09:00 – Zamyslenia na dnes

Cyklus SVEDECTVOM O BARBARSTVE MOCI približuje autentické spomienky pamätníkov štátneho zásahu proti reholiam a rehoľníkom.

Vypočujte si spomienky na Barbarskú noc z 3. na 4. apríla a z 13. na 14. máj 1950.

P. Pavol Uličný, SVD

Ján Brichta

don Alojz Ondrejka, SDB

don Vojtech Zeman, SDB

P. Štefan Popovič, SVD

Milan Mesároš

P. Michal Roško, CSsR

Ďalšie príspevky k tejto téme nájdete TU.

© KVRPS

The post Svedectvom o barbarstve moci. Spomienky na Barbarskú noc (cyklus videí) appeared first on Zasvätený život.

(Juraj Danko) Týmto slovom ku mne raz Pán cez istého brata prehovoril. Nerozumel som a nič zvláštne sa neudialo. Teraz však s odstupom času vidím niektoré veci, kde som „spal“ či kde som bol mŕtvy a Pán mi dal nový život. Nie žeby som už bol dokonalý, stále je predo mnou dlhá cesta. Chcem ťa však povzbudiť. Nevešaj hlavu, keď sa niečo neudeje odrazu. Nebuď smutný, keď niečomu nerozumieš. Pán sa nepomýlil. Koná v tebe veľké veci, len mu to dennodenne dovoľuj.

Slávnosť Zoslania Ducha Svätého, ktorú oslávime najbližšiu nedeľu, nie je iba pripomienkou udalosti spred dvetisíc rokov, ale „živá skúsenosť, že Boh sa dotýka srdca človeka a otvára ho skrze Ducha Svätého pre ohlasovanie a svedectvo o živom Bohu, jeho láske a vykupiteľskej obete,“ vraví sr. Timotea Šebeňová, FDC z Kongregácie Dcér Božskej Lásky na Slovensku, ktorá pôsobí v Prievidzi. „Neviem si predstaviť svoj život bez Ducha Svätého (ako ani bez Otca a Ježiša Krista), bez osobitej modlitby k nemu, ktorý je láska medzi Otcom a Synom, aby ma učil milovať a viedol ma k láske, ktorá je očisťovaná od všetkých nánosov sebectva a pýchy,“ dodáva v rozhovore pre Tlačovú kanceláriu KBS.

„Zoslanie Ducha zmenilo v konkrétnom čase na konkrétnom mieste srdcia ustráchaných apoštolov na odvahu vystúpiť zo seba a ohlasovať Radostnú zvesť v moci slova a sprevádzané zázrakmi a znameniami. Cirkev ako spoločenstvo (zhromaždenie) otvára dvere a pod vplyvom Ducha Svätého vychádza, aby sa stretla nielen s exkluzívnou skupinou veriacich, ale najmä aby sa dotkla periférií náboženského, sociálneho a kultúrneho usporiadania vtedajšej spoločnosti,“ hovorí o význame sviatku sr. Timotea. „Dnes to nie je iba pripomienka udalosti, ktorá sa stala pred viac ako 2000 rokmi, dnes je to rovnako živá skúsenosť, že Boh sa dotýka srdca človeka a otvára ho skrze Ducha Svätého pre ohlasovanie a svedectvo o živom Bohu, jeho láske a vykupiteľskej obete. Turíce sú dňom skutočného slávenia, že Duch Svätý je prítomný v nás a je ho aj vidieť v životoch tých, ktorí ho nielen prijali v krste, ale s ním žijú a nechávajú sa ním viesť a presvetľovať svoje životy,“ pokračuje.

Ako by ste vysvetlili túto udalosť ľuďom? Čo sme dostali skrze Ducha Svätého?

Je mnoho vynikajúcich štúdií, exegetických prác, zamyslení a úvah, ako aj špekulácií a hypotéz o tejto udalosti v dejinách Cirkvi. Nejdem sa pokúsiť na to odpovedať odborne a teologicky. Ani by som to nedokázala.

