09:00 – Zamyslenia na dnes

O svátku Uvedení Páně do chrámu 2. února jsme si připomněli Den zasvěcených osob. Tedy těch, kdo zaslechli Boží hlas a neváhali jej následovat.

Jejich kroky prošlapávají cestu i nám, ukazují směr našeho pozemského putování. Jak asi vypadala jejich pouť na začátku? Nejistě přešlapovali, kráčeli, nebo přímo běželi? „Každý z nás je originál, proto i každého Bůh oslovuje jedinečným způsobem. U někoho je to láska na první pohled, u jiného jemné přemlouvání po dlouhou dobu. S jistotou se dá říci jedině to, že první, kdo na tuto cestu zve, je Bůh. Člověka zasáhne natolik, že okolní svět se vším všudy vybledne. Neznamená to, že odpovědět na toto lákavé Boží pozvání je vždy jednoduché, ale určitě jde o dobrodružství, které probouzí v hlubině srdce přitažlivou radost,“ říká sestra Vojtěcha Zikešová z kongregace sester františkánek Marie Immaculaty. O vnitřním hlase, o němž se nedá mnoho vypovědět, svědčí i benediktin P. Prokop Siostrzonek, břevnovský arciopat: „Je to podobné, jako když se člověk zamiluje. A pak je ještě druhý způsob, jak mluví Bůh k člověku – a to skrze osobní setkání s jiným člověkem. Onen někdo může změnit naše životní směřování.“

Podaná ruka druhého člověka, díky němuž můžeme „prohlédnout“, ovšem vede k další otázce: Být řeholníkem je člověk povolaný už od narození, nebo se jím teprve stává? „Kdyby se člověk zasvěcenou osobou rodil, asi bychom mu po narození dávali místo plen hábitek z pytloviny, aby si zvykal. Mám však takovou soukromou teorii o ‚Boží anténě‘, o jakémsi šestém smyslu pro Boží věci, který má dotyčný opravdu již od narození. Když pak člověk tento smysl v mládí rozvíjí, může se jeho anténa naladit také na vlnu, která vibruje směrem k řeholnímu životu,“ vysvětluje P. Zdeněk Jančařík ze salesiánské komunity.

Nikdy jsem toho nelitovala

O pomalém rozvíjení duchovního povolání hovoří také sestra Vojtěcha Zikešová: „Že bych mohla jít i já po cestě života zasvěceného Bohu, mně napadlo už v dětství. Netuším, kolik mi tehdy bylo. Pak jsem na to ale zapomněla až do maturity, kdy Bůh začal dobývat mé srdce. Trvalo mi dva roky, než jsem odpověděla své ano. Ten poslední rok před přihlášením do kláštera jsem v sobě hodně bojovala, ale svého rozhodnutí jsem zatím nikdy nelitovala. Naopak, své povolání pokládám stále za větší dar.“

A jak pokračuje cesta budoucího řeholníka, který se na chvíli zastaví před branami kláštera – zaklepe a chce vejít dál. Co jej čeká na začátku? „Mít nablízku zkušeného bratra či sestru, kteří už ve svém řeholním povolání ušli kus cesty, je moudrou praxí počáteční formace. Nejdůležitějším časem je rok noviciátu, který má být prožíván v ústraní a tichu, aby mohl zaznít ten jemný Boží hlas,“ přibližuje sestra Vojtěcha, jež pomáhá novickám v kongregaci sester františkánek Marie Immaculaty již osmým rokem.

Mnoho řeholníků a řeholnic nám slouží jako vzor. Mohou nás inspirovat v mnohém – třeba i v myšlence nekráčet přesně v jejich stopách, ale vyšlapávat si ty vlastní. „Noviciát mi pomohl oprostit se od romantických ideálů a chápat řeholi realisticky. Dost to bolelo. Zjistil jsem, že mi žádný smrtelný člověk nemůže sloužit za vzor. Vzory fungují, když jste na začátku cesty. Jenže od určitého okamžiku musíte najít svůj styl, své pochopení Boha, světa i sebe – a žít svůj život, nikoli život svého vzoru,“ uzavírá bratr Bonaventura Ondřej Čapek z pražské komunity bratrů františkánů.

