09:00 – Zamyslenia na dnes

(Jozef Kellö) Keď má človek málo, možno už len pár okamihov svojho života, hovorí už len tie najdôležitejšie veci. Ježiš sa do krajnosti zastáva človeka pred svojím Otcom a až do poslednej chvíle sprítomňuje jeho milosrdenstvo a odpustenie. Jasné, že nevedeli, čo robia. Možno si dokonca mysleli, že robia dobre. Ježiš vie bezpečne rozpoznať pomýlenie človeka, a preto donekonečna ospravedlňuje. A čo by sa už nijako nedalo ospravedlniť, to vyvažuje svojím utrpením na kríži. Toto si osvojil aj prvomučeník diakon Štefan, ktorý sa podobne modlil za svojich katov. Zatúžme po tomto nazeraní na človeka aj my.

(Jozef Kellö) Keď sa za niekoho hanbíme, neradi sa k nemu priznávame. Robíme sa, že nepoznáme toho človeka. Peter bol v ešte ťažšej situácii. Nehanbil sa za Ježiša, ale bál sa o svoj život. Je preto pochopiteľné, že Ježiša zapieral a nehlásil sa k nemu. Môžeme pochopiť jeho slabosť a zlyhanie. V živote človeka je však množstvo situácií, kde hlásiť sa k Ježišovi znamená byť nemoderný, nepochopený, ba aj zosmiešnený… Nejde o život, napriek tomu sa neraz hanbíme hlásiť k Ježišovi, k jeho náuke, hodnotám. Prosme o väčšiu lásku k nemu, ktorá nám dodá aj odvahu nehanbiť sa za neho pred týmto hriešnym a cudzoložným pokolením (porov. Mk 8, 38).

(Jozef Kellö) Zoči-voči utrpeniu všetci máme nutkanie prosiť Pána o vyslobodenie. Ježiš v situácii utrpenia všetko necháva na vôli svojho Otca. To je príklad pre nás, ako sa modliť v ťažkostiach. Že je to možné, ukázal nám malomocný z Markovho evanjelia. Povedal Ježišovi: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“ (porov. Mk 1, 40 – 45) To akoby povedal: „Verím, že si Boží Syn a môžeš ma uzdraviť, neviem však a nechávam to na teba, či ma aj chceš uzdraviť, alebo ma necháš tak. Nech urobíš akokoľvek, prijmem to ako Božiu vôľu. Chcem ju prijať a nepochybovať o tvojej láske.“

(Jozef Kellö) Nik nepovzbudí druhého lepšie ako ten, kto zakúsil tiež svoju slabosť a Božie povzbudenie. Peter je hotový aj umrieť za Ježiša. Tak to cíti, tak to hovorí. V Getsemani sa dokonca aj predvedie, keď mečom odtne ucho jednému zo sluhov, ktorí prišli zajať Ježiša. Ale neskôr Ježiša zbabelo trikrát zapiera. Zistil pravdu o sebe, o svojej zbabelosti, nemohúcnosti a plakal. Plakal aj preto, lebo v pohľade Ježiša videl jeho lásku, pochopenie a odpustenie. Vidieť svoju slabosť a zároveň Božiu lásku a odpustenie, to vedie k obráteniu. Potom možno povzbudzovať svojich bratov.

(Jozef Kellö) Posledný súd. Prísny a spravodlivý. Dá sa mu vyhnúť? „Kto počúva moje slovo…, ten nepôjde na súd…,“ (porov. Jn 5, 24) hovorí Ježiš Kristus. „Hľa, my sme opustili všetko, čo z toho teda budeme mať?“ pýta sa Peter Ježiša. Ten mu odpovedá: „Pri obnovení sveta, keď príde Syn človeka, zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela.“ (porov. Mt 19, 27 – 28) Zdá sa, že apoštoli nebudú súdení, ale budú súdiť.