Ale čo sa stalo v ten deň Turíc?  Bola to úplne nová skúsenosť, akú apoštoli doteraz zažili. Kedy už apoštoli neboli viac plní iba svojich konceptov o Duchu Svätom (aký je, ako sa prejavuje, aké to bude, keď ho Otec pošle, či im to nahradí Ježiša, s ktorým žili tri roky intenzívne spoločenstvo), ale naplnil ich už sám Duch Svätý, jeho oheň, ktorý akoby naozaj rozohrial ich srdce, bolo to také šokojúce, radikálne, (hukot, víchor, rozdelenie  akoby ohnivých jazykov – ani to nevedeli popísať, dokázali to iba pripodobniť ohnivým jazykom….také to bolo nové) a zrazu len spozorujú, že hovoria inými jazykmi, nie ako sú zvyknutí od útleho veku, ale ako im Duch dáva hovoriť. Netrúfnem si vyjadrovať sa biblicky, ani teologicky, to mi neprináleží. Uspokojím sa, že jednoducho hovorili ako im Duch dával hovoriť.

Novosť. Sila. Božia Moc. Odvaha. Radosť. (jasot)

Istotne to nezasiahlo iba ich intelekt, ale aj celého vnútorného človeka, s jeho prežívaním. Veď sa len pozrime na dôsledky tejto udalosti – Petrova kázeň, tisíce obrátených, neskôr uzdravenia, zázraky, túžba ísť ohlasovať Ježiša Krista mimo hraníc Palestíny a podobne. Pretože, keď ideme v Skutkoch apoštoloch ďalej, vidíme, že sa ani tak nekladie dôraz na reč v iných jazykoch, ale na Božiu moc a to, čo Duch Svätý spôsobil v apoštoloch samotných. A čo to bolo? Splnilo sa na nich slovo, ktoré im Ježiš povedal desať dní predtým, ako sa to stalo.

„Zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami.“ (Sk 1, 8).“

Prečo by mali ľudia prosiť a modliť sa k Duchu Svätému a prosiť o jeho dary?

Bez Ducha Svätého je život kresťana vágny a statický. Môžeme žiť kresťanský život s tým, že si vystačíme s vedomím, že Ducha Svätého som dostal pri sviatosti krstu, jeho dary sa vo mne „aktivovali“ cez sviatosť birmovania a to v podstate je dostatočné na to, aby som jeho prítomnosť vo mne neignoroval. Ale to je veľmi málo a tak často žijem málo príťažlivý kresťanský život. 
Je viac ako jeden dôvod, prečo prosiť o Ducha Svätého, prečo po ňom túžiť, aby vo mne žil, konal, miloval, odpúšťal, aby ma viedol, učil, potešoval, oslobodzoval. A vovádzal do plnej pravdy.

Duch Svätý oživuje tie miesta v mojom srdci, ktoré strácajú napojenie na Ježiša Krista, pomáha mi modliť sa, keď nedokážem už nájsť vhodné slová, lebo mi nestačí moja slovná zásoba navyjadrenie toho, čo sa deje, čo prežívam, čo Bohu túžim povedať či už o sebe alebo o tých ľuďoch, za ktorých sa teraz modlím a „Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi.“ (Rim 8, 26).

Duch Svätý utešuje srdce človeka, keď prechádza trápením, aby sme aj my mohli potešovať potom tou istou útechou, ktorou on potešuje nás (On nás potešuje v každom našom trápení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek trápení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás. 2 Kor, 1,4 – Botekov preklad)

Duch Svätý nám pripomína to dôležité a podstatné pre náš život s Bohom, to, čo práve potrebujeme počuť, vytiahnuť z hĺbky našej pamäte, aj konkrétne slová z Písma, alebo cez slová, ktoré počujem cez kázeň, či knihu, ktorú práve čítam. A vovádza nás do pravdy o nás samých, usvedčuje nás, napomína, a tak vedie do pravej slobody.

TK KBS

The post Duch Svätý je živá skúsenosť, pripomína sr. Timotea Šebeňová, FDC appeared first on Zasvätený život.

