-
Božie kráľovstvo je medzi vami. (Lk 17, 21)
(Michal Vasiľ) Ľudí fascinujú veľké udalosti. Veria v „proroctvá“, ktoré hovoria o nových časoch. Nedočkavo čakajú veľké zmeny. Veď aj tretie tisícročie sme začali o rok skôr. V Ježišových časoch to nebolo ináč. Jeho súčasníci očakávali, že mesiášske kráľovstvo prinesie vonkajší, politický prevrat. Ježiš hovorí o nadprirodzenom, duchovnom, mystickom kráľovstve. Ono neprinesie vonkajšiu, násilnú zmenu v usporiadaní tohto sveta. Zmena musí nastať najprv v dušiach. Potom prinesie zmenu vonkajších pomerov.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)
-
„Čo si si nahonobil, čie bude?“ Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý. (Lk 12, 21)
(Michal Vasiľ) Mnoho ľudí túži po veciach tohto sveta. Po bohatej úrode, po dobrom zárobku, ako aj po zisku. Keby tieto veci Ježiš zavrhoval, Cirkev by sa nemodlila za dobrú úrodu a požehnanie hmotných vecí. Ježiš aj v podobenstve o talentoch vyzdvihuje sluhu, ktorý dobre obchodoval a jeho peniaze priniesli dvojnásobný zisk. Aj Abrahámovi Boh prejavoval svoju priazeň množstvom oviec a majetku. Jakubovi Boh dal získať ovce a veľký majetok. Aj spravodlivý Jób bol za svoju trpezlivosť a vernosť odmenený bohatstvom.
Problém je v tom, ak ľudské srdce priľne k majetku – „hromadí poklady“, a pritom zostáva chudobným pred Bohom. Chudobným na dobré skutky, na lásku a na milosrdenstvo. Čo mal teda boháč z podobenstva robiť? Mal Bohu poďakovať za úrodu a z bohatstva, ktoré získal, mohol pomáhať mnohým ľuďom. Nemal prepadnúť sebectvu a lenivosti: „Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj.“ Ježiš nás chce uchrániť pred pokušením sebectva a lenivosti, a naučiť nás pravej láske, milosrdenstvu, ako aj horlivosti konať dobro.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)
-
Ježiš mu povedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“ (Lk 9, 62)
(Michal Vasiľ) Pochovať mŕtveho je skutkom milosrdenstva, ako aj rozlúčiť sa s rodinou je prejavom úcty a lásky. Prečo Ježiš reaguje tak tvrdo? Má sa jeho učeník správať „bezcitne“ k svojim najbližším? Určite nie. Len chce zvýrazniť vážnosť a naliehavosť povolania pre Božie kráľovstvo. Kto sa úplne neodovzdá Ježišovi a nevenuje sa mu celý, nie je súci ani hodný toho, aby sa stal Ježišovým učeníkom. Učme sa ich horlivosti a odhodlaniu.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)
-
Keď sa tvoj brat aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie: „Ľutujem,“ odpusť mu! (Lk 17, 4)
(Michal Vasiľ) Trikrát a dosť. Od 1. septembra 2003 aj na Slovensku máme zákon o tvrdom postihu tých, ktorí sa opakovane dopúšťajú závažných zločinov. Pre nás kresťanov Ježišove slová o opakovanom odpúšťaní platia neustále. Nie trikrát, ale sedemkrát. „Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.“ (Mt 18, 22) Nie sedemdesiatsedem ráz, ale vždy. Aj náš nebeský Otec nám odpúšťa stále, keď svoje hriechy skutočne oľutujeme.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)
-
Synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla. (Lk 16, 8b)
(Michal Vasiľ) Pochváliť človeka, ktorý ma okráda, to je nepredstaviteľné. Iné je pochváliť niekoho, kto myslí na „zadné vrátka“. Ježiš nás neučí, ako máme okrádať svojich zamestnávateľov či vytunelovať firmu. Nejde tu o hmotné zabezpečenie do budúcnosti, ale ako synovia svetla máme myslieť na večnosť. No aj hmotné dobrá môžeme použiť pri získavaní tých duchovných. Keď hmotné dobrá použijeme na konanie skutkov lásky a milosrdenstva, získame večnú odmenu.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)
-
