09:00 – Zamyslenia na dnes

(Rastislav Bruzda) Je to výčitka, poučenie i varovanie. Stretávajú sa tu dva názorové svety. Starozákonné a novozákonné zmýšľanie. Oba svety sa môžu poučiť a zjednotiť. To všetko prostredníctvom úžasnej Božej schopnosti byť milosrdným. Boh nám predstavuje svoje milosrdenstvo, v ktorom ukazuje svoju trpezlivosť ako protiklad našej unáhlenosti a nedočkavosti. Ukazuje nám svoju nekonečnú spravodlivosť ako protiklad tej našej „spravodlivosti“, ktorú si chce každý uplatňovať podľa svojich predstáv, často za každú cenu.

Boh nás stvoril ako správcov vinice, ktorou je náš život, duša. Ako k správcom aj k nám posiela svojich poslov oznamujúc nám svoju vôľu, pripomínajúc nám, že sme jeho stvorenie. Posiela nám svojho Syna v podobe Božieho Slova. Môžeme povedať, že sme ešte nikdy žiadneho posla, žiadne slovo oznamujúce nám Otcovu vôľu nevyhodili, nevyhnali, nezabili v sebe? Pripojme sa k Božej dobrote, zvoľme si Božiu spravodlivosť a jeho milosrdenstvo, aby sme si počínali múdrejšie ako tí z podobenstva.

(Bratislava, Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku, KVRPS)

Pred sedemdesiatimi rokmi sa v závere leta 1950 od 29. augusta začala tzv. Akcia R, ktorej cieľom bolo zlikvidovať ženské kláštory a rehoľné sestry. Počas akcie došlo približne na 15 miestach na Slovensku k väčším zhromaždeniam občanov, ktorí nesúhlasili s likvidáciou rehoľných komunít. Na viacerých miestach ľudia obsadili kláštory a nedovolili rehoľníčky odviesť, pričom dochádzalo aj k ostrým konfrontáciám. Zlikvidovaných bolo takmer 140 kláštorov a domov, pričom približne 2 000 rehoľných sestier bolo sústredených a internovaných na nových miestach. Rehoľné sestry boli zhromaždené do 16 sústreďovacích kláštorov. Ďalších vyše 1 600 rehoľných sestier ostalo pracovať v nemocniciach, pretože režim za ne nedokázal nájsť adekvátnu náhradu. Iné rehoľníčky boli zaradené do výroby a asi polovica z internovaných bola premiestnená do českého pohraničia na prácu v textilnom priemysle. Tejto snahe o likvidáciu ženských reholí v Československu predchádzala Akcia K (likvidácia mužských reholí) v noci z 13. na 14. apríla 1950. V auguste mala potom Barbarská noc svoje pokračovanie.

Snahou KVRPS bolo iniciovať počas roka niekoľko spomienkových podujatí pri príležitosti tohto jubilea. Podujatia však boli pre pandémiu koronavírusu zrušené, resp. presunuté. Najbližšie podujatie je naplánované dňa 29. septembra v Badíne ako súčasť Zhromaždenia KVRPS v úzkom kruhu predstavených jednotlivých rehoľných inštitútov pôsobiacich na Slovensku. Druhým podujatím, podujatím pre verejnosť, bude Deň otvorených kláštorov II., ktorý sa uskutoční dňa 3. októbra 2020 vo viacerých rehoľných komunitách po celom Slovensku. Od apríla 2020 ponúka  KVRPS krátke dokumentárne spracované výpovede svedkov pod názvom Barbarstvo moci, ktoré sú zverejňované na webovej stránke Konferencie www.kvrps.sk. Autormi sú sr. Ivica Kúšiková, SSpS, a P. Tomáš Gerboc, SVD. V týchto dňoch sa spúšťa modlitbová reťaz, cez ktorú sa duchovne spájame vo vďačnosti i v prosbe, aby sme i dnes boli vernými svedkami a účinnými nástrojmi v službe Cirkvi i spoločnosti. Do modlitbovej reťaze sa možno zapojiť v čase, ktorý vám vyhovuje.

Pri príležitosti výročia Barbarskej noci vytvorila KVRPS aj logo jubilea. Logo tvorí PLAMEŇ – symbol viery a rehoľného života v Československu, ktorý sa komunistická moc snažila uhasiť, keď zamýšľala zlikvidovať rehole i rehoľníkov zlikvidovať. Plameň sa skladá z dvoch menších plamienkov, kde jeden predstavuje mužské a druhý ženské rehole. MODRÝ plameň (mužské rehole) je zložený zo 17 menších častí a symbolizuje 17 zlikvidovaných mužských reholí. ČERVENÝ plameň (ženské rehole) je zložený z 24 častí a symbolizuje 24 zlikvidovaných ženských reholí. Plameň vychádza zo ŠTVORCA, ktorý symbolizuje ohraničenie a vytesnenie v snahe zamedziť ďalší rozvoj rehoľného života v spoločnosti. To malo viesť k jeho zániku. Plameň sa však nepodarilo uhasiť, preráža múry a horí ďalej.

