(Martin Krišš) Nájsť si výhovorku, prečo to nenapraviť, prečo to neurobiť, ako chce Boh. Prečo sa nedať viesť tým, ktorého poslal Boh ako svojho služobníka. Výhovorka pri Jánovi Krstiteľovi znie: je posadnutý zlým duchom. Výhovorka pri Ježišovi Kristovi znie: priateľ mýtnikov a hriešnikov. Boh nás však volá konať pokánie zo svojich hriechov, nevyhovárať sa, ale nasledovať ho. Všetci máme poslúchnuť evanjelium. V živote však konáme, akoby sme ho nikdy nepočuli. Boh nás nikdy neodvrhne a stále k nám bude vystierať ruky. Nikdy si nehľadá výhovorku.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)