Ak má žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, nezažne lampu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo, kým ju nenájde? (Lk 15, 8)
(Michal Vasiľ) Predstavme si človeka stojaceho na rebríku, ako zatĺka klince. Ak mu klinec vypadne, nezíde, ale vezme ďalší. Klinec nemá veľkú cenu, ale drachma bol celý majetok. Jedna ovca nemá síce takú hodnotu pre toho, kto ich má sto, no je to živý tvor, ku ktorému má pastier vzťah. Akú hodnotu má človek pre Boha a jeho anjelov? Sme iba dielom jeho rúk, a predsa mu na nás tak záleží. Ďakujme Bohu za jeho lásku.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)
-
Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase. (Heb 4, 16)
(Michal Vasiľ) Keď fandíme pri športovom zápase, prežívame radosť z víťazstva svojho favorita. Toto je jeden z nás. Z nášho mesta, kraja, krajiny. K Ježišovi, Synovi Božiemu a Synovi človeka, môžeme mať absolútnu dôveru. Je nebeským Veľkňazom, a zároveň je nám podobný vo všetkom, okrem hriechu. On našu dôveru neodmení pukom, loptou či dresom so svojím podpisom, ale milosťou, milosrdenstvom a pomocou v našich potrebách.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)
-
Cieľom prikázania je láska vychádzajúca z čistého srdca, dobrého svedomia a úprimnej viery. (1 Tim 1, 5)
(Michal Vasiľ) Možno lásku prikázať? Pavol to píše ako príkaz nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Teda ako môžeme tento príkaz naplniť? Timotejovi však píše, že láska musí vychádzať z čistého srdca, dobrého svedomia a úprimnej viery. Pracujme preto najprv na očistení svojho srdca od všetkého, čo ho poškvrňuje. Potom s vierou prosme o odpustenie hriechov a zmierenie s Bohom. Tak pre nás už nebude láska prikázaním, ale čímsi celkom prirodzeným.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)
-
Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca… (Lk 10, 27)
(Marek Valenčík) Obuvník poslal syna s opravenými topánkami, aby ich odniesol bačovi na salaš. Povedal mu: „Pýtaj za opravu dvadsať korún.“ Syn dobehol na salaš celý zadychčaný a hovorí bačovi: „Bača, priniesol som vám topánky. Otec pýtal za opravu dvadsať korún, ale dajte iba desať, lebo som cestou jednu stratil.“
Nedostal určite ani tých desať. Veď čo je človeku, ktorý má dve nohy, z jednej topánky? Nič, iba ju vyhodiť. V evanjeliu nám Ježiš pripomína hlavné prikázanie: milovať Boha a blížneho. To sú dve topánky nášho života. Ak jednu stratíme, ak chýba, tá druhá nám je nanič. Ak človek nemá lásku k blížnemu, nemiluje ani Boha. Ba môžeme povedať, že to, ako milujeme Boha, závisí od toho, ako milujeme svojich blížnych. Len vtedy nájde človek skutočné šťastie, ak sa o to usiluje.
Zoberme si príklad z nášho blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča. Keď zomieral, tak na otázku spoluväzňov, kto mu ublížil, odpovedal: „Chlapci, mne nikto v živote neublížil.“ Otec Pavol miloval aj svojich nepriateľov, čím ukázal, ako veľmi miluje Pána. Nech je povzbudením a príkladom aj pre každého jedného z nás, aby s našou láskou k blížnym rástla aj naša láska k Bohu.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)
-
A všetci stŕpli nad veľkou Božou mocou. (Lk 9, 43)
(Marek Valenčík) Svätý Ján Mária Vianney mal vo svojej farnosti sedliaka, ktorý každé ráno šiel do kostola a tam v tichosti sedel v lavici, a pozeral sa na bohostánok. Keď sa ho raz otec Vianney opýtal, čo tam robí, tak mu tento sedliak odpovedal: „Pozerám sa na Ježiša a Ježiš sa pozerá na mňa.“ Dnešné evanjelium nám hovorí, že Ježiš je mocný Boh. Prichádzajme preto s vierou pred Eucharistiu, dajme mu svoj čas, aby sme vo svojom živote mohli zažiť jeho moc.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)