Piatok utrpenia Pána

Piatok utrpenia Pána
12. apríla 2022 andreas

Audio kázeň

AI   Modlili ste sa počas pôstu Krížovú cestu? Jeden môj kamarát túto tradičnú pobožnosť so 14. zastaveniami obral o mäkčeň o tak ostala Krízová cesta. Ukazujúca Ježišovu krízu, problém, prehru, slabosť jeho tela a jeho smrť.

O tom sú i pašie, stať evanjelia, ktorá hovorí o jeho umučení.

KE:   Výber biblických textov, ktoré dnes čítame, nám však ponúka iný pohľad. Nie vonkajší, ale vnútorný. Najmä z hľadiska zmyslu, významu: prečo sa to všetko stalo a aké je ovocie umučenia nášho Pána Ježiša Krista. Z tohto pohľadu by sme mohli (ešte viac než v nedeľu) hovoriť o jeho Víťaznej ceste.     

DI:   Vráťme sa opäť k sviatku Zvestovania Pána. Zopakovali sme si tretiu zo 6. hlavných právd, ktorá hovorí prečo nastalo Vtelenie: „Syn Boží sa stal človekom, aby nás vykúpil“. Toto vykúpenie v otroctva hriechu a smrti uskutočnil obetou svojho života. „Smrťou smrť premohol“ – hovorí hymnus východného obradu.  Víťazstvo nad silami zla sprevádza aj celý opis Ježišovho umučenia v podaní sv. Jána. Evanjelistu, ktorý nielen opisuje fakty, ale zameriava sa na motívy a zmysel. Ježiša, ako toho, ktorý má (napriek vonkajšiemu zdaniu) veci v rukách, ukazujú minimálne tieto štyri skutočnosti:

  • Hneď v úvode sme videli, ako Ježiš víta vojakov a sluhov, ktorí ho prišli zajať. Na jeho odpoveď kto je, popadali na zem. A potom ich vyzve: Keď teda mňa hľadáte, týchto nechajte odísť. Lebo to bola „jeho“ hodina. On rozhodol o obete svojho života.  
  • Na výsluchu u veľkňaza hrdo odpovedá: „Ja som verejne hovoril svetu“ a ohradzuje sa voči sluhovi, ktorý ho bije, lebo sa mu odpoveď nepáči.
  • Pred Pilátom hovorí, že je kráľ, ale jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta. Odkrýva tiež  zmysel svojho života: „Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde“. A dialóg končí tým, že Pilátovi ukazuje jeho miesto: „Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora.“
  • Tesne pred svojou smrťou zveruje svoju matku na zemi milovanému učeníkovi a vyhlasuje: „Je dokonané!“ Pričom Ján, očitý svedok, opisuje ukončenie tejto drámy slávnostným spôsobom: „Naklonil hlavu a odovzdal ducha.“   

PAR  Podobný pohľad na Ježišovo umučenie – vnútorný, odhaľujúci zmysel – sme si mohli všimnúť aj v prvom čítaní z proroka Izaiáša: „My sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. Ale on bol prebodnutý pre naše neprávosti, pre naše zločiny strýznený. On pre náš pokoj znášal trest a jeho rany nás uzdravili.“ Bola to strašná cesta, ale toto utrpenie malo zmysel a prinieslo bohaté ovocie. Izaiáš pokračuje: „Môj spravodlivý služobník ospravedlní mnohých a sám ponesie ich viny. Preto mu dám ako podiel zástupy.“

Pričom tento hrozný opis utrpenia Mesiáša, ktoré vyvrcholilo na kríži, uvádza v úžasnej perspektíve: „Hľa, môj služobník bude úspešný, bude povýšený, vyzdvihnutý a veľmi slávny.“

Toto proroctvo sa v plnej miere uskutočnilo v 2000 ročných dejinách kresťanstva. Kríž ako jeho hlavný symbol zdobí nielen naše chrámy, ale aj iné budovy, miestnosti, cesty a hlavne hruď väčšiny z nás. Máme ho na srdci a dúfam že aj v srdci. No a za chvíľu sa tomuto symbolu Ježišovho utrpenia a súčasne víťazstva budeme klaňať.   

MY   Nechcem citovať druhé čítanie, ktoré sa najmä v závere nesie v podobnom duchu. Skôr ponúkam malé prirovnanie. Lebo niečo podobné môžeme sledovať aj v športovom svete. Petra Vlhová ide dolu svahom ako prvá. Podá super výkon, za ktorým je príprava, tréning, drina, sústredenie, jazda na hrane síl a rizika pádu. V cieli už vie, že to vyšlo, ale za víťazku ju vyhlásia až potom, ako skončia svoju jazdu všetky pretekárky. Na medailu musí počkať.

Aj Ježiš čakal. V závere evanjelia sme počuli, že jeho telo uložili do hrobu. Pričom Ján krásne poznamenáva, že bol židovský Prípravný deň. Tento sa však stal prípravným aj pre kresťanov. Veď zajtra večer, v predvečer tretieho dňa, začneme oslavovať Ježišovo víťazstvo, prejavené vzkriesením jeho tela.

ADE   Myslím, že v tomto duchuočakávania, ale najmä vnútorného priblíženia môžeme prežiť aj chvíle, ktoré dnes či zajtra strávime pri Božom hrobe. Hovorme Ježišovi o všetkých svojich krížoch, bolestiach, pádoch, telesnom i duševnom utrpení. Odhaľme mu krízy svojho života. Nielen preto, aby sa nám uľavilo, ale hlavne preto, aby nám ich pomohol premeniť na konečné víťazstvo. Aby aj naša životná cesta, neraz krížová, či krízová, skončila ako víťazná.  

Amen.

Vladimír Slovák

(Zamyslenie prevzaté zo stránky knazi.sk.)