( Juraj Štefanik ) V čase hospodárskej krízy cestovala rodina loďou do Ameriky. Cesta trvala dva týždne. Keďže boli chudobní, mali kajutu v podpalubí a jedli iba to, čo mali so sebou. Chlapcovi sa žiadalo zjesť niečo iné, a tak si pýtal od otca peniaze. Po dlhom prehováraní mu dal niekoľko drobných. Keď sa chlapec dlhší čas nevracal, otec ho šiel hľadať. Po vstupe do lodného bufetu ostal prekvapený. Jeho syn sa napchával všelijakými dobrotami. Otec preľaknutý naň skričal: Čo to robíš?! Ako to všetko zaplatíme?! Syn mu však odpovedal: Neboj sa, otec, v cene lístka je aj strava na celú plavbu, a my sme to doteraz nevyužili. Boh nám dal Cirkev plnú darov a pozýva nás užívať to, čo nám patrí.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)