( Štefan Ančočik ) Istý muž vydal svedectvo o tom, ako ho Boh obrátil v dospelom veku, a odvtedy chodí každý deň do chrámu. Jeho mama to nechápala a pýtala sa, prečo tam chodí každý deň. Odpoveď bola: „Keď som predtým chodil každý deň zo zamestnania do krčmy a tam sa opíjal, tak ti to neprekážalo. Ale teraz, keď ma Boh obrátil a zmenil, tak to nechápeš. Do chrámu chodím preto, lebo Boh je mojím Otcom, ktorý ma zachránil. Chcem byť s ním.“ Kto nezažil na vlastnej koži Božiu prítomnosť, kto nevie, ako chutí Božia láska, ten jednoducho nechápe vonkajšie úkony kresťanskej viery. Pre neho sme len čudáci, ktorí sa nevedia postarať o seba a žijú v omyle. Nebojme sa vydávať svedectvo o Bohu, viere a o zázrakoch, ktoré Boh vykonal v našich životoch.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)