„Sedemdesiatka je významné jubileum a v rodine sa na ňu nezabúda. Ani rodina, ktorú dnes tvorí takmer tritisíc rehoľníkov na Slovensku, nezabúda na udalosti spred 70 rokov, ktoré znamenali pokusy o likvidáciu rehoľného života v bývalom Československu. Preto je našou snahou prežiť tento rok ako rok vďačnosti, počas ktorého chceme v prvom rade ďakovať za vernosť a obetavosť mnohých našich bratov a sestier, čo vytrvali vo svojom povolaní aj v náročných rokoch prenasledovania. Mnohí z nich zažili ťažkosti a útrapy rôzneho druhu. Chceme sa pozrieť na to, čo nám zanechali, čo odkázali, veď vďaka ich nasadeniu a obete sme tu dnes aj my, ktorí máme ďalej rozvíjať dar rehoľného života na Slovensku a pripravovať pôdu pre budúce generácie,“ povedal k výročiu predseda KVRPS P. Václav Hypius, CSsR.

Českým a slovenským rehoľníkom zaslali k výročiu list obaja predsedovia českých konferencií vyšších rehoľných predstavených, P. Petr Prokop Siostrzonek, OSB, a sestra Krista Ludmila Chládková, OP: „Chceme nyní, 70 let od obou „Akcí“, společně poděkovat Bohu za svobodu. Chceme děkovat za všechno dobré, co z utrpení našich sester a bratří v době totality vzklíčilo. Za každou jednotlivou řeholnici, řeholníka, kteří s Boží pomocí nepřestali tvořivě hledat správné postoje a vším těžkým, všedním i krásným, čím procházeli, vyzráli až ke svatosti. Chceme poděkovat též za naši vzájemnou pospolitost, z níž se dnes můžeme radovat – i pro ni byla bolestná totalitní zkušenost přínosem. A chceme Boha společně prosit, abychom i my v naší době, jako společenství i jako jednotlivci, naplňovali své poslání správným způsobem a skutečně přispívali ke spáse lidí a oslavě Boží.“

Konferenciu vyšších rehoľných predstavených na Slovensku tvorí 73 reholí, 45 ženských a 28 mužských, ktoré majú svojich rehoľníkov a rehoľné sestry v 446 rehoľných komunitách na Slovensku. Viac o ich živote ponúkajú stránky www.kvrps.sk aj www.zasvatenyzivot.sk.

sr. Jana Kurkinová, FMA

© KVRPS

The post Barbarská noc mala svoje pokračovanie – 70 rokov od snahy zlikvidovať ženské kláštory appeared first on Zasvätený život.

(Rastislav Bruzda) Ján Krstiteľ svojím hlasom volajúceho na púšti vyvolal rôzne reakcie ľudí. Jeho slová mali veľký ohlas, keď aj mocný Herodes sa bál. Prečo ten strach? Príčinou je duchovná podvýživa v kontraste s iným bohatstvom, ktoré si človek zvolil na svoje nasýtenie. Človek na púšti sa vyhladovaný, smädný z posledných síl doplazí na okraj oázy. Je tam smetisko. Medzi odpadkami nájde vyhodené zvyšky jedál. Nájde aj kaluž vody. Hltavo všetko, čo nájde, je a pije. Sú preň život zachraňujúce. Je šťastný, hoci sú to iba odpadky. Ale keby šiel ešte ďalej k domom ľudí, dostal by skutočné jedlo a čistú vodu. Najedol by sa dosýta. Uhasil smäd.

Toto je typická situácia duchovnej podvýživy. Srdce každého človeka, aj tých, ktorí mali podiel na smrti Jána Krstiteľa, túži byť naplnené. Oni sa však uspokojili s prvými hodnotami, ktoré našli, ktoré už ležali na duchovnom smetisku. A boli šťastní. Keby však pozorne počúvali Jánove slová a rozumeli mu, svoje vnútorné vákuum šťastia by naplnili skutočným šťastím, o ktoré by sa nemuseli báť a ktoré by nikdy nepominulo. Ján Krstiteľ nás všetkých svojím hlasom vyzýva vstať. Pokračovať ďalej. Zanechať duchovné hodnoty ležiace na smetisku. Zanechať prvé a ľahké dosiahnutie svojich túžob a potrieb. Zamysli sa, čo stojí na vrchole tvojho šťastia, čomu slúžiš. Osloboďme sa z otroctva našich túžob a posuňme sa ďalej, za hlasom volajúcim na púšti, aby sme našli Ježiša, pravú slobodu a radosť.

(Rastislav Bruzda) Pochopenie skutočnej spravodlivosti a skutočnej lásky je ukryté v odpovedi Ježiša farizejom. A práve preto, lebo presviedčajú, že lásku a spravodlivosť si možno kúpiť a nahradiť zviditeľňovaním sa pri modlitbách, im Ježiš viackrát na inom mieste hovorí: Beda vám! Snažme sa pochopiť, v čom spočíva skutočná spravodlivosť a láska k Bohu. Ich nemožno ničím nahradiť. Bohu môžeme dať všetko alebo nič.

