09:00 – Zamyslenia na dnes

(Peter Tirpák) Apoštol Pavol v Druhom liste Korinťanom hlbšie analyzuje zjavené pravdy. Jednou z nich je náuka o posledných veciach človeka. Aj o viere v posmrtný život. Večný život je síce darom, ktorý na základe Božej milosti dostávame zadarmo, napriek tomu Kristus bude náš život súdiť. Budeme odmenení za to, ako sme žili. Nikdy nemôžeme Božiu milosť používať ako výhovorku pre lenivosť.

(Peter Tirpák) V inom preklade za týmito slovami Kristus pokračuje: „Vravíte, akoby ste ani neboli moji učeníci.“ Keď obyvatelia samaritánskej dediny učeníkov a Ježiša odmietli, nestačilo im striasť si prach z nôh. Chceli privolať oheň z neba. Keď sa druhí postavia proti nám, možno tiež máme chuť vrátiť im to. Nezabúdajme však, že jediným sudcom je Boh. My máme konať tak, aby naše svetlo odpustenia osvietilo tmu nenávisti.

(Peter Tirpák) Existuje spôsob, ako sa nestať pyšným a posudzujúcim človekom. Predstav si, že apoštol Pavol píše list práve tebe. V ňom ukazuje cestu. Ak po nej budeš kráčať, prestaneš budovať svoj život na piesku – na vlastných schopnostiach, priateľstvách, známostiach. Kristus je pevný základ . Ak na ňom postavíš stavbu vlastného života, nepodľahneš vplyvom vonkajšieho prostredia.

(Peter Tirpák) V gréčtine slovo život sa pomenúva slovom psyché – duša. Tento termín v tradícii hebrejského myslenia znamená dych, dýchanie, život alebo ide o označenie človeka. Teda svätopisec nás Kristovým výrokom stavia pred pohľad na vnútorného a vonkajšieho človeka. Vnútorný je stvorený Bohom. Vonkajší poznačený hriechom. Hriešny človek je akoby pokrytý maskou – ohavným obalom hriechu (raní kresťania nazývali hriech slovom prosópon – maska). Nebojme sa pred Ježišom odstrániť svoju masku.

(Peter Tirpák) Hovorí sa, že šaty robia človeka. No na skutočné spoznanie človeka parádne róby a doplnky nestačia. Hodnotu človeka nemeriame výzorom. Apoštol Pavol nás povzbudzuje, aby sme pamätali na to, že byť odetý do Krista znamená reprezentovať jeho samého. Ovocie tohto štýlu života sa má prejavovať na vzťahoch v rodine, na pracovisku, v  situáciách každodenného života.

(Anton Uhrín) V časoch Ježiša sa to takto robilo bežne. Skôr narodení to zažili aj u nás. Možno sa tento spôsob niekde zachoval dodnes. Platí to aj o iných činnostiach. Orie sa modernejšie, no orba ostala. Kosí sa modernejšie, no kosba či žatva ostala. Drevo sa ťaží modernejšie, no ťažba ostala.

Ježiš hovorí podobenstvo o rozsievačovi, ktoré potom vysvetľuje. Prirovnáva ho k ohlasovaniu Božieho slova. Môžeme teda povedať, že aj dnes sa Božie slovo ohlasuje modernejšie – cez rozhlas, televíziu, internet, no ohlasovanie ostalo. Ohlasovanie Božieho slova je teda dôležité a potrebné. Modernejší spôsob sa usiluje o to, aby bolo efektívnejšie a prinieslo čo najväčšiu úrodu. No semeno Božieho slova sa nemení, je vždy to isté, včera, dnes a naveky. Lebo to slovo je Boh.

(Anton Uhrín) Príroda má stanovené, kedy budú stromy prinášať ovocie. Zvieratá majú stanovené obdobie na párenie a množenie sa. Má človek stanovený deň v týždni, keď má byť plodný na dobré skutky? Niekedy to totiž tak vyzerá. Dnes áno, zajtra nie. Kresťan má však neustále robiť dobro tým, ktorí to potrebujú.

(Anton Uhrín) Čoraz viac ľudí prestáva chodiť do chrámu v nedele a sviatky, nemodlia sa, pochybujú, kritizujú Cirkev. Na druhej strane je menej kňazských povolaní. Teda žatva je čoraz väčšia, a robotníkov čoraz menej. Prosme preto Pána žatvy, aby poslal robotníkov a aby žatva bola úspešná. A robotníkom môžeš byť aj ty.

(Anton Uhrín) Utrpenie nám neprináša radosť do života. Práve naopak. Sme smutní, ubolení, utrápení a nedá sa to vždy zakryť navonok. Robíme všetko preto, aby sme sa zbavili utrpenia. Apoštol Pavol sa zbavil utrpenia tak, že sa z neho začal radovať. Skúsme to aj my, azda to prinesie úľavu a posilu.

(Anton Uhrín) Čím väčší úspech, tým väčšia radosť. Vyhnať zlého ducha je veľká vec a prináša radosť obom stranám. No existuje ešte väčšia radosť, ak nie najväčšia. Byť na zozname spasených. Si tam zapísaný svojimi skutkami aj dnes?