej nedostatok spôsobuje neistotu, jej prítomnosť ukazuje smer.

Ako vidíš budúcnosť časopisu?

Myslím si, že čoraz viac bude pre ľudí zaujímavý v elektronickej podobe, lebo ho človek bude môcť mať stále pri sebe, napr. v mobile, a zároveň nebude doma zaberať miesto.

V tomto čase váš časopis oslavuje štvrťstoročie a vlastne je už dospelákom. Čo by si mu poprial na jeho ďalšej ceste?

Aby mal čitateľov, ktorí budú chcieť byť zároveň jeho tvorcami. A aby sa stal platformou, vďaka ktorej bude rásť redemptoristická rodina, z ktorej budú môcť iní čerpať hojné vykúpenie. Hojné vykúpenie.

(krátené)

Dada Kolesárová / Časopis Slovo (casopisslovo.sk)

Rozhovor vznikol v roku 2017 pri príležitosti 75. výročia prvého vydania a 25. výročia obnovenia vydávania po páde komunizmu. Šéfredaktor časopisu a vydavateľstva Misionár otec Milan Zaleha, CSsR pôsobí od roku 2019 ako správca Kaplnky Najsvätejšej Trojice pri Kláštore redemptoristiek vo Vranove nad Topľou – Lomnici.

Celú ponuku vydavateľstva aj novinky z jeho života nájdete na www.misionar.eu.

The post Aby sa rodina rozrastala appeared first on Zasvätený život.

( Matúš Čekan ) Niektoré uzly slobody sú v našich rukách. Nedá sa žiť v pokoji, keď viem, že som iného zviazal hnevom, neodpustením, zaťažil ho nespravodlivými požiadavkami alebo podmienkami neumožňujúcimi výber. Všetko, čím zotročujeme iných, je aj prekážkou našej slobody. Vo zvyšku pôstneho času skúsme objaviť všetky nami nespravodlivo nasadené putá a skúsme ich odstrániť.

Laici a zasvätení v Združení katolíckeho apoštolátu (ZKA) sa cez víkend stretli na formačnom stretnutí. Pre pandémiu koronavírusu sa ich tretie stretnutie opäť konalo online. Za bežných okolností sa tieto formačné dni konajú pravidelne raz mesačne v Centre Božieho Milosrdenstva v dome pallotínov v Spišskej Novej Vsi.

Témou formačného dňa bola téma Svätý Vincent Pallotti a chorí. Pripravil a predniesol ju páter Piotr Lasota, SAC, ktorý pôsobí v Michalovciach ako rektor kostola Božského Srdca. Prednáška ponúkla historický pohľad na život svätého Vincenta, jeho službu a starostlivosť o chorých a biednych.

Odzneli v nej aj myšlienky pápeža Benedikta XVI., svedectvo života a utrpenia Jána Pavla II., tiež myšlienka blahoslaveného Carla Acutisa. Ponúkol pohľad na duchovné i telesné utrpenie človeka a zároveň poukázal na postoj služby a  dôstojnej a vďačnej starostlivosti o chorých podľa vzoru svätca Vincenta Pallottiho. 

Druhú prednášku predniesol lektor Tomáš Rusňák, predseda ZKA na Slovensku. Podelil sa s témou V zdravom tele, zdravý duch. Poukázal na dôležitosť starať sa o zdravie integrálne, na duchovnej, duševnej a telesnej úrovni. Odzneli myšlienky a praktické podnety komplexnej starostlivosti o seba či blízkych.

Vychádzal z Božieho Slova, z príkladu Ježiša Krista a jeho starostlivosti o chorých s cieľom umožniť duchovné uzdravenie, ale aj uzdravenie tela a duše človeka. Predstavil aj myšlienky Jána Pavla II., ktorý vnímal človeka ako osobu a stvoreného dobre na Boží obraz, pozvaného žiť v láske a plnosti pre sebadarovanie sa v rôznych povolaniach.

Poukázal na potrebu služby, praktizovania skutkov milosrdenstva, aj podľa vzoru svätého Vincenta Pallottiho. Odzneli tipy na nápravu v oblasti zdravej výživy, ekologického spôsobu života a starostlivosti o Zem, náš domov, ku ktorému pozýva aj pápež František.

Na formačnom dni sa zúčastnilo približne 40 účastníkov, členov ZKA a sympatizantov združenia. Stretnutie malo aj medzinárodný charakter pretože sa ho zúčastnili aj členovia združenia a ich kňazi z Českej republiky. Medzi účastníkmi spoločenstvo tvorili aj zasvätení, kňazi a sestry pallotínky, ktoré pôsobia vo farnosti Smižany.

