09:00 – Zamyslenia na dnes

( Peter Komanický ) Bol ma navštíviť môj priateľ kňaz Artur z Poľska. Keď odchádzal, na batožinu v kufri auta si položil malý červený plecniak s dokladmi a značne veľkou hotovosťou na nákup pre farnosť. Po odchode neprešla ani polhodina a výrazne zúfalý Artur bol späť. Po piatich kilometroch zistil, že nemá poriadne zavreté dvere na kufri auta, a keď zastavil, aby to napravil, všimol si, že plecniak je preč. Na polícii nález nikto nehlásil, a tak mi napadla už len jedna vec: sadnúť s Arturom do auta a na trase, ktorou išiel, batoh pohľadať. Na hlavnej ulici mesta mal svoj program spolok Hare Krišna. Prechádzajúc okolo mi padol zrak na červený plecniak na mieste, kde mali položené svoje veci. Jeden z členov potvrdil, že videl, ako batoh vypadol z auta, a tak ho odložil a bez váhania ho šťastnému majiteľovi vrátil. Tu som sa stal svedkom nečakanej scény: katolícky kňaz v čiernej sutane objímal mladého nálezcu oblečeného do oranžového odevu hinduistického mnícha. Ten vzápätí odmietol akékoľvek nálezné. „Bože, buď milostivý mne hriešnemu, že nie som ako ostatní ľudia.“

Centrum Božieho Milosrdenstva v Spišskej Novej Vsi vo Farnosti Smižany, kde pôsobia pátri pallotíni, ponúka v roku 2021 duchovné cvičenia pre kňazov i pre zasvätené osoby, ak to epidemiologická situácia dovolí.

Duchovné cvičenia začínajú v pondelok o 18:00 hod. a končia obedom v piatok (12:00 hod).

Prihlásiť sa môžete na cbm.pallotini@gmail.com, alebo telefonicky na 00421/918 950 124.

Centrum Božieho milosrdenstva – CBM je rehoľno-formačné centrum spravované Spoločnosťou katolíckeho apoštolátu (SAC) – pallotínmi. Nachádza sa pri Diecéznej svätyni Božieho milosrdenstva v Spišskej Novej Vsi, farnosť Smižany. Interiéry CBM skrášľujú dary Svätého otca Jána Pavla II., ktoré sú súčasťou tematickej výstavy v priestoroch kostola a centra.

CBM sa nachádza v blízkosti Slovenského raja, Vysokých Tatier a termálneho kúpaliska vo Vrbove s rekreačnými možnosťami počas celého roka. Okolie centra je bohaté na kultúrne a historické pamiatky (Levoča, Spišská Kapitula, Spišský hrad, Žehra).

Viac o CBM a o pallotínoch nájdete TU.

Peter Klubert, SAC, rektor

The post U pallotínov v Smižanoch ponúkajú duchovné cvičenia pre kňazov a zasvätené osoby appeared first on Zasvätený život.

( Peter Komanický ) Keď uvažujem o tom, čo hovorí Ježiš o vytrvaní v modlitbe skrze podobenstvo o ukrivdenej vdove, dochádzam k presvedčeniu, že jedinou zbraňou, ktorú mala, bolo to, že bola bezbranná. Jediný, kto jej mohol pomôcť, bol iba sudca. Ak v živote nedospejem k presvedčeniu, že nemám inej pomoci, iba Boha, stále budem vo vzťahu k nemu ochabovať. Je tvojou jedinou istotou alebo sa spoliehaš v problémoch na množstvo iných zbraní? Potom budeš stále voči nemu ochabovať. 

1. čítanie: Jon 3,1-5.10

Prorok Jonáš je vzorom proroka, ktorý ohlasuje požiadavku pokánia a obrátenia. Sväté písmo túto pozíciu prorokov opisuje veľmi často. Môžeme povedať, že ide o stálu náplň poslania prorokov. Potvrdí to aj dnešné evanjelium. K podstate prorockého poslania patrí totiž schopnosť vidieť smerovanie života jednotlivca aj spoločnosti. A ak tento smer nie je optimálne zameraný na posledný cieľ, ktorým je Boh, potom požiadavka obrátenia vystupuje so všetkou nástojčivosťou, či je to Nový alebo Starý zákon. Jonáš je teda aktuálny aj dnes.

Možno sa pýtať, že prečo sa proroci tak veľmi zasadzovali za náležitý životný štýl svojich súčasníkov? Prečo im tak veľmi záležalo na tom, aby Izrael žil zodpovedne voči svojim záväzkom, ku ktorým sa zaviazal v zmluve s Bohom? Prečo teda s takou vehemenciou ohlasovali pokánie?