(Juraj Danko) Úžasný zázrak pri zrode Cirkvi. Apoštoli sú naplnení Svätým Duchom a hovoria, ako im on dáva hovoriť. Ducha nevidno, ale jeho prejav áno. To mi môže pomôcť rozpoznať, akého ducha či duchov nosím v sebe. Je to ten Boží či nejaký iný? Keď plynú nepravdivé slová z mojich úst, to nie je zo Svätého Ducha, ale od ducha lži. Keď rozprávam povýšenecky, to bude iste duch pýchy. Pri oplzlých narážkach a dvojzmyselných vtipoch sa zasa ozýva duch smilstva a nečistoty… Je to presne podľa Ježišových slov, že z plnosti srdca hovoria ústa.

Koho tieto riadky usvedčili, je zaiste zhrozený a smutný. Nemusí však strácať nádej, lebo sa to dá zmeniť. Pán Ježiš je Spasiteľ a prišiel nás oslobodiť. Ibaže mu to potrebujem dovoliť, lebo rešpektuje moju slobodu. Preto ak chcem, aby vládol v mojom živote, najprv sa zrieknem menovite každého zlého ducha, čo som v sebe našiel, a v mene Ježiša Krista ho pošlem preč. Potom už stačí „len“ túžiť, prosiť a očakávať a i na mňa Svätý Duch zostúpi a prejaví sa.

V nedeľu 31. mája bude Cirkev sláviť 50 rokov od znovuobnovenia rádu zasvätených panien – Ordo virginum. Túto formu zasväteného života, ktorá existovala už v apoštolských časoch, obnovil pápež sv. Pavol VI. Odvtedy sa takouto formou zasvätilo po celom svete celkovo 5 tisíc žien.

Nový rítus zasvätenia panien vydala na základe mandátu Pavla VI. Kongregácia pre Boží kult 31. mája 1970. Ženy, ktoré prijmú takéto zasvätenie, zostávajú v diecéze, v ktorej žijú. Nevyznačujú sa žiadnym vonkajším znakom, okrem prsteňa prijatého pri zasvätení, ako znaku snúbeneckého zväzku s Kristom.

Každá z nich podľa svojich možností zdieľa svoje talenty a charizmu i osobitnú pozornosť Cirkvi voči chudobným, trpiacim a vylúčeným. Členky Ordo virginum prežívajú svoje zasvätenie vo svete a žijú z vlastnej práce v akejkoľvek profesii. Na Slovensku zasvätené panny pôsobia od roku 2012.

Pri príležitosti 50. výročia sa malo v Ríme konať v poradí už Štvrté medzinárodné stretnutie zasvätených panien. Štvordňové podujatie organizované kongregáciou zodpovednou za zasvätený život malo vyvrcholiť v nedeľu 31. mája.

Stretnutie, na ktoré sa prihlásilo viac než 700 zasvätených panien, biskupov a delegátov zo 61 národností, sa však z dôvodu pandémie Covid-19 odkladá. Ordo virgnum však naplánovalo online podujatia, akým je napríklad modlitbová vigília pred nedeľou, ktorá je zároveň Slávnosťou zoslania Ducha Svätého.

Svedectvo o svojom povolaní poskytla pre Vatikánsky rozhlas Chiara D’Onofrio, ktorá mala byť zasvätená ako členka Ordo virginum v Rímskej diecéze 6. júna, avšak v dôsledku pandémie sa jej zasvätenie odkladá na iný termín. Čo ju najviac priťahuje na tomto druhu zasvätenia?

„Na prvom mieste vo mne rezonoval prvok snúbenectva, zväzku, teda tento život kompletne darovaný v zjednotení sa s Kristom. … Ďalší aspekt je eklezialita, diecéznosť, skutočnosť, že je tu Matka Cirkev, ktorá ťa prijme a uzná tvoju osobitnú charizmu ako zasvätenej panny, prijme ťa, požehná a vyšle do sveta. Takže skutočnosť, že je to niečo, čo ťa zanechá hlboko zakorenenú vo svete, ba ešte viac, aby si ukazovala Kristovu tvár vo svete, je niečo dôležité a krásne.“

Zdroj: Vatican News, zk

The post Ordo virginum slávi 50 rokov od svojho obnovenia sv. Pavlom VI. appeared first on Zasvätený život.

