09:00 – Zamyslenia na dnes

Redaktorka Zuzana Vandáková sa na portáli Slovo+ v rubrike XXL venuje téme ženskej krásy. Prinášame vám časť tohto príspevku.

Smutný pohľad, biele líčka, jednoducho – katolíčka. Nie, nie, nie! Dostojevskij v známom románe Idiot napísal: „Krása spasí svet.“ Ženy, prosím, nebojte sa byť krásne!

Časopis Zasvätený život priniesol pred niekoľkými rokmi článok, ktorý hovoril o vonkajšej kráse zasvätenej ženy. Spomína sa v ňom citát známej modelky Laury Krauss Calenberg o tom, ako vnímala krásu po svojom obrátení: „Čo je krása? Nie je ňou vonkajší zjav. Je to niečo vnútorné, v hĺbke nášho srdca. Krása je pokora, aj keď v mojej práci nie je populárna. Istota a sebavedomie sú krásne. Samotné poznanie Boha privádza ku kráse, pretože jeho láska a prijatie nám dávajú ozajstnú istotu a pravé sebavedomie. Z toho vyrastá schopnosť prijímať a milovať seba aj iných.“

Autorka článku, sestra Agnes Jenčíková, ďalej píše, že práve morálna iskra je to, čo umožňuje kráse zažiariť naplno. Dodáva, že skutočná krása nie je zotročujúca, ale skôr má bližšie k výroku svätého Augustína, ktorý vo Vyznaniach napísal: „Neskoro som ťa začal milovať, Krása, taká stará a taká nová, neskoro som ťa začal milovať! Ty si bol vo vnútri, ja vonku – a tam som ťa hľadal, tam v tvojich krásnych stvoreniach som ťa hľadal, ja ošklivý.“ Ako sestra ďalej pokračuje, táto Krása zachváti celého človeka, čo sa logicky prejaví aj v našom obliekaní, spôsobe života, správaní, hodnotách – vo všetkom, čo žijeme.

Dôvtipný Chesterton napísal: „Všetky ženy sa obliekajú, aby si ich druhí všimli: necudné a vulgárne ženy, aby si ich všimli necudne a vulgárne; múdre a čisté ženy, aby si ich všimli múdro a čisto.“

Môže byť veriaca žena krásna?

Učebnicová „katolícka“ odpoveď by azda znela: „Áno, dôležitá je vnútorná krása, na tej vonkajšej ani nezáleží.“ Ale čo ak to ide ruka v ruke? Boh je krásny. Boh je krása. Takže, pochopiteľne, aj my sme – stvorené na Boží obraz a podobu – povolané byť krásne. Vo vnútri i navonok.

Jedna mladá rehoľná sestra mi raz s úsmevom povedala, že niekedy sa jej ľudia pýtajú, prečo je rehoľníčka, keď je pekná. A ona im na to vždy odpovie: „Pán Boh si povoláva krásnych ľudí.“ Sama hovorila, že Boh pri stvorení povedal, že je to dobré, tak prečo by stvoril niečo škaredé? Dodala, že naša vnútorná krása sa prejavuje v schopnosti milovať a možno ju vždy vidieť Božími očami. Estetické cítenie (pekné oblečenie, jemné líčenie) považovala za dar od Pána Boha, lebo sme pozvané dávať krásu, ktorá v nás pôsobí, von. Boh je krásny a najlepším svedectvom o ňom je neraz krása vyžarujúca z našej tváre (a srdca, pochopiteľne).

Neraz sa medzi veriacimi hovorí len o vnútornej kráse, ktorá je – samozrejme – nesmierne dôležitá. Ale mnohé veriace ženy potom skĺznu do stavu „smutný pohľad, biele líčka, jednoducho – katolíčka“, len aby náhodou neboli zvodné a hriešne. Ako v tom celom nájsť správnu mieru? Kde je pravda? Ako to žiť? Tri ženy sa s nami podelili o to, ako sa ony pozerajú na krásu, čo pre nich znamená a ako ju žijú vo svojom živote.

Pokračovanie článku o kráse ženy nájdete na slovoplus.sk.

Foto: Františka Čačková, OSF (sv. Klára v Katedrále sv. Rufína v Assisi)

The post O ženskej kráse: Pýtali sa jej, prečo je rehoľníčka, keď je pekná appeared first on Zasvätený život.

