09:00 – Zamyslenia na dnes

(Radoslav Záhorský) Ak nám toto podobenstvo o vinici pripomína našu vlastnú dušu, tak si môžeme byť istí, že Boh pre nás urobil všetko, aby sme dobrú úrodu prinášali. Vo svojej starostlivosti ide ďalej a pripomína nám potrebu našej spolupráce na úrode vo vinici. Ak to tak nie je, problém nie je v Bohu, ale v nás. Až príliš sme si zvykli na to, že vlastníme jeho vinicu a zabúdame na podiel z úrody – dobré skutky. Práve takto by sme mali využiť čas Filipovky, premýšľať o svojom živote a uvedomovať si nielen časnosť, ale aj večnosť stojacu na našich skutkoch.

(Radoslav Záhorský) Po nepríjemných Ježišových slovách o fungovaní Jeruzalemského chrámu prichádza zo strany farizejov protiútok v podobe otázky: „Kto ti dal túto moc?“ Takýto útok prichádza vždy, keď človek stojí proti pravde a nedokáže jej odporovať. Dnešný človek sa vo svojom živote čoraz viac ocitá v takejto situácii. A predsa Bohu nejde o to, aby nás zahanbil či zosmiešnil, ale vedie nás zamyslieť sa nad svojou životnou cestou. Nad tým, či sme sa azda nevybrali nesprávnym smerom. Lebo pokiaľ máme silu, zmeňme to, čo treba, aby sme raz nemuseli niečo ľutovať.

(Radoslav Záhorský) Aj dnešnému človeku to sú veľmi nepríjemne znejúce slová. Farizeji si urobili lotrovský pelech z Jeruzalemského chrámu, my si ho neraz robíme z chrámov našich sŕdc. Namiesto lásky a odpustenia máme v srdciach nenávisť a zlobu. Nedokážeme sa povzniesť nad malichernosti každodenného života, a pritom sa bijeme do pŕs, akí sme to kresťania. Ježiš by namiesto našich „veľkých“ slov radšej prijal každodenné malé skutky lásky a odpustenia voči tým, ktorí sú okolo nás.

(Radoslav Záhorský) Neraz by sme chceli povedať, že liberálny spôsob života sa pomaly vkráda do našich rodín a farností. Žiaľ, pravda je taká, že on sa už vkradol, a my si stále chceme nahovoriť, že to ešte tak nie je. Denne sme konfrontovaní s otázkami, aká je doba, akí sú ľudia, aký je svet okolo nás. A Kristus od nás očakáva rozhodnutie, kam sa ako kresťania pridáme. Na stranu sveta alebo Boha? Učeníci jasne prevolávali na Božiu slávu, aj keď sa to farizejom nepáčilo. Nájdem aj ja odvahu v tomto svete prevolávať na slávu Božiu? Pane, pripomínaj sa svojim učeníkom. Nech vedia, kde je ich miesto v živote, rodine a v tejto spoločnosti.

(Michal Vasiľ) Keď som absolvoval povinnú vojenskú službu, zoznámil som sa s Kráľom. Jeden z vojakov našej roty mal takéto priezvisko. Vo svete je niekoľko kráľov – vládcov, aj keď s dosť obmedzenou mocou. Boli aj takí králi, ktorí nemali žiadnu právomoc. Niekedy sa toto pomenovanie spája s výnimočnosťou − v športe je kráľ futbalu, v hudbe kráľ rokenrolu a podobne. Za akého kráľa mohol Pilát považovať Ježiša? Aj keď mu Ježiš hovorí, že jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta, asi ho považuje skôr za kráľa náboženských filozofov ako za kráľa neba a celého vesmíru. Dal síce spraviť tabuľu s nápisom: „Ježiš Nazaretský, židovský kráľ“, ktorú pripevnili na kríž, no uznával len jedného kráľa: rímskeho cisára. Aby nestratil jeho priazeň, vyhovel davu a dal Ježiša ukrižovať.

Akým kráľom je však Ježiš pre nás? Nie je len kráľom z ďalekej histórie? Alebo kráľom z „iného“ sveta, takého vzdialeného od nás? Ježiš je skutočný kráľ všetkých kráľov a vládca celého vesmíru. Z lásky k nám sa nechal pribiť na kríž. Kajúci lotor ho priamo tam uznal za kráľa. Tak musí byť aj vládcom nášho života a nášho srdca.

(Michal Vasiľ) Život prináša rôzne ťažkosti, ktoré musíme znášať. Prináša však aj poklesky a pády. Niekedy pomôže bratské napomenutie. Apoštol nám radí, aby sme to urobili v duchu miernosti a nie povýšeneckým spôsobom. Ježiš sa znížil k hriešnikom. Napomínal, ale neodsudzoval. „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ (Jn 8, 11) Povstať z pokleskov nebýva vždy ľahké. Aj hriech je bremenom. Pomôžme s ním aj našim blížnym. Prosme o posilu a budeme môcť naplniť Kristov zákon.

(Michal Vasiľ) Čo je málo a čo veľa? Je to relatívne. Musíme sa pýtať: „Veľa pre čo?“ Jedna mína nebola maličkosťou vzhľadom na niekoľkomesačnú prácu, za ktorú ju človek zarobil. No v porovnaní s vládou, ktorú dostal, to bola len maličkosť. Podobne je to aj s naším životom. Hodnota našich skutkov je maličkosťou v porovnaní s tým, čo nám Pán chce dať. Veď naše terajšie ľahké súženie nám prinesie nesmierne veľkú váhu večnej slávy. (2 Kor 4, 17)

(Michal Vasiľ) Výčitka. Tak sme si zvykli používať ju voči blížnym, že v ťažkých situáciách ju neváhame použiť aj voči Bohu. Pane, prečo dovolíš, prečo nevidíš, prečo nedbáš… Niekedy by nám mohol odpovedať ako Marte: „Veď to si si vybrala/vybral.“ Inokedy: „To je dôsledok ľudskej slobody či hriechu“. Alebo: „To je skúška. Ak v nej obstojíš, získaš večnú odmenu.“ Skôr ako výčitku adresujme Bohu prosbu: „Pane, pomôž mi, aby som vždy počúval Božie slovo a zachovával ho.“

(Michal Vasiľ) Hovorí sa, že nie je tak dobre mať peniaze, ako je zle, keď ich nemáme. Každý človek potrebuje uspokojiť aspoň svoje základné životné potreby. Jesť, piť, niekde bývať. Bez peňazí je to ťažké. Ak ich máme dostatok, naskytnú sa nám rôzne možnosti využiť ich. Práve to buduje našu túžbu po nich. Napĺňanie tejto túžby môže mať aj hriešne následky: závisť, lakomstvo, podvod, krádež, lúpež… Náš vzťah k nim bude len vtedy správny, keď sa budeme cvičiť v skromnosti a štedrosti.

(Michal Vasiľ) Najväčšiu rýchlosť na našej planéte, viac ako 300 km/h pri strmhlavom lete dosiahne sokol sťahovavý. Tak aj supy, orly a ostatné dravce sa obrovskou rýchlosťou dokážu spustiť na korisť či mrcinu. Syn človeka príde tiež rýchlo a nečakane, aby rozsúdil ľudí podľa ich skutkov: „Ako pastier oddeľuje ovce od capov.“ (Mt 25, 32) Aj v Lótových časoch Sodomčania, ako mnohí ľudia dnešnej doby, mali záujem len o telesné potreby. Keď sa naplnil čas, nebolo už úniku.