09:00 – Zamyslenia na dnes

(Martin Gergelčík) Maliar znázornil obraz Ježiša, ktorý stojí pred dverami a klope. Obraz sa dostal na výstavu, kde si diváci všimli, že na dverách chýba kľučka. Mysleli si, že maliar urobil chybu a upozornili ho. On sa usmial a povedal, že to urobil úmyselne, lebo chcel naznačiť, že Ježiš síce môže klopať, ale otvoriť musí majiteľ domu. Ak to neurobí, Ježiš odíde. Ak sme aj my duchovne hluchonemí, neotvoríme Ježišovi, hoci on stále klope a čaká, aby vyliečil našu chorobu. Využime dnešné stretnutie s ním, odíďme od okolitého hluku a poprosme ho, aby sa dotkol našich uší aj jazyka. Aby svojím slovom a dotykom otvoril naše srdce a dal nám silu, aby sme o ňom mohli vydávať pred svetom svedectvo.

(Martin Gergelčík) Zaiste nebolo ľahké pre Abraháma odísť z domova, z istoty, ktorú mal pri svojej rodine. Ísť do neznámej krajiny, ktorá hneď nebude jeho. Ale mal prísľub Boha, že bude veľkým národom a jeho meno bude preslávené. Na základe slova, ktoré dostal, odchádza. V jeho poslušnosti vidno vieru v Božie slovo. Aj od nás Boh žiada vieru. Cez našu poslušnosť jeho slovu Boh chce, aby sme tomuto svetu ukázali moc jeho slova. Boh vkladá do nás dôveru v naplnení jeho prisľúbení.

(Martin Gergelčík) Ľudia veľmi rýchlo zabudli na zmluvu s Bohom. Rozhodli sa postaviť mesto a vežu až do neba, aby dokázali, že ich moc je podobná Božej. Bohu sa to nepáčilo, a preto rozhodol: „Pomäťme tam ich jazyk, aby nik nerozumel reči druhého.“ Aj týmto spôsobom chcel zabrániť ľudstvu vstúpiť do pýchy a namyslenosti. Dnes zabúdame na to, čo spôsobil hriech Adama a Evy, a chceme byť ako Boh. No nie je v našej moci riadiť tento svet. Bez spojenia s ním nás všetky dobrá tohto sveta nebudú navzájom zbližovať, ale budeme sa navzájom odcudzovať, až nakoniec si nebudeme rozumieť.

(Martin Gergelčík) Obsahom zmluvy nebolo vysedávanie a čakanie na lepšie časy. Noe začal pracovať na lepšom živote pre seba a svoje potomstvo. Záleží na nás, ako k tomu pristúpime. Boh nám dal všetko potrebné na život. Buď budeme s jeho požehnaním pracovať na tom, čo máme, alebo naďalej ostaneme vo svojom pohodlí. Zadudraní a znechutení, že nič nie je tak, ako chceme, že život nejde podľa našich predstáv. Noe konal. Aj keď nič nebolo ideálne, pracuje a zbiera úrodu. Nehľadajme dôvody, prečo sa to nedá, ale hľadajme spôsoby, ako to urobiť.

(Martin Gergelčík) Vždy pri podpísaní zmluvy očakávaš, že bude dodržaná. Ak bude porušená, tak si môžeš uplatniť svoje právo, ktoré je v nej ustanovené. Aj Boh uzavrel zmluvu s Noem a jeho potomstvom. Túto zmluvu potvrdzuje znamením, pečaťou. Dúha nám ma pripomínať pokoj a Božie milosrdenstvo. Má nám pripomínať, že on je verný. Ale ako je to so mnou? Som ja verný zmluve, ktorú som uzavrel pri sviatosti krstu? Nie som to ja, kto mnohokrát vyjednáva s Bohom? Ale on znova a znova preukazuje svoje milosrdenstvo.

