09:00 – Zamyslenia na dnes

(Marko Rozkoš) Christos voskrese! Výzva, na ktorú sme ostatných štyridsať dní odpovedali: „Voistinu voskrese!“ To naše voistinu – skutočne, isto, fakticky, opravdivo – je tým svetlom, ktoré má pomôcť ľuďom okolo nás, žijúcim v strese chaosu a neistoty, uvidieť cieľ, pevný bod, ktorý zaručene nesklame. Svetlo určite nesklame, ak nesklamem ja ako jeho nositeľ.

(Marko Rozkoš) Čo dnes budem robiť? – obvyklá ranná otázka. Kladie si ju ten, kto chce dať svojmu životu dávku hodnotnej aktivity. Ak nechcem počuť večer nepríjemný hlas svedomia: „Samá nuda, stratený deň“, zaručeným receptom je poslúžiť Bohu, napríklad v blížnych či blízkych naokolo. Istý pilot spomína na radu svojho inštruktora: „Ak sa počas letu nudíš a nemáš čo robiť, určite si na niečo v pilotáži zabudol.“ Nemali by sme zabudnúť, že každý deň máme ako dar, aby sme mohli poslúžiť Bohu. Slastnou odmenou večer je usínanie s vedomím, že dnes som mal tú česť ťahať brázdu spolu so svojím Bohom.

(Marko Rozkoš) Slová evanjelia nezriedka nastavia zrkadlo našim úvahám. Chceme sa podobať Ježišovi, a podobáme sa židovským farizejom. Neradi ideme do rizika. Máme radi svoje pohodlné miestečko v práci, spoločenstve, škole. Čítať slová evanjelia znamená aplikovať pravdy o Božom poriadku vo svojom živote a nevzdať sa tejto úlohy ani za cenu vlastného pohodlia. Veď na svete sme preto, aby po nás ostalo dobro, zapísané v živote tých druhých.

(Ján Rusnák) Keď sa ľudia stretnú, najčastejšie si želajú dobré zdravie. No nemala by nás uspokojiť len snaha o fyzické zdravie a dobrú kondíciu. Dôležitejšie je naučiť sa správne zmýšľať a žiť podľa svedomia. Nenechajme sa zlákať materialistickou spoločnosťou, ktorá žije v omyloch a preferuje telo pred duchom. Neželajme si len dobré zdravie, ale aj to, čo potrebuje naša duša. Iba tak uspokojíme vnútornú túžbu po šťastí.

(Ján Rusnák) Turisti oddychovali po ťažkej túre. Zrazu sa v diaľke vynoril pastier so stádom oviec. Po chvíli sa objavil na opačnej strane druhý pastier so stádom. Zastali pred nimi, priateľsky sa pozdravili a dali sa do rozhovoru. Turisti si povedali: „To teda bude zmätok. Sme zvedaví, ako si svoje ovce rozdelia.“ No keď sa pastieri rozlúčili, každý buchol palicou o zem, zapískal, zakričal a jeho ovce sa vybrali za ním. Po chvíľke sa sformovali dve krásne stáda v pôvodnom zložení.
Ovce sa vedú, nie ženú! Pastier ide na čele, nekričí, nekľaje, neudiera palicou. A Ježiš hovorí aj o sebe ako o dobrom pastierovi.

Ježiš pred odchodom k Otcovi nehovorí učeníkom rozlúčkovú reč, aby za ním plakali. Dáva im dar pokoja, aby z neho žili. Pokoj je veľmi vzácny. Podpisujú sa rôzne medzinárodné dohody, a predsa na mnohých miestach rinčia zbrane.

V našich rodinách aj v našich komunitách sme si už toľkokrát povedali: „Prepáč, odpúšťam ti,“ a napriek tomu stačí málo a je oheň na streche. Zrazu je po pokoji.