Karolína Peroutková

Snímek Michael Bujnovský/Člověk a Víra. (V kostele sv. Vojtěcha v Opavě složila 3. ledna sestra Noemi Eva Jakubcová své doživotní sliby.)

Publikované s láskavým dovolením redakcie časopisu Katolický týdeník (2021/5)

The post Řeholníci a řeholnice ukazují směr appeared first on Zasvätený život.

( Mário Cserép ) Koľkokrát z našich úst zaznieva modlitba Otčenáš? Koľkokrátvyslovujeme „lebo tvoje je kráľovstvo“? Nazývame Boha svojím Otcom i Kráľom, no je to tak? Je Boh mojím kráľom, ktorého ukrižujem, alebo je mojím kráľom, ktorého milujem? Nie je dôležité ovládať množstvo modlitieb, ale slová modlitby brať vážne. Keď sa budeš modliť modlitbu Otče náš a budeš prednášať zvolanie „lebo tvoje je kráľovstvo“, spýtaj sa sám seba, či to, čo hovoríš, je obrazom reality tvojho srdca, alebo je to tradícia, ktorú ťa niekto naučil.

Svätý Otec vymenoval dvojicu podsekretárov Synody biskupov. Sú nimi španielsky rehoľný kňaz Luis Marín de San Martín z rádu augustiniánov a francúzska rehoľná sestra Nathalie Becquartová, členka misijného inštitútu Xavière.

Páter Luis Marín de San Martín, ktorého Svätý Otec zároveň vymenoval za titulárneho biskupa, a sestra Nathalie Becquartová budú spolupracovníkmi generálneho sekretára Synody biskupov, ktorým je maltský kardinál Mario Grech, vymenovaný pápežom Františkom na čelo Synody biskupov od septembra 2020.

Menovanie podsekretárov Synody biskupov zverejnilo vatikánske Tlačové stredisko v sobotu 6. februára spolu s biografickými charakteristikami oboch osobností.

(Správa bude doplnená)

Zdroj: RV, jb

The post Pápež vymenoval dvojicu podsekretárov Synody biskupov appeared first on Zasvätený život.

( Mário Cserép ) Keď sa Kristus s učeníkmi lúčil a hovoril im o svojom odchode, Peter si dovolil tvrdiť, že aj život položí za neho. Pri konfrontácii s touto pravdou sa však iba zamiešal medzi dav, medzi sluhov a sledoval, čo sa deje. Deň čo deň, nedeľu čo nedeľu môžeme byť aj my v tejto pozícii. Keď svoju vieru zúžime na sledovanie toho, čo sa deje okolo oltára. Božie slovo nás vyzýva žiť vieru v každodennom živote. Vyzýva nás postaviť sa z pasívneho sedenia a sledovania k aktívnej účasti na budovaní Božieho kráľovstva.

Kongregácia pre Inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života a Pápežská rada pre kultúru v spolupráci s Pápežskou Gregorovou univerzitou a Talianskou biskupskou konferenciou organizujú medzinárodnú konferenciu pod názvom „Charizma a tvorivosť. Katalogizácia, riadenie a inovatívne projekty kultúrneho dedičstva komunít zasväteného života “, ktorá sa uskutoční v Ríme 30. septembra a 1. októbra 2021.

Motív, ciele a ďalšie informácie súvisiace s touto konferenciou sú uvedené v priloženom liste Kongregácie adresovanom všetkým predstaveným rehoľných inštitútov vo svete.

Je tu zároveň vyhlásená aj medzinárodná výzva (Call for papers) na predkladanie príspevkov k tejto téme v štyroch jazykoch, ktorú nájdete na www.carismaecreativita.net.

Registrácie účastníkov začnú na jar 2021. Možnosť zapojiť sa majú aj účastníci zo Slovenska.

-KVRPS-

The post Pripravuje sa medzinárodná konferencia „Charizma a tvorivosť. Katalogizácia, riadenie a inovatívne projekty kultúrneho dedičstva komunít zasväteného života“ appeared first on Zasvätený život.