(Martin Gergelčík) V závere jednej rozprávky pre deti o potope sveta, keď Noe vystúpil z korába, vypustil zvieratá a všetko sa postupne vracalo do normálu, Boh povedal: „Už nikdy nevyhubím ľudstvo, ono sa vyhubí samo a na to nepotrebuje Boha.“ Boh vedel, že ani také veľké napomenutie, ako je potopa sveta, nezmení zmýšľanie ľudského srdca. Napriek tomu nám dal príležitosť začať od začiatku. Nechal nás rozhodnúť sa v slobode pre neho. Ak prestaneme vnímať Božiu prítomnosť vo svojom živote a ak sa neodvrátime od hriechu, privedieme tento svet do „potopy“ my.

(Martin Gergelčík) Malé dieťa chcelo preniesť ťažkú vázu s kvetmi. Usilovalo sa, namáhalo, fučalo, ale nevládalo ju posunúť ani o milimeter. „Vložil si do toho všetku silu?“ opýtal sa otec. „Áno,“ odpovedal chlapec. „Nie,“ dodal otec, „lebo si ma nepožiadal o pomoc.“ (Bruno Ferrero)

Ak berieš tento čas Veľkého pôstu vážne, usiluješ sa a namáhaš, pociťuješ únavu. Potrebuješ pomoc a povzbudenie. Je to čas nášho sebaukrižovania, naša skúsenosť s plnením Kristovho prikázania „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“. Nemôžeme však zobrať svoj kríž a nasledovať Krista, ak neprijmeme jeho kríž. Kríž, ktorý nás spasí. Kríž, ktorý dáva zmysel, ale aj silu radšej ho nasledovať, ako žiť život v hriechu a sebauspokojovaní. Chce, aby sme prestali ovládať svoj život a dovolili mu ho riadiť. Žiada, aby sme sa mu podriadili a zbavili sa svojho ega, pre ktoré si namýšľame, že vieme lepšie než Boh, ako prežiť svoj život. Pozerajúc na kríž ako víťazstvo našej spásy, občerstvení a povzbudení po namáhavej ceste, vzdajúc sa vlastných záujmov, dobrovoľne nesme svoj kríž kráčajúc s Kristom k víťaznému cieľu.

(Martin Gergelčík) Začína sa nový vek, začalo sa znovustvorenie človeka. Ježiš ruší každé tabu a stoluje s hriešnikmi a mýtnikmi. Pozýva k novému začiatku. Oslovuje hriešnikov, aby zmenili svoje životy. Ponúka sám seba ako cestu pravdy a spravodlivosti. Treba len bez váhania vstať a nasledovať Krista. Zanechať starý spôsob života, zanechať komfort, cez ktorý sme si namýšľali, že všetko je v poriadku. Sme uprostred cesty nášho obrátenia. Stav nášho života je vážny a potrebujeme Božiu pomoc. Tu ide o večný život, ide o našu spásu. Ježiš ide okolo.

(Martin Gergelčík) Nastáva nový začiatok. Hriech bol potopený, svet bol vrátený z chaosu do poriadku. Človek dostal novú príležitosť začať život v Božej prítomnosti. Aj keď „zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti zlé“ (porov. Gn 8, 21) a Pán vidí až na dno srdca, predsa s nami počíta a plánuje nový začiatok. Nebojme sa opustiť komfort svojho pohodlia, opustiť svoj starý štýl života. Nebojme sa vyjsť von a načúvať jeho hlasu, ktorý nás aj dnes chce viesť pustatinou nášho života.

(Martin Gergelčík) Boh uvádza svet do stavu, ktorý bol pred stvorením, do stavu bez hriechu. Nezatvára dvere pred človekom zvonku preto, aby ho opustil a zabudol, ale z lásky mu opäť pripravuje „to, čo je dobré“. Takto chce človeka ochrániť pred namyslenosťou a pýchou. No človek to neprijal. Cez hriech opäť privádza svet do chaosu a neporiadku – do potopy. Preto nezatvrdzujme svoje srdcia, ale využívajme čas pôstu na otvorenie dverí svojho srdca Božej láske.