Aj v dnešnom obraze posledného súdu sa ukazuje akoby tretia skupina tých, ktorí nie sú súdení, a pritom ostatní sú súdení podľa toho, ako sa k nim správali. Ježiš hovorí, že sú to najmenší z jeho bratov. Sú to maličkí, Ježišovi najbližší, možno strádajúci a trpiaci. Sú to tí, ktorí počúvajú jeho slovo, vybrali si ten dobrý podiel (porov. Lk 10, 38 – 42). Sú to azda aj tí, ktorí nesúdia, a preto nie sú súdení. „Zvelebujem ťa, Otče…, že si tieto veci skryl pred múdrymi a obozretnými a zjavil si ich maličkým.“ (Mt 11, 25) Urobme všetko, aby sme sa stali maličkými.

(Jozef Kellö) „Z kríža sa nezostupuje“, bola odpoveď pápeža Jána Pavla II. novinárom, ktorí sa pýtali, či nehodlá odstúpiť zo svojho úradu pre svoj zhoršený zdravotný stav. Môj postoj ku skutočnému krížu je spoľahlivým rozlíšením môjho kresťanstva. Ukáž mi, ako sa správaš v situácii utrpenia, a ja ti poviem, ako to s tvojím kresťanstvom je. Druhým znakom, ktorý charakterizuje tvoje kresťanstvo, je, ako sa správaš k svojmu nepriateľovi. Láska ku krížu a láska k nepriateľovi. Toto hlása iba kresťanstvo.

(Jozef Kellö) Koho by si chcel, aby prepustil Pilát, keby si ty stál vtedy na námestí? Koho by si chcel zachrániť? Myslíš si, že Ježiša Krista. Naozaj? Aký postoj vo svojom živote volíš? Aký typ spravodlivosti vyznávaš? Spravodlivosť Ježiša – Baránka? Nechať sa zničiť hriechom iného, trpieť a vykupovať jeho nespravodlivosť alebo spravodlivosť Barabáša dosiahnutú násilím, biť sa za pravdu za každú cenu, krik, trieskanie dverami, tichá domácnosť, presadiť svoje. Takže Ježiš či Barabáš? Čo ti je bližšie? Koho zachraňuješ?

(Jozef Kellö) Podobne ako s osliatkom, aj teraz bolo všetko tak, ako im Pán Ježiš povedal. Všetko vopred pripravené. A vlastne vždy je všetko vopred pripravené. Verím tomu? Najmä v situáciách, ktoré sa nepozdávajú môjmu úsudku? Vždy, keď s dôverou prijímam jeho pokyny, môžem sa presvedčiť, že všetko je tak, ako povedal. Presne tak ako jeho učeníci.

(Jozef Kellö) Pán potrebuje oslíka. Pre niektorých hlúpe zviera. Nik na ňom nesedel. Nik ho neučil niesť človeka. Neprotestuje však a stane sa asi najznámejším oslom v histórii. Netuší, že tým napĺňa proroctvo o Mesiášovi (porov. Zach 9, 9). Chcel by som byť oslíkom, ktorý spĺňa proroctvo a nesie Pána.

(Radko Blichár) Mnohí z nás sme ako mladší syn. Všetko nás obmedzuje, nudí a ubíja. Potrebujeme zažiť vzrušenie. A tak siahame po slobode, úteku z rodiny, z práce. Zažívame pocit domnelej slobody, neobmedzených možností. Ale pravda je tá, že sa meníme na cudzincov. Byť cudzincom znamená žiť v tichom zúfalstve, v pocite neprijatia. Cudzinec nemá pocit domova, nemá blízkych, ktorí by mu rozumeli, a tak žije v minulosti a nereálnych predstavách o budúcnosti.

Mnohí z nás sme staršími synmi. Zdá sa nám, že len otročíme a niekto nás len využíva. Bojíme sa opustiť to, čo sme si vybudovali. Starší syn bol každý deň s Otcom, ale vždy len otročil. Mladší syn sa vzbúril tomu, čo videl u svojho brata, tak ako sa naše deti búria voči nám a našim názorom. Starší syn si však nahovára, že je lepší ako mladší. Na ňom je bremeno domácnosti a zodpovednosti. No žije len svoje otroctvo práce a povinností.

Toto sú prípady nezrelých vzťahov, ktoré chce Otec naplniť a oživiť. Nebuď cudzincom, staň sa Božím synom!