Podujatím sa vytvoril online priestor na osobné zdieľanie, spoločné uvažovanie nad aktuálnymi témami. Vytvoril sa priestor aj na reflexiu a spoločnú modlitbu. V budúcnosti Združenie ZKA plánuje pokračovať v online formácii, pokiaľ to pandemické opatrenia umožnia nahradiť osobnými stretnutiami.

V ďalšom programe bolo stretnutie Národnej koordinačnej rady ZKA s cieľom prípravy avizovaného Sviatku Božieho Milosrdenstva, informovala Barbora Jarinová.

Zdroj: TK KBS

The post Laici a zasvätení katolíckeho apoštolátu mali opäť formačné stretnutie appeared first on Zasvätený život.

( Matúš Čekan ) Každý rodič, ktorý chce dať svojmu dieťaťu to najlepšie, snaží sa dať mu lásku, domov, zabezpečiť jeho hmotné i duchovné potreby. Sú samozrejmosťou. Netreba však zabúdať na rodičovské požehnanie. Dôležitosť rodičovského, a hlavne otcovského požehnania je vyjadrená nielen v príbehu Izáka, ale aj v Knihe Sirachovcovej. Otcovo požehnanie je oporou pre domy synov.  Ak teda chce rodič naozaj dobre zabezpečiť svoje dieťa, nech mu nezabúda dávať svoje požehnanie.

( Matúš Čekan ) Zdrojov nepokoja je dosť: všadeprítomný stres a zmätok, protivní ľudia, tlaky na akceptovanie hriechu a zvrátenosti. Ako čítame u Izaiáša, o pokoj neprichádzame pôsobením vonkajších vplyvov, ale vnútornou bezbožnosťou: stavom, v ktorom srdce prestane počítať s Bohom. Dá sa povedať, že v čom niet Boha, v tom niet pokoja. Boh poslal svojho Syna Ježiša, aby sme v ňom mali pokoj bez ohľadu na vonkajšie vplyvy. Ježiš povedal: Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.

( Pavol Székely ) Pamätám si, ako som bol ako seminarista prvýkrát darovať krv a hneď po odbere som mal ísť k okienku, kde mi dali dvadsať korún a keksík. Zostal som prekvapený a zareagoval som: „Ale veď to je bezplatné darcovstvo, či nie?“ A pani za okienkom mi povedala: „Mladý pán, to, čo ste darovali, má oveľa, oveľa väčšiu hodnotu než pár korún a keksík.“ Áno, ľudská krv má mnohokrát hodnotu záchrany pozemského života. A čo Kristova krv? Poznáme jej hodnotu? Je ľudsky nevyčísliteľná, liturgickým jazykom povedané drahocenná, lebo je to hodnota Kristovej obety pre našu spásu. Denne pri svätej liturgii počúvame: „Pite z nej všetci, toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za vás i za mnohých na odpustenie hriechov.“ Skryť sa pod túto krv nám
prináša obmytie našich hriechov, očistenie, uzdravenie a posvätenie duše, ochranu pred pokušiteľom aj záruku večného života. Čo vzácnejšie ešte potrebujeme? Stačí sa len utiekať pod jej ochranu.
Prednedávnom sa nad Slovenskom uskutočnil druhý prelet lietadla, v ktorom kňaz žehnal našu krajinu relikviou Kristovej krvi, aby sa skončila epidémia, ktorá nás už rok sužuje. Naozaj silný
moment pre človeka, ktorý verí a dôveruje v silu i drahocennosť Pánovej krvi. „Vďaka, Pane, za každú jednu kvapku tvojej krvi, ktorou si nám získal vykúpenie.“

V Roku sv. Jozefa pripravili sestry redemptoristky z Kláštora Ježiša Krista Vykupiteľa sveta z Kežmarku okrem deviatnika, ktorý sme vám ponúkli na stiahnutie aj pobožnosť krížovej cesty so sv. Jozefom. K biblickým textom napísali aj reflexiu a pridali ivokáciu ku sv. Jozefovi.

Ilustračný obrázok: archív sestier redemptoristiek

The post Redemptoristky pripravili Krížovú cestu so sv. Jozefom appeared first on Zasvätený život.

( Pavol Székely ) Neustále žijeme v očakávaní. Čakáme na termín pôrodu dieťaťa, dôležitý dokument z úradu, termín nástupu do školy, výsledok lekárskej správy z vyšetrenia či ukončenie pandémie vo svete. Čakáme, ako to v budúcnosti bude. Popri všetkých tých očakávaniach nezabudnime hlavne očakávať Pána,ktorý isto príde. Lebo nemúdrosť panien z podobenstva o desiatich pannách spočívala práve v tom, že neboli v stave pripravenosti – očakávania, a preto ani nevošli do svadobnej siene ženícha.