( Mário Cserép ) Kráľ, ktorý by v minulých časoch svoj hrad neopevnil, by bol naivný alebo nemúdry. Najpoužívanejšie slovo na Slovensku počas tohto roka je zaiste slovo rúško. Jeho nosením sme o krok vpredu. Chránime sa pred potenciálnym nepriateľom, pred nákazou. To isté platí aj v duchovnom živote. Reagovať na pokušenie, keď sa už uhniezdilo v našom srdci, je neskoro. Treba predvídať, byť o krok napred. Modlitbou a zotrvávaním v Božej prítomnosti sme o krok napred pred pokušením.

Zdá sa, že škandály, pohoršenie a hanba zo zneužívania detí a dospievajúcej mládeže predovšetkým zo strany kňazov, zasvätených osôb, ale aj pastoračne aktívnych kresťanov neutíchajú, ba naberajú na intenzite, keď štátne orgány periodicky vyťahujú na povrch nové prípady, čo je pre niektoré masmédiá mimoriadne živnou pôdou. Sú to prípady, ktoré sa udiali v Írsku, Spojených štátoch[1], Čile a teraz vychádzajú na svetlo. Pohoršenie je o to väčšie, keď niektorí predstavitelia Cirkvi, biskupi a rehoľní predstavení, boli nečinní a utajovali alebo kryli prípady sexuálneho zneužívania detí.

Ešte donedávna sa nám o týchto previneniach a zlyhaniach najmä zasvätených osôb ani nesnívalo a pravdepodobne, keď si na ne pomyslíme, na jednej strane sa nás zmocňuje akýsi vnútorný hnev, sklamanie, bezmocnosť; na druhej strane vnímame nielen ľudskú krehkosť, ale aj potrebu vstúpiť do tajomstva vykúpenia, ktoré prechádza logikou kríža, hriechu, zlyhania a súčasne nás pozýva radikálnejšie sa stotožniť s Kristom, ktorý je víťazom nad každým zlom.

Pozitívne kroky k riešeniu

Teda napriek periodicky medializovaným prípadom sexuálneho zneužívania detí a dospievajúcej mládeže možno vnímať, že sa vďaka podnetom pápežov Benedikta XVI. a Františka pristúpilo k pozitívnemu zmýšľaniu a riešeniu tejto otázky. Je pravda, že tento nový prístup nie je ešte všade prítomný, ba aj jeho intenzita je rozdielna v závislosti od tej ktorej krajiny. V celkovej rovine však badať väčšiu citlivosť a vedomie, že treba venovať väčšiu pozornosť tejto otázke, a teda samotnej formácii zasvätených osôb. Takýto prístup sa týka nielen tých, ktorí sú v začiatočnej formácii, ale všetkých zasvätených, ba týka sa aj personálu našich škôl, mládežníckych centier či iných cirkevných a rehoľných zariadení.

V celosvetovom meradle vidno viaceré pozitívne iniciatívy v Čile, Spojených štátoch amerických, Zambii, Austrálii[2]. Mimoriadne pozoruhodná a nasledovania hodná je iniciatíva v Mexiku, kde sa na stretnutí o tejto problematike zúčastnilo 400 osôb zo 60 diecéz a 40 rehoľných rádov a zaoberala sa ňou osobitným spôsobom aj samotná Konferencia biskupov Mexika. Myslím, že aj na Slovensku vidno prvé pozitívne kroky v tejto oblasti. Napríklad, tejto téme venovala pozornosť nielen provinciálna rada saleziánov a predstavení komunít, ale aj jednotlivé komunity. Ide teda o snahu zmeniť celocirkevnú a rehoľnú „kultúru“ v tejto oblasti. Kultúra sa však nezmení za 5 alebo 10 rokov, ale – ako hovoria odborníci – ide o dlhodobý proces, ktorý trvá cca tridsať rokov. Mnohí ľudia nechápu, že Cirkev nie je monolitný blok, ktorý sa hýbe celý: niektorí sú v tejto oblasti pozadu a ďalší sú azda viac vpredu, a tak nevyhnutne musí prísť k obmene generácií. Z toho dôvodu sa treba v tejto oblasti viac zamerať na výchovu zasvätených osôb, nakoľko iba takto sa budú môcť veci meniť. Vidno, že prevencia funguje: tam, kde ju inštitúcie zaviedli, nových prípadov je minimum, viď napríklad Nemecko, Írsko alebo Spojené štáty americké. Okrem výchovy však treba posilniť identitu zasvätených a predovšetkým pestovať hlboký duchovný život.

