( Matúš Čekan ) Pri vjazde na farský dvor sa podarilo istému šoférovi pri obchádzaní prekážky vojsť kolesami do blata a nechať za sebou na dlažbe nepeknú stopu. Mrzelo ho to, preto sa ospravedlnil a kňazovi ponúkol, že príde a špinu odprace. Kňaz chvíľu váhal, no nakoniec sa rozhodol zvoliť inú alternatívu. Nielenže to očistí sám, ale situáciu aj využije. Povedal mu: Nechaj tak. Keby nás Boh nechal vlastnými silami odpratávať všetku špinu z nášho života, nikdy by sme nezažili, čo je to milosť. Prežívajúc Paschu môžeme znova zakúsiť, čo pre nás Ježiš urobil. Nielenže nám odpustil, ale svojou smrťou a vzkriesením namiesto nás „upratal všetok neporiadok“, ktorý sme hriechmi narobili. Chce, aby sme znova zakúsili jeho milosť a prijali dar nového života vo Svätom Duchu. Blato sa vlastnými silami upratať dá, hriech nie. Ježišova Pascha nám nanovo pripomína veľkosť Božej lásky a milosti, ktorú sme dostali. Nech počas týchto dní spolu so slávnostným Christos Voskrese! v našich srdciach rezonuje aj veľké: Pane, ďakujem!
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)