Pokánie nikdy nebolo ohlasované samoúčelne. Totiž pokánie ako také nie je v  Božích spásnych plánoch posledným cieľom. Pokánie je proces uspôsobenia na vznik spoločenstva s Bohom. Možno povedať, že pokánie je najkratšou cestou k Bohu. Je to najkratšia a najrýchlejšia cesta k Bohu. Iba nerozumný bežec na lyžiach na trati zanechá stopu a chce ísť inou cestou k cieľu. Alebo iný príklad: Keď v kozmickom centre vyštartuje raketa a tá raketa ide presne po vypočítanej dráhe k cieľu, všetci pracovníci centra si blahoželajú, lebo sa im ideálne vydarila takáto operácia. Ak sa však stane, že raketa sa odkloní od obežnej dráhy, všetci intenzívne pracujú, aby raketu opäť dostali do plánovanej dráhy.

Podobne je to s nami a naším vzťahom k Bohu. Pokánie je korekcia vlastného života, vyrovnanie cesty k Pánovi tak, aby bola čím priamejšia a aby sme sa s istotou dostali k cieľu. Majme preto radi výzvy Božieho slova k pokániu a zariaďme sa podľa nich. Neoľutujeme.

2. čítanie: 1Kor 7,29-31

Tri verše z Prvého listu Korinťanom nám ukazujú apoštola Pavla v jeho názore na podstatu kresťanského života. Pavol tu v širšom kontexte vysvetľuje otázky manželstva a panenstva. Pavol má názor, že nie je podstatné, či človek žije v manželstve alebo nie, ale rozhodujúce je to, či žije so správne stanoveným posledným cieľom: čas je krátky, tvárnosť sveta sa pomíňa, preto je rozhodujúce mať presne stanovenú prioritu a tou je pripútanie sa k Pánovi (1Kor 7,35). Skutoční kresťania sú teda schopní žiť s určitým nadhľadom svoj pozemský čas: starajú sa o svet, ale smerujú do iného sveta, kupujú, ale ich myseľ je zviazaná s inými hodnotami, používajú veci tohto sveta, ale nie sú na ne naviazaní a prežívajú tak obdivuhodnú slobodu s Bohom.

Evanjelium: Mk 1,14-20

Úryvok z Markovho evanjelia opisuje známu udalosť úvodu Ježišovho ohlasovania. Predpokladom pochopenia a prijatia evanjelia je pokánie. Ono má veľký význam v živote človeka. Všetko, čo človek pokáním v sebe vytvorí, predstavuje priestor pre evanjeliovú blahozvesť. Pochopí ju iba ten, kto je ochotný konať pokánie. Teda základnou kategóriou je tu pokánie, čiže obrátenie a viera v evanjelium.

Za tým nasleduje opis povolania prvých apoštolov. Podstatný dôraz je položený na slovko „hneď“: Šimon a Ondrej hneď zanechali siete a šli za Ježišom. Jakuba a Jána Zebedejovho Ježiš hneď povolal… To evanjeliové hneď je aj pre nás na začiatku sledovania Ježišovej verejnej činnosti aktuálne. Nejestvuje žiaden rozumný dôvod odkladať obrátenie, odkladať pokánie na neskoršie časy, pretože pred ponúkanou evanjeliovou zvesťou nie je možné uprednostniť nič.

Mons. Anton Tyrol
Foto: Juraj Ďuríček

Publikované v spolupráci s Katolíckym biblickým dielom na Slovensku.

The post Komentár k biblickým čítaniam – Tretia nedeľa v cezročnom období „B“ (Nedeľa Božieho Slova) appeared first on Zasvätený život.

( Peter Komanický ) Evanjelia sú spísané a tradíciou odovzdávané pravdy o Ježišovi, ako aj jeho doslovné výroky. Zo všetkých výrokov je 35 % na tému súdu. Znamená to, že Ježiš ide trestať? Práve naopak. Pretože mu na nás záleží, dáva nám na vedomie, že odmietanie jeho lásky má pre nás nepredstaviteľné dôsledky. Ani učeníci nechceli veriť, že padne chrám. Stačilo však štyridsať rokov a stalo sa. Potom náboženstvo, kultúra, národ, kráľovstvo… Na to sa odsúdi každý, kto mu neverí.

Slovenský kapucín Dávid Bartimej Tencer, ktorý pôsobí ako biskup v islandskom Reykjavíku, zverejnil výzvu pre tých, ktorí uvažujú o kňazskom povolaní.