Najbližšie výzvy a nádej

Pred Vianocami sa 21. decembra Svätý Otec František tradične stretol s členmi Rímskej kúrie. V rozsiahlom príhovore medzi iným povedal, že Cirkev „v tomto roku zažila a zažíva ťažké chvíle a bola zasiahnutá búrkami a uragánmi“. Potom povedal slová, ktoré sú jasné a nekompromisné: Keď ide o sexuálne zneužívanie deti, Cirkev urobí všetko, „čo je potrebné pre to, aby bol do rúk spravodlivosti odovzdaný ktokoľvek, kto spáchal takéto zločiny. Cirkev sa nikdy nebude snažiť ututlať či podceniť žiaden prípad. Je nepopierateľné, že niektorí zodpovední v minulosti z ľahkovážnosti, z nedôverčivosti, z nepripravenosti, z neskúsenosti […] či kvôli duchovnej a ľudskej povrchnosti sa zaoberali mnohými prípadmi bez náležitej vážnosti a pohotovosti. To sa viac nesmie stať. Toto je voľba a rozhodnutie celej Cirkvi.“

Svätý Otec v tejto súvislosti pripomenul, že blížiace sa februárové stretnutie zástupcov biskupských konferencií z celého sveta(Rím, 21. – 24. február) sa bude venovať práve tomuto boju proti zneužívaniu, pričom Cirkev sa nechce obmedziť v boji proti zneužívaniu mladistvých len na opatrenia vo svojom vnútri, ale kladie si za cieľ pôsobiť aj oveľa širšie, v rodinách a iných prostrediach, kde dochádza k zneužívaniam v kvantitatívne oveľa širšej miere.

V tejto súvislosti novozvolený predseda Únie hlavných rehoľných predstavených (USG) páter Arturo Sosa Abascal, generálny predstavený rehole jezuitov, poznamenal, že je potrebná „predovšetkým naša osobná konverzia, ale aj konverzia našich inštitúcii“. Medzi iným vidí potrebu „ významným spôsobom zintenzívniť spoluprácu so ženským zasväteným životom, nie len preto, že predstavuje viac ako dve tretiny zasväteného života, ale aj z dôvodu rôznorodosti jej chariziem a obrovského podielu na poslaní Cirkvi“.

Aký postoj máme zaujať k tejto bolestnej záležitosti? K čomu nás Pán povoláva?

Niektoré podnety nám ponúka aj Svätý Otec František, ktorý  koncom augusta 2018 napísal List Božiemu ľudu. Reaguje ním na prípady zneužívania nahromadené v Cirkvi za viacero desiatok rokov. V ňom pozýva všetkých kresťanov, ale aj nás zasvätených k obráteniu srdca a „praktizovaniu kajúcnej modlitby a pôstu podľa Pánovho príkazu (Mt 17, 21), aby prebudil naše svedomie, našu solidárnosť a naše úsilie o takú kultúru ochrany, ktorá by povedala ‚už nikdy viac‘ každému typu a forme zneužívania“. Podvedome sa mi natíska otázka: Urobili sme v tejto veci niečo? A čo by sme mohli urobiť?

