(P. Pankulics) Viera bez skutkov je mŕtva, hovorí svätý apoštol Jakub vo svojom liste. Kedy však viera človeka naozaj ožíva? Vtedy, keď to, v čo verí, sa odzrkadľuje aj v jeho živote. Nestačí byť len veriacim „na papieri“, ktorý návštevou chrámu spĺňa iba svoju povinnosť. To, že mu chrám nie je cudzí, že v ňom nachádza útechu a napĺňa sa tam silou svojho Otca, má byť vidno aj navonok na jeho skutkoch. Ako? Jednoduchým prejavovaním lásky svojmu blížnemu stále, keď to potrebuje.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)