„Či je Covid alebo nie je Covid, učiť sa treba. A jedna z možností, čo by ste sa mohli učiť, je aj štúdium teológie. Samozrejme, že sa môžete aj za našu Reykjavícku diecézu,“ hovorí vo videu z biskupskej kaplnky v Reykjavíku, ktoré je k dispozicií na YouTube kanále diecézy.

Zdroj: TK KBS

The post Biskup Tencer natočil video, kandidátov kňazstva pozýva slúžiť na Island appeared first on Zasvätený život.

( Peter Komanický ) Pekným predstaviteľom chudobnej vdovy je svätá Matka Terézia z Kalkaty. Keď sa jej novinári pýtali, či má jej práca zmysel, keď aj tak neodstráni všetku biedu sveta, odpovedala: „… sme iba malou kvapkou v oceáne biedy a utrpenia sveta. Ale ak by táto kvapka nebola, ľudské utrpenie by bolo ešte väčšie.“ My si myslíme, že dobro majú robiť len úspešní. Nech pomáha ten, kto na to má financie, moc, zdravie, pracovnú náplň… Tak sa však pripravujeme o Ježišovu odmenu.

Prejaviť svoju spolupatričnosť a prirodzenú ľudskosť zdravotníkom a kňazom, ktorí sa rozhodli ísť pomôcť v  prvej línii ako dobrovoľníci a každému z nich povedať „Ďakujeme“ cez domácky pečené koláče sa rozhodli rehoľné sestry uršulínky v Košiciach. V piatok priniesli prvý plech, každý koláčik bol osobitne zabalený do celofánu aj s malým odkazom.

„Takže každý, kto si zobral ten koláčik ho dostal ako osobné poďakovanie. Snažíme sa, aby to boli chutné a nechávame to na tvorivosti mamičiek, ktoré sa zapojili. Pri odovzdaní zdravotníckemu personálu sme zažili veľmi milé prijatie a naozaj bolo vidno ich vďačnosť,“ pripomína sestra Zdenka z komunity košických Uršulínok.

Kňazov v nemocniciach počas prvého týždňa služby prekvapilo otvorené prijatie nielen zo strany pacientov, ale aj zo strany zdravotníckeho personálu a zamestnancov. „Atmosféra medzi pacientmi sa upokojuje, získavajú väčšiu istotu, pretože hlavne kňazi na covid – oddeleniach sú akýmisi mediátormi vzácnych a ľudsky dôležitých informácií a tých silných viet od príbuzných, ktoré ich povzbudzujú.

Okrem pomoci, ktorú vykonávajú pri hygiene, pri dezinfekcii, pri prenášaní a kŕmení pacientov je záujem aj o duchovnú službu,“ opisuje Jozef Kmec a dodáva, že sa skláňa pred všetkými zdravotníckymi pracovníkmi, pred lekármi, pred sestrami, pred zamestnancami nemocnice, pretože fungujú  ako dobre zladený organizmus, všetko je na svojom mieste, každý napĺňa svoju úlohu tak ako môže a naozaj úprimne sa tí ľudia snažia, aj nad rámec svojich povinností, aj nad rámec svojich síl a možností.

Farár z Pereša Martin Novotný, pracuje na covid – oddelení, kde používajú filter, masku, štít, odev, musia hlasnejšie rozprávať a vidno im len oči a aj napriek tomu ich pacienti pri opakovanej službe rozpoznajú. „Tu je služba veľmi náročná, pretože priebeh choroby sa môže radikálne zhoršiť v priebehu pár hodín a zlepšenie prichádza len veľmi pomaly. Keď som na JIS-ke, tak mám pocit, že je to priestor, kde keď zdvihnem hlavu, tak je nebo bližšie ako strop. Tá čiara medzi nebom a zemou je tu veľmi úzka. Potrebujeme dávať nádej, rozdávať lásku a som rád že môžem pomôcť, že Pán Boh si môže cezo mňa robiť tie veci, ktoré robí,“ dodáva na záver Martin Novotný. 

Zdroj: Košická arcidiecéza

The post Koláčiky z vďačnosti. Uršulínky ocenili službu kňazov a zdravotníkov appeared first on Zasvätený život.

( Peter Komanický ) Ježiš vyžaduje milovať blížneho ako seba samého. Ako miluješ seba? Pomyslíš si: vážim si seba, neškodím si, chcem pre seba dobré, mám porozumenie so svojimi chybami… Evanjelium však hovorí o inej láske k sebe. Kľúčom je Kristova smrť. Ježiš nezomrel za nás preto, lebo bol trpezlivý a mierumilovný, a aj od nás očakáva iba to. Zomrel preto, aby sme boli spasení. Milovať seba znamená milovať svoju spásu. Čiže blížneho tiež kvôli jeho spáse. Potom dokážeš milovať každého.