(Juraj Danko) „Kde vietor, tam plášť,“ povedal by možno niekto, a: „Ako tí Malťania menia svoj názor.“ Toto však nie je to povestné „prevracanie kabátov“, ako to, žiaľ, bežne vidíme v našej spoločnosti. Títo ľudia úprimne hľadali pravdu a našli ju. Oni sa nemajú za čo hanbiť. Sú hrdí a tešia sa. Myslím, že my kresťania sa máme čo učiť od ľudí, čo Krista ešte ani nepoznali.

Čo znamená naozaj dôverovať Bohu? O tom, ako nás Boh vedie k viere dospelého človeka, porozpráva v májovom vydaní relácie Viera do vrecka karmelitán páter Vojtěch Kodet.

Predchádzajúce diely a bonusové videá si môžete pozrieť na saleziánskom youtube kanáli.

Brožúrky z edície Viera do vrecka nájdete v kníhkupectvách alebo na donbosco.sk.

The post Dôvera Bohu otvára nebo appeared first on Zasvätený život.

(Juraj Danko) Čo si to ten väzeň dovoľuje a čo vôbec vie? Veď sa tomu vôbec nerozumie, svorne si mysleli stotník, kormidelník i majiteľ. A predsa sv. Pavol hovorí ako mnohí proroci, hoci mu neveria. A ja? Keď viem, že nemôžem mlčať, čo vo mne zvíťazí? Diplomacia, ohľady, rozumové odôvodnenia… alebo poslušnosť Božiemu hlasu? Nebojme sa byť prorokmi. Ohlásme Božiu pravdu do sveta, kde žijeme.

Hospic Milosrdných sestier v Trenčíne prináša od júna novinku. Popri starostlivosti o pacientov v konečnom štádiu zväčša onkologického ochorenia v ich lôžkovom hospici, začnú jeho zamestnanci slúžiť i formou domácej hospicovej starostlivosti. Vznikne tzv. mobilný hospic.

„Náš hospicový tím bude vychádzať k rodinám, ktoré majú doma blízkeho po ukončenej neúspešnej onkologickej liečbe, k rodinám, ktorej zdraví členovia môžu a chcú sprevádzať poslednými mesiacmi, týždňami či dňami svojho blízkeho doma. Aby to však zvládli, potrebujú aj odbornú lekársku a ošetrovateľskú pomoc a tú im kvalifikovane začne v okolí Trenčína ponúkať tím mobilného hospicu,“ uvádza stránka hospictn.sk. „Prosíme Vás o modlitbové sprevádzanie tejto novej formy pomoci rodinám,“ dodáva hospic.

Hospic Milosrdných sestier v Trenčíne je neštátne zdravotnícke zariadenie, slúžiace nevyliečiteľne chorým pacientom v pokročilom štádiu zväčša onkologického ochorenia, zomierajúcim, formou lôžkového hospicu (od decembra 2005) a taktiež formou domácej hospicovej starostlivosti (od júna 2020)

Bližšie informácie o tejto službe je možné nájsť na stránke www.mobilny.hospictn.sk.

TK KBS
Foto: halfpoint.sk

The post Od júna bude Hospic Milosrdných sestier v Trenčíne i v mobilnej verzii appeared first on Zasvätený život.

(Juraj Danko) Po istej náuke som sa opýtal, či dotyční majú nejakú otázku. „My sme to všetko pochopili,“ zaznelo rázne mužským hlasom. Až mi mráz prebehol po chrbte z tej istoty a ani spomienka na to nechce akosi vyblednúť. Aj apoštoli sú si istí svojím poznaní a vierou. Aspoň zatiaľ, kým sa nerozutekajú každý svojou stranou. Skúsme sa poučiť. Prosme, aby sme boli tak s Ježišom, ako je on so svojím Otcom. To je naša istota.