(Rastislav Bruzda) Božiu vôľu nemôže plniť ten, kto ju nepozná. Kto plní Božiu vôľu, je podľa Ježišových slov jeho bratom, sestrou. Zjednocujeme sa s ním až na úroveň blízkeho príbuzenstva. Vzniká počúvaním Božieho slova, hľadaním poznania, čo je Božia vôľa, a prijímaním Eucharistie – života a sily na uskutočňovanie Božej vôle. Každodenný proces hľadania, objavovania a uskutočňovania slova nás robí hodnými nazývať sa bratmi a sestrami navzájom. Ježiš nám zjavil seba samého ako obraz hodný nasledovania. Napodobňujme ho slovom a skutkom, aby sme si s pomocou jeho milosti zachovali dar byť Ježišovým bratom, sestrou.

Včera ráno našli sestry františkánky Máriinej Rodiny vo svojom „Okne života“ opustené dieťa. Ide o zariadenie pre záchranu novorodencov, o ktorých sa rodičia nemôžu postarať. Ako informovala tlačová kancelária Arcidiecézy Varšava, na lístku pri dievčatku bolo napísané, že sa narodilo 24. augusta o tretej hodine ráno.

Sestry podľa predpisov zavolali záchrannú zdravotnú službu a políciu. „Dievčatko bolo čisté a oblečené. Na mieste sa nachádzalo asi 40 minút,“ hovorí sr. Anna.

Osemnástemu nájdenému dieťaťu dali sestry meno Zuzia. Sestry sa každý mesiac vo svojej kaplnke modlia za nájdené deti a ich biologických a adoptívnych rodičov.

„Okno života” v správe sestier františkánok funguje takmer 12 rokov, požehnal ho 6. decembra 2008 kardinál Kazimierz Nycz.

Zo zahraničných zdrojov spracovala Zuzana Morávková

The post Sestry v Poľsku zachránili opusteného novorodenca appeared first on Zasvätený život.

(Rastislav Bruzda) Ak ktokoľvek začne vážne uskutočňovať Božie slovo, s pravdepodobnosťou blízkou istote sa mu dostane hodnotenie vo forme otázky: Je blázon alebo svätec. Láska k Bohu, ktorá nie je bláznivá, nie je láskou. Každý, kto koná Božiu vôľu, súčasne pozýva a provokuje ostatných. Vyjadruje to skúsenosť jednej učiteľky. Som pokladaná za blázna, lebo sa modlím. Nie som si však istá, či sa modlím preto, lebo som blázon. Alebo som blázon preto, lebo sa modlím. Pre Krista chcem zostať blázon, aby som vydržala modliť sa. Viem, že ak moja láska nebude bláznivá, nebude to láska.

V roku 2020 si pripomíname 70. výročie likvidácie kláštorov – násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov komunistickým režimom počas tzv. Barbarskej noci, čím sa mal ukončiť život rehoľníkov a rehoľných komunít v bývalom Československu. Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku prináša sériu dokumentov s názvom Barbarstvo moci, ktoré sprostredkúvajú svedectvo doby cez prizmu historických faktov a výpovedí svedkov. Súčasne ponúka v osobitných videách s názvom Svedectvom o barbarskej moci autentické výpovede tých, ktorí boli v čase Akcie K a Akcie R priamo v centre diania. V každom dokumente vystupujú členovia alebo členky z jednej slovenskej rehoľnej kongregácie.

Rehoľné sestry boli zo svojich domovov vyvezené do nových, sústreďovacích kláštorov, či popravde povedané, táborov.

Ich službou sa stala ťažká, namáhavá práca, ktorá ich mala priviesť k jednému – odchodu z rehole. To všetko bol len začiatok – začiatok dlhého, štyridsaťročného putovania púšťou.

Predchádzajúce diely Barbarstva moci a ďalšie príspevky k tejto téme nájdete TU.

© KVRPS

The post Barbarstvo moci (13): 1950 – 1951: sústreďovacie kláštory (video) appeared first on Zasvätený život.

(Rastislav Bruzda) Ježiš povolaním apoštolov pozýva prostredníctvom ich ohlasovania aj nás k dielu evanjelia. Kompromisy, polovičatosť, váhavosť sú vždy škodlivé. Ako napríklad prerušená liečba. Všetko polovičné je škodlivé. Strechu na dome nestačí zakryť spolovice, nestačí zakryť iba po múry. Musí sa zakryť ešte viac. Podobne ani nasledovanie Krista neprinesie radosť, ak je váhavé a polovičné. Ježiš nás pozýva celých. Bezvýhradne prijmime službu Kristovi ako svoje osobné povolanie, ako svoj spôsob života.

(Rastislav Bruzda) Dobro spraví málo kriku a krik málo dobra. Posadnutým hrozil, aby ho nevyzradili. Nie všetky prostriedky sú dobré. Opatrnosť je vždy a vo všetkom potrebná. Je lepšie, ak o svojom dobrom zámere informujeme svoje okolie jeho uskutočnením. Božie dielo nespočíva iba v počtoch dobrých skutkov ani v manifestáciách na púťach. To sú mydlové bubliny, ktoré sú nestále. Ohlasujme príchod Božieho kráľovstva s čistým a pokorným srdcom.