V ekumenickém řeholním společenství na břehu Neuchâtelského jezera ve Švýcarsku dnes žije také jedna Češka – sestra Dana Krupová.

Proč Světová rada církví pozvala k přípravě textů pro letošní Týden modliteb za jednotu křesťanů právě vaši komunitu?

Jejím přáním bylo položit důraz na modlitbu, jak ji žijeme v naší kontemplativní komunitě. Základem víry je osobní vztah s Bohem a každý věřící prochází různými etapami. Život modlitby začíná Božím zavoláním a postupně se prohlubuje a zraje. Boží přítomnost ve mně proměňuje můj pohled na svět, na ty, kteří mě obklopují. Ovocem, které tento vztah přináší, je pak snaha o smíření, mé úsilí o život v pokoji s každou lidskou bytostí na této planetě. Hluboký respekt a postoj pokory se rozšiřuje a objímá stvoření – dílo lásky našeho společného Stvořitele.

Dalším z důvodů byla historie naší komunity. První sestry z Grandchamp velice dobře znaly P. Paula Couturiera, jednoho ze zakladatelů tradice Týdne modliteb za jednotu křesťanů, a udržovaly s ním čilou korespondenci. Jeho myšlenky o jednotě křesťanů rezonovaly s jejich povoláním smíření.

Jak jste se ujaly motta tohoto Týdne modliteb za jednotu křesťanů: „Zůstaňte v mé lásce, a ponesete hojné ovoce“?

Bůh si vybral za svůj příbytek srdce každého z nás, přebývá v každém svém stvoření. Platí to, i když na to občas zapomeneme, i když v to někteří lidé nevěří nebo si to nepřipouští. Abychom setrvávali v Boží lásce v našem všedním každodenním životě a nechali projevovat jeho přítomnost v našich srdcích, je třeba pěstovat a kultivovat náš život modlitby. Je to prostor daleko přesahující konkrétní momenty našich přímluv či nedělních bohoslužeb, jakkoli jsou pro nás nezbytné a nenahraditelné. Znamená znovu a znovu se během dne zastavovat nad Božím slovem, „přežvykovat“ je a sdílet celým svým postojem k životu. Můžeme se naučit každé poledne recitovat Ježíšova blahoslavenství (Mt 5,3-12) nebo před spaním rekapitulovat prožitý den a vybrat tři konkrétní věci či události, za něž jsme Bohu vděční. To vše nám pomůže vědomě žít pod Božím láskyplným pohledem.

V každém okamžiku, v každé situaci se můžeme cítit milovaní. Tato jistota pak přinese ovoce v podobě naší vlastní lásky k nám samým, k manželce/manželovi, k dětem a otevře možnost přijetí mé sestry, mého bratra, neznámého cizince, člověka v nesnázích, bezdomovce. Naučí nás žít pod jednou střechou, žít v pokoji na této planetě, kterou nám náš Stvořitel svěřil.

Co dnes rozděluje křesťany především a jak to můžeme scelit?

Za nejhlubší rozkol mezi křesťany považuji nemožnost sejít se společně u stolu Páně k přijímání Těla a krve Kristovy. Daru, který Ježíš věnoval nám všem. Nerespektování jeho posledního přání jednoty mezi učedníky všech časů znamená, že jej zarmucujeme znovu a znovu. Postoupit na této cestě smíření můžeme jen vzájemným nasloucháním, snahou pochopit pilíře víry ostatních křesťanů, stát se citlivějšími k projevům, které je mohou zraňovat, naučit se oceňovat krásu jejich tradic, mnohdy tak odlišných od našich vlastních. Jen Ježíš může otevřít dveře našich srdcí a nechat Ducha Svatého přivát trochu svěžesti.

Neměli bychom v tomto rozkolu uvíznout a zanechat aktivit, které je možné vykonávat společně již dnes. Přiblížením se k Bohu se přibližujeme jedni k druhým. Není třeba velké kreativity k vytvoření ekumenických skupin ke čtení Písma, mezidenominačních skupin chval a modliteb, společně bojovat za spravedlnost ve světě. V naší komunitě se říká, že „ekumena se nejlépe dělá při mytí nádobí“. I tam poznáváme, že jsme všichni Božími dětmi, všichni stejně milovanými.

Zdroj: Katolický týdeník 2021/3 (mach, sch)
Foto: grandchamp.org

Texty modlitieb v slovenčine, ktoré pripravili sestry, nájdete v pdf formáte TU.

The post Modlitby za jednotu podle komunity v Grandchamp appeared first on Zasvätený život.