09:00 – Zamyslenia na dnes

(Peter Olšavský) Všetci poznáme ten známy psychologický pokus s papierom a viditeľnou čiernou bodkou či machuľou uprostred. Dôležité bolo, na čo sme sa sústredili: na škvrnu či na papier. Ak sa pozrieme okolo seba, na ľudí, na činy, na tento svet, čo vidíme? Boh sa spýta: „Vidíš niečo? Vidíš niečo dobré? Vidíš môj rukopis v tomto svete?“ A ak sa Boh pozrie na nás, čo v nás vidí? On v tebe vidí poklad, zlato, to najcennejšie. Prosme dnes, aby sa Boh dotkol očí našich sŕdc, aby sme ho videli okolo seba i v nás.

(Peter Olšavský) Myslím si, že všetci sme prešli tým, že sme s Bohom vyjednávali: „Ak mi, Bože, v tom a v tom vyhovieš, tak sa budem viac modliť.“ I farizeji často takto Boha skúšali, aby ho podchytili v konaní. No Boh nás nemiluje preto, že niečo robíme alebo sme už urobili. Ale preto, že sme. A aj o ňom to platí rovnako. Ani svoje deti nemilujeme pre to, čo robia, ale preto, že sú.

(Peter Olšavský) Udalosť dnešného evanjelia nie je podobenstvom, ako to bolo v prípade milosrdného Samaritána. Je to skutočný príbeh, podobný ako stretnutie pri studni so Samaritánkou.
Prečo sa k Ježišovi vrátil práve Samaritán? Prečo práve on je tým človekom, ktorý sa ako jediný z desiatky uzdravených mužov vrátil a vzdal Bohu chválu? Odpoveď je možno ukrytá v rozdiele medzi Samaritánom a jeho ostatnými malomocnými druhmi. Dá sa predpokladať, že tí deviati boli Židia. Choroba vie zvláštne zjednotiť a pospájať ľudí. Zotrela rozdiely medzi nimi. To, čo by za iných okolností nikdy nebolo možné, sa stalo skutočnosťou. Spolu žili a strašný údel malomocenstva prežívali bok po boku Žid i Samaritán. Rozdiel viery bol pri neľudských vyhliadkach budúcnosti vedľajší.

No len čo prišiel okamih uzdravenia, všetko sa vracia do pôvodných koľají. Jeden, ktorý ani poriadne nepozná Boží zákon a riadi sa iba istým ľudským zákonom, sa vráti k tomu, cez ktorého prišlo uzdravenie – k Ježišovi. Ostatní na Ježiša rýchlo zabúdajú, aj keď videli, čo sa s nimi stalo. Začínajú napĺňať zákon, ktorý hovorí, že každé uzdravenie musí preskúmať kňaz. Ten potvrdí, či je všetko v poriadku. Veď nevyzval ich sám Ježiš, aby sa šli ukázať kňazom? Čo na tom, že ho už nemusia nikdy stretnúť? Zasa raz vyhrala láska k niečomu nad láskou k niekomu.

My všetci sme postihnutí duchovným malomocenstvom – hriechom. To zotiera všetky rozdiely medzi nami. Keď sa nás Boh dotkne, uzdraví a očistí nás, nepovyšujme sa nad ostatnými. Aby vyhrala láska k niekomu nad láskou k niečomu.

(Peter Olšavský) Ak sa niekedy rozprávame s ľuďmi a spýtame sa, ako sa majú, vo väčšine sú odpovede nepriaznivé a sťažujúce sa. Na to, aby sme prinášali do sveta svetlo, potrebujeme ho najprv mať. Nebeská Matka si vždy uchovávala v srdci slovo Boha a vernosť tomuto slovu jej priniesla svetlo v ťažkých i najťažších chvíľach jej života. Preto oveľa viac ako rôzne pletky uchovávajme a vyhľadávajme slovo Pána, aby sme v tomto svete mohli žiariť.