( Matúš Čekan ) Zvelebiť Boha za každých okolností dokáže iba ten, kto vo viere vie, že on je nad všetkým. Ľudia či veci môžu pominúť, Boh a jeho láska ostávajú. Zahorknúť naň len preto, lebo dovolil stratu, je veľkou záťažou srdca. Treba s ním v pravde hovoriť o tom, čo prežívame, otvárať si pred ním srdce, no netreba končiť „oslavou“ svojej bolesti či straty. Boh nás neopúšťa, keď je ťažko, preto nech zvelebenie jeho mena uzdravuje naše srdce z každého smútku, bolesti i starosti.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)