V dnešnej dobe, ktorá je preplnená informáciami a vytvára okolo človeka smog slov a hluku, prichádza ten, ktorý v pravde a pokoji môže zasiať skutočné slovo do tvojho srdca a do tvojho života. Skrze zasiate slovo sa môžeš stať skutočne slobodný a pravdivý voči svetu a voči sebe, a takým spôsobom svedčiť, že sa Božie slovo v tvojom srdci ujalo. ( Milan Sisak )

V jednej známej piesni skupiny Elán sa spieva: „… Stačí, keď zájdeš do kina, bude tam láska. Keď večer telku prepínaš, všade je láska.“ Áno, už toľko piesní, básní či kníh sa napísalo o láske… Ale pri pohľade na životodarné drevo Kríža, prázdny hrob a celé dejiny ľudskej spásy musí všetko stíchnuť. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3,16) Aj napriek tomu, že človek sa hriechom odvrátil od Boha, Boh ho nikdy neprestal hľadať a milovať, ako to vyjadril aj sv. Augustín vo svojich Vyznaniach: „Neskoro som ťa začal milovať. Krása taká stará a taká nová, neskoro som ťa začal milovať! Ty si bol vnútri, ja vonku, a tam som ťa hľadal, tam v tvojich krásnych stvoreniach som ťa hľadal, ja ošklivý. Ty si bol so mnou, ale ja som nebol s tebou. Od teba ma odťahovalo všetko to, čo by vôbec nebolo, keby nebolo v tebe. Volal si a kričal, tak si prehlušil moju hluchotu…“ ( Milan Sisak )

„S hlbokým zármutkom som prijal správu o brutálnom útoku na skupinu sestier Kongregácie Božského Srdca v uplynulú nedeľu, v dôsledku ktorého zomreli sestra Maria Abutová a sestra Regina Robaová“. Týmito slovami vyjadril Svätý Otec František sústrasť rehoľnej komunite do Južného Sudánu, kde boli dve sestry a ďalšie tri osoby zabité pri prepade autobusu ozbrojencami.

K násilnému činu došlo z 15. na 16. augusta na ceste spájajúcej juhosudánske hlavné mesto Džuba s mestom Nimule na hraniciach s Ugandou. Skupina rehoľníčok sa spolu s veriacimi vracala autobusom do Džuby po účasti na oslave 100. výročia založenia farnosti Loa v diecéze Torit, kde je kostol zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. Ako uviedli miestne zdroje, na autobus zaútočili ozbrojení muži. Výsledkom sú vyhasené životy sestier Márie a Reginy a troch ďalších osôb.

Telegram s vyjadrením blízkosti Kongregácii Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a rodinám obetí zaslal v mene pápeža Františka vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin prostredníctvom chargé d’affaires Apoštolskej nunciatúry v Južnom Sudáne Mons. Marka Kadimu. Svätý Otec označil čin za „nezmyselné násilie“, a dúfa, že ich obeta „prispeje k pokoju, zmiereniu a bezpečnosti v regióne“.

Nie je to po prvýkrát, čo sa na ceste medzi juhosudánskou Džubou a ugandským Nimule udiala tragédia. Po tejto ceste – jedinej vyasfaltovanej dopravnej tepne v Južnom Sudáne – prechádza väčšina tovarov, vrátane potravín, ktoré zásobujú trhy hlavného mesta.

Zdroj: RV, mh
Foto: Milan Šnapko

The post Pri útoku v Južnom Sudáne zahynuli aj dve sestry Božského Srdca appeared first on Zasvätený život.

Dnes si svätá Cirkev pripomína sv. proroka Samuela. Jeho príbeh nás môže učiť, ako byť pozorný na Boží hlas. Ako hovorí Písmo: „Božie slovo bolo v tých dňoch vzácne a videnie nebolo časté.“ Keď Samuel spal v Pánovom chráme a trikrát započul Pánov hlas, prichádza za Hélim so slovami: „Tu som, volal si ma.“ A keď po štvrtýkrát počuje Pánov hlas, po Héliho rade hovorí: „Hovor, tvoj sluha počúva!“ (porov. 1 Sam 3) Samuel hneď nespoznal Pánov hlas, ale stále bol pripravený počúvať. ( Milan Sisak )

Časopis Naša Žilinská diecéza od januára 2020 predstavuje postupne zasvätených, ktorí pôsobia v tejto diecéze. Aj my siahneme do archívu a ukážeme vám ich na našej webovej stránke.

Viac o časopise TU.

-fc-

The post Zasvätení v Žilinskej diecéze: spasiteľky appeared first on Zasvätený život.

V čase, keď som potreboval urobiť vážne rozhodnutie pre svoj život, som si hlboko v srdci kládol otázku: „Čo je Božia vôľa v mojom živote?“ Vtedy mi veľmi pomohol jeden kňaz, ktorého slová si dodnes opakujem: „Božia vôľa pre tvoj život je niečo krásne…“ Cez počúvanie Božieho slova sa aj my môžeme stať blaženými, čo najkrajšie potvrdzujú životy svätých. Presne tak, ako si hovorili arskí veriaci: „Aký dobrý musí byť Boh, keď náš farár je taký dobrý!?“ ( Milan Sisak )

Inkulturovať vieru a zároveň evanjelizovať kultúru – k tomu vyzval pápež František vo videu účastníkov kongresu organizovaného Konfederáciou rehoľníkov a rehoľníčok Latinskej Ameriky a Karibiku (CLAR).

