( Vladimír Hubler) Aká opovážlivosť vie byť na jazyku človeka! Keď počúvame obsah jazykov mnohých z nás, vieme, že tento obsah je produktom nášho vnútra. Čiže aký obsah vnútra máme, taký je aj náš jazyk, naša reč. Čím sa však líši naša reč od reči tých, ktorí sú na tom s vierou vlažne alebo ju vôbec nepraktizujú? Zmýšľam o sebe a o iných tak, ako zmýšľali Kristovi posmievači, alebo mám zmýšľanie hodné človeka, ktorý uveril Kristovi ako svojmu Bohu? Verím, že keď sa pozrieme do svojho vnútra hlbšie, nájdeme veľa zaujímavého, o čom bude treba premýšľať…
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)