( Štefan Ančočik ) Pamätám si na jednu prednášku kardinála Tomáša Špidlíka, ktorý sa prihováral teológom a upozorňoval na veľké nebezpečenstvo, ktoré hrozí pri štúdiu o Bohu. Pri čítaní teologických kníh sa dostanem k nespočetnému množstvu informácií, traktátov a dogiem hovoriacich o Bohu, kde môže nastať moment, keď Boha spoznávam a skúmam už len ako objekt a nie ako subjekt. Čiže Boh už nie je pre mňa osoba, Spasiteľ, Vševládca…, ale predmet, o ktorom dokážem rozprávať fakty dlhé hodiny, a keď takýto „teológ“ zomrie, prejde na večnosť, tam uvidí Boha z tváre do tváre, tak podá Bohu pravú ruku na pozdrav a povie: „Pozdravujem, pán kolega!“ V seminári nás učili, že teológia sa najlepšie učí v kaplnke na kolenách pred bohostánkom. A je to pravda.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)