Kristus pozýva apoštolov, aby sa utiahli na miesto, kde nikto nie je a kde je ticho. Vníma ich únavu a vie, že vnútro človeka je stvorené takým spôsobom, že v samote a tichu je schopné nachádzať Boha a rozprávať sa s ním, ale aj fyzicky sa obnoviť. Ak to porovnáme s tým, ako dnes žijeme my a ako sme schopní podvedome a s falošným pocitom straty času vyhýbať sa samote a tichu, počujme dnes Kristov hlas. On nás pozýva tak trocha stratiť tie naše ľudské aktivity, aby sme našli seba, ale v prvom rade jeho. ( Tomáš Labanič )
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)