[1] Napríklad minuloročná Správa americkej veľkej poroty má 887 strán a mapuje šesť z ôsmich diecéz štátu Pensylvánia: Erie, Allentown, Greensburg, Harrisburg, Pittsburgh a Scranton. „Teraz už poznáme pravdu: dialo sa to všade,“ píše sa v úvode správy, v ktorom nájdeme zhrnutie vyšetrovania – za obdobie 70 rokov malo podľa správy viac ako tristo kňazov zneužiť viac než tisíc detí. Väčšina obetí boli chlapci, v niektorých prípadoch aj dievčatá, tínedžeri aj v predpubertálnom veku.
[2] Austrálska správa na rozdiel od americkej kategorizuje stavy údajných páchateľov a rozlišuje medzi kňazom, rehoľným bratom, seminaristom a laikom. V prípade diecéznych kňazov bol podiel údajných páchateľov v 50. rokoch na úrovni 2,9 percenta, následne v 60. rokoch stúpol na 4,5 percenta, na štyroch percentách sa držal v 70. rokoch, no po roku 2000 spadol na úroveň 0,2 percenta.

Štefan Turanský, SDB
Foto: halfpoint.sk

Článok bol publikovaný v časopise Zasvätený život 01/2019.

The post Zasvätený život a boj proti zneužívaniu detí a dospievajúcej mládeži appeared first on Zasvätený život.

( Mário Cserép )Svätý Otec František vyslovil na Námestí sv. Petra v Ríme tieto slová: „Napredovali sme bezohľadne a mysleli sme si, že navždy zostaneme zdraví v chorom svete.“ Svätý Ján píše Gájovi a praje mu zdravie také, ako je zdravie jeho duše. Stojac nad hladinou vody vidíme svoj obraz tak, ako keď sa zahľadíme na obraz dnešnej spoločnosti. Dnešný svet je chorý, nie preto, lebo nám chýbajú lieky, ale preto, lebo nám chýba pokora a zotrvávanie v Božej prítomnosti. Cestou uzdravenia sveta nie je nájdenie lieku, ale uzdravenie duše, teda priblíženie sa k Bohu.

( Vladimír Hubler) Krásna vec, ktorú nám Ježiš sľubuje. Uvedomme si, že sám Boh nazýva človeka, ktorý sa pre neho rozhodne celým srdcom, požehnaným. Boh nám chce robiť radosť natoľko, že nám dáva titul, aký má jedine on, čo znamená, že človeka bezhranične miluje. Ale aká je najčastejšia odpoveď nás ľudí? Nemám čas. Boha pre šťastie nepotrebujem. Dnes si už málokto uvedomuje skutočnosť, že sa jedného dňa každý postaví pred Božiu tvár. Lebo mnohí žijú, ako im príde. Majú chodníčky mimo manželstva alebo v poverách a iných cestách, ktoré nevedú k Bohu. Ale Boh sa ako dobrý pastier ponúka človeku neustále. Ježiš nič nerobil nasilu, ale vždy ponúkol človeku nejaké riešenie jeho biedy. Rozhodnutie je stále na nás. Nenechajme Boha doprosovať sa nám, milí priatelia, ale tešme sa z toho, že každému, kto o to prejavil záujem, Boh pripravil miesto.

Vyše 28 tisíc ľudí vlani duchovne podporilo modlitbou Korunky za zomierajúcich sestry z Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva. „Na tejto iniciatíve našej kongregácie sa podieľajú veriaci nielen z Poľska či Slovenska, ale aj z USA, Anglicka, Nemecka, Malty, Belgicka, Maďarska, Írska, Ukrajiny, Čiech a Portugalska,“ uviedli na stránke milosrdenstvo.sk.

Na Slovensku zomrie každý rok vyše 50 000 ľudí, čo je približne približne 146 osôb denne. Počas pandémie však počet zomierajúcich stúpa. Vedomí si náročnej situácie tých, ktorí sa ocitli v ohrození života, ponúkame vám možnosť zapojiť sa do nášho diela Korunka za zomierajúcich (link je aj na stránke). Zapojiť sa môžete priamo modlitbou alebo nahlásením zomierajúceho SMS správou na čísle 0948 212 134.

Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva má v súčasnosti 19 kláštorov v Poľsku a 9 v zahraničí (Bielorusko, Čechy, Kazachstan, Slovensko, Svätá Zem, Taliansko a USA). Bližšie informácie je možné nájsť na stránke milosrdenstvo.sk.

Zdroj: TK KBS
Foto: Františka Čačková, OSF

The post Modlitbou Korunky za zomierajúcich veriaci podporili vlani tisícky ľudí appeared first on Zasvätený život.