1. Čítanie Jer 31, 31-34

Prisľúbenie uzatvorenia novej zmluvy v Knihe proroka Jeremiáša je súčasťou potešujúcich výrokov uprostred frustrujúcej skúsenosti babylonského zotročenia. Boh ústami proroka sľubuje opätovné zjednotenie rozdeleného a následne rozprášeného kráľovstva a uzavretie zmluvy, ktorej kvalita prevyšuje predošlú zmluvu uzavretú prostredníctvom Mojžiša na Sinaji. Kým prikázania sinajskej zmluvy zapísané do kameňa vyvolený národ so zatvrdnutým srdcom a tvrdou šijou opakovane porušoval, novú zmluvu sľubuje Boh zapísať do nového materiálu. Je ním vnútro a srdce ľudu. Spôsob, ktorým sľubuje Boh zapísať novú zmluvu do vnútra a do srdca svojho ľudu je nečakané milosrdenstvo. Slovo o zľutovaní a odpustení hriechov spolu so zmienkou o poznaní Pána otvárajú horizont novej zmluvy, nového ľudu i nového Jeruzalema (Jer 31,38-40).

2. Čítanie Hebr 5, 7-9

Úryvok z piatej kapitoly Listu Hebrejom opisuje Ježiša Krista ako veľkňaza, ktorý nepochádza z rodokmeňa Árona, ako všetci kňazi zo sinajskej zmluvy, ale zjavuje sa nečakane ako jeho predobraz z knihy Genezis, Melchizedek (Gen 14,17-20). Kristus je veľkňazom, ktorý sa stotožňuje so svojím ľudom a za dramatických okolností znáša ťarchu ľudských hriechov. Zmienka o silnom výkriku a slzách hovorí, že Ježiš ako veľkňaz nie je profesionálny vykonávateľ rutinnej činnosti, ale hlboko zainteresovaný a hrdinský nositeľ utrpenia, ktorý v mene ľudí, ktorých zastupuje, volá k Bohu o záchranu. Tento opis najviac korešponduje s Ježišovou modlitbou v Getsemanskej záhrade tesne pred ukrižovaním (Mk 14,35-36) a rezonuje v ňom aj opis Ježišovej poslušnosti až na smrť (Flp 2,6-11).

Evanjelium Jn 12, 20-33

Evanjelista Ján opisuje v dvanástej kapitole záver tzv. knihy znamení (Jn 1-12) a začiatok tzv. knihy slávy (Jn 13-21). Medzníkom je ohlásenie Ježišovej hodiny. To, čo sa ešte nestalo na svadbe v Káne, keď Ježiš hovorí svojej matke, že ešte neprišla jeho hodina (Jn 2,4), nastáva po nenápadnej žiadosti nemenovaných Grékov, ktorí sa domáhajú stretnutia s Ježišom cez dvoch Ježišových učeníkov s gréckym menom – cez Filipa a Ondreja. Ježiš prekvapí svojich učeníkov, keď si vôbec nevšimne túto žiadosť, ale slávnostným spôsobom vyhlási, že došiel k vrcholu svojej misie. Ohlasovanie pohanom necháva svojim učeníkom a podobenstvom o zrne v zemi predpovedá svoju obetu na kríži i zmŕtvychvstanie. Uvádza sa tu aj Ježišova modlitba v konfrontácii s hodinou utrpenia, ktorá  odkazuje na skúsenosť v Getsemanskej záhrade. Ježišova modlitba vrcholí prosbou o oslávenie Otcovho mena v jeho hodine. Hlas z neba, ktorý je odpoveďou na modlitbu, vysvetľuje udalosť Ježišovej obety na kríži ako oslávenie, ktoré nadväzuje na postupné zjavovanie Ježišovej slávy vo vykonaných znameniach (Jn 2,11). Vyzdvihnutie od zeme je nevyhnutnou súčasťou Ježišovho oslávenia a zavŕšenia súdu nad svetom a jeho kniežaťom i víťazného pritiahnutia všetkých k sebe, čo je vlastne obrazom nastolenia Božej vlády.

Štefan Novotný

Foto: Matúš Puškáš

Publikované v spolupráci s Katolíckym biblickým dielom na Slovensku.

The post Komentár k biblickým čítaniam – Piata pôstna nedeľa v roku „B“ appeared first on Zasvätený život.