Pokoj,
ktorý dáva Ježiš, neznamená to ľudské: „Nechaj ma na pokoji, chcem mať od teba
pokoj…“ Nie je to absencia rozdielnosti názorov medzi ľuďmi. Nie je to ani nedostatok
niečoho – porozumenia, lásky, odpustenia, prijatia, zmierenia. Ježišov pokoj sa
rodí z toho, čo je pozitívne, zo vzájomnej lásky, z dôvernosti
jednoty prežívanej s ním, z konkrétneho úsilia chrániť a darovať
tento dar, ktorý nie je stratou, pretože ak ho druhí neprijmú, tak sa podľa
Ježišových slov vráti k nám.

Apoštoli
riešili rôzne praktické i doktrinálne otázky viery, ku ktorým museli
zaujať postoj. Nerobili to na základe renomovaných štúdií, ale v sile
Ducha, pri spoločnom rozlišovaní. Zjednotení vo viere dostali silu povzbudzovať
bratov a byť im nápomocní. Je to Boží Duch, a nie nejaké spomienky na
svojho majstra, ktorý ich v každom čase udržiava a pomáha im plniť
ich úlohu aj napriek ťažkostiam a neskôr aj prenasledovaniu.

Ani my zasvätení, ktorí sme bratia a sestry v Kristovi, nemáme sa zastaviť v úsilí o pokoj. Kristov pokoj nie je možný bez viery, z ktorej sa rodí láska a dôverná jednota s ním. 

Tomáš Brezáni CM

(Ján Rusnák) Ježiš musí opäť čeliť výzve dokázať svoj mesiášsky nárok. Požiadavku vyhlasuje za v podstate nesplniteľnú, lebo na to nestačia vonkajšie dôkazy. Museli by mať vnútorné spojenie s Bohom, založené na láske, ktorú nemajú. Tým však odmietajú prijať od Boha aj večný život, o ktorý sa tak veľmi usilujú cez vonkajšie zachovávanie náboženských predpisov. No jediný, kto im môže od Otca sprostredkovať dar večného života, je Ježiš.

(Ján Rusnák) Základom vzťahu medzi pastierom a ovcami je osobné poznanie a láska. Ten, kto miluje, nepoznáva druhého ako objekt, ktorý mu patrí. Poznáva ho v slobodnom darovaní sa. Láska umožňuje hlbší pohľad do druhej osoby. Vtedy vzniká tajomné spojenie medzi dvoma milujúcimi sa, osobitné puto, vzájomné slobodné otvorenie sa jeden druhému.

(Ján Rusnák) Chlapec mal len päť chlebov a dve rybičky. Keď ich odovzdal Ježišovi, v jeho rukách sa zmenili na požehnanie pre mnohých. Ježiš koná mnohé zázraky cez nás, cez ľudí. Nezáleží na veľkosti zásob, ale na tom, či sme ochotní podeliť sa – odovzdať to Ježišovi. Je možné, že aj ďalší ľudia mali potraviny. Azda viac ako chlapec. Možno si pomysleli, že to aj tak nebude stačiť. A nepriniesli nič. Chlapec dal všetko, čo mal, a Ježiš z tejto ochoty spravil zázrak. Hoci nemáme veľa, keď sme ochotní podeliť sa, dejú sa zázraky. Viac získame, ako stratíme. Netýka sa to iba jedla či peňazí, ale aj viery, lásky, nadšenia, obetavosti. Prajem vám odvahu.

(Ján Rusnák) Dospelý mladý muž, ktorý cestoval vlakom s otcom, sa pozeral z okna a kričal: „Otec, pozri sa na tie nádherné stromy! A ako utekajú dozadu, to je úžasné!“ Otec sa usmieval a šťastím mu žiarila tvár. No starší pár, ktorý sedel v kupé, sa na to pozeral s poľutovaním. Mladík znova vykríkol: „Otec, pozri sa, oblaky utekajú zarovno s nami!“ Toto už bolo na nich priveľa. Rozhodli sa, že otcovi dohovoria: „Pane, prečo nezoberiete syna k dobrému lekárovi?“ Otec sa len usmial: „Práve sa vraciame z nemocnice. Môj syn bol od narodenia slepý a dnes vidí svet prvýkrát.“
Každá osoba na tejto planéte ma svoj vlastný príbeh. Nesúďme ľudí skôr, než spoznáme ich skutočný príbeh. Pravda nás môže prekvapiť.