Trojdňové virtuálne podujatie sa začalo v piatok 13. augusta na tému: „Smerom k medzirehoľnému, medzikultúrnemu a putovnému zasvätenému životu“. Výzva inkulturácie viery je pre zasvätený život dôležitá, skonštatoval Svätý Otec a dodal:

„Ako nám len môže prospieť zistenie, že jednota nie je uniformitou, ale harmóniou v rozličnosti, a nezabúdajme, že je to práve Duch Svätý, kto vytvára harmóniu. Mnohostranná harmónia s cieľom prijať rozdiely a doceniť osobitosti v duchu zdravej a otvorenej medzikultúrnosti.“

Prítomnosť rehoľníkov „je potrebná na to, aby sa mohla rozvíjať inkulturovaná teológia, ktorá by sa prispôsobila miestnej realite a bola by prostriedkom evanjelizácie“, povedal pápež. Pripomenul tiež, že „viera, ktorá nie je inkulturovaná, nie je autentická“. „Kultúra je totiž dušou národov“, upresnil Svätý Otec a dodal:

„Vstúpte do života veriaceho ľudu, vstúpte tam s úctou voči jeho zvykom, jeho tradíciám, snažiac sa viesť vpred misiu inkulturácie viery a evanjelizácie kultúry. Je to dvojčlen – inkulturovať vieru a evanjelizovať kultúru. Doceňovať to, čo Duch Svätý zasial do národov, čo je zároveň darom i pre nás.

Keď táto inkulturácia nenastáva, kresťanský život, a ešte viac zasvätený život, sa ocitne v tých najscestnejších a najabsurdnejších gnostických pozíciách. Videli sme to napríklad pri nesprávnom prístupe k liturgii, keď to, čo zaváži, je ideológia a nie realita ľudí, a toto nie je evanjelium. Nezabudnite na ten dvojčlen: inkulturovať vieru a evanjelizovať kultúru.“

„Zasvätený život je expertom na jednotu, putuje a podporuje bratstvo“, vyhlásil Svätý Otec. Zároveň upozornil na časté pokušenie zameriavať sa na klesajúci počet rehoľníkov:

„Je to pokušenie prežiť. Je dobré zrieknuť sa kritéria čísel, kritéria efektívnosti, ktoré by z vás mohlo urobiť ustráchaných učeníkov, uzavretých do minulosti a poddávajúcich sa nostalgii. Táto nostalgia je v podstate spevom sirén (zvodných vábničiek) náboženského života.“

Najmúdrejšou stratégiou je preto podľa Petrovho nástupcu „chopiť sa príležitosti kráčať s Pánom po cestách nádeje, uznávajúc, že ovocie je pod výlučným vedením Ducha Svätého“:

„Takže vstúp medzi Boží ľud, evanjelizuj, vydávaj svedectvo a zvyšok nechaj na Ducha Svätého.“

„Radosť je tým najvyšším prejavom života v Kristovi a je tým najlepším svedectvom, ktoré môžeme ponúknuť Božiemu ľudu“, zdôraznil rehoľníkom Svätý Otec a dodal:

„Radosť v rozličných formách. Pokoj, radosť, zmysel pre humor. Prosím vás, proste o túto milosť. Do exhortácie o svätosti som chcel zámerne vložiť kapitolu o zmysle pre humor. Je tak smutné vidieť zasvätených mužov a ženy, ktorí nemajú zmysel pre humor, ktorí všetko berú vážne. Prosím vás. Zotrvávajte pri Ježišovi a buďte radostní, a majte aj schopnosť tohto zmyslu pre humor, ktorý prispieva k svätosti. Čítajte túto kapitolu v mojej exhortácii o svätosti.“

Na záver Svätý Otec zveril rehoľníkov Latinskej Ameriky a Karibiku do ochrany Panny Márie, aby boli podľa jej príkladu mužmi a ženami stretnutia a bratstva. Pápež ani ich nezabudol poprosiť o modlitbu a zdôraznil: „Veľmi ju potrebujem“.

Zdroj: RV, zk
Foto: archív Františky Čačkovej, OSF

The post Pápež rehoľníkom Latinskej Ameriky: Inkulturovať vieru, evanjelizovať kultúru appeared first on Zasvätený život.

V päťdesiatom roku, keď vtrhli na Biskupský úrad v Prešove a všetky gréckokatolícke fary v Československu zmocnenci komunistickej vlády, povedali iba jedno: „Podpíšte a všetko bude v poriadku…“ Veľmi sa mýlili, keď si mysleli, že cirkevnými titulmi sa dá kúpiť ľudské svedomie. Lebo tu ide o viac… Vernosť svedomiu, pravde a Cirkvi sa nedá ničím vyvážiť. Preto nehľadajme v Bohu svoje plány, ale Božie. ( Milan Sisak )

Časopis Naša Žilinská diecéza od januára 2020 predstavuje postupne zasvätených, ktorí pôsobia v tejto diecéze. Aj my siahneme do archívu a ukážeme vám ich na našej webovej stránke.

Viac o časopise TU.

-fc-

The post Zasvätení v Žilinskej diecéze: vincentky appeared first on Zasvätený život.