( Štefan Ančočik ) Čas od času sa ľudia stretávajú na rôznych oslavách a tam sa rozprávajú osobné blahoželania. Čo si prajeme na prvom mieste? Zdravie. Stále sa utvrdzujeme slovami: „Hlavne ti prajem to zdravíčko, lebo to je základ. A potom peniaze, úspech, pokoj v rodine, šťastie a aby sa ti splnili všetky sny.“ Myslíte si, že to stačí? Veď keď si to rozoberieme v objektívnej pravde, tak nakoniec aj tak o všetko prídem v momente smrti. A tak čo si máme priať, aby to bolo kresťansky správne? Kardinál Špidlík hovorí, že Boh Otec nám dá to, čo si prosíme. Ak si prosím len zdravie, úspech, peniaze, šťastie a splnené sny, tak to dostaneme v určitej miere, ktorá je nám určená. Ale Boh má moc nás obdarovať aj tým najväčším darom, a tým je spása mojej nesmrteľnej duše – večný život! Nič krajšie a dôležitejšie pre mňa neexistuje. Preto keď oslávencovi prednášam prianie, tak hovorím: „Prajem vám dar spásy, pevnú vieru, zdravie a ochranu Presvätej Bohorodičky. A všetko ostatné, čo vám pomôže na ceste do neba, vám Pán Boh pridá zadarmo.“ Veď aj na sviatok sv. Mikuláša sme spievali tropár svätému, kde je napísané: „Tvoja pokora ťa povýšila a chudoba obohatila, otče, arcipastier Mikuláš. Pros Krista Boha, aby spasil naše duše.“ Usilujme sa byť verný Bohu a doprajme jeden druhému, aby sme sa tešili na veľkú odmenu v nebi.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)