( Štefan Ančočik ) Keď vstúpi ťažká choroba do môjho života, tak od okolia počúvame naučenú frázu: „Neboj sa, to bude dobré!“ Čo bude dobré? Kedy to bude dobré? Odkiaľ to vieš? A kto ti to povedal? Pre neveriaceho človeka je utrpenie, choroba a smrť niečo strašné! Ale ak Bohu verím, tak viem, že Kristus bol prvý, kto si prešiel cestou utrpenia a bránou smrti za moje hriechy, ale tretieho dňa vstal z mŕtvych. Preto v čase choroby mám veľkú príležitosť, aby som svoje utrpenie spojil a pripodobnil s Kristom, a tak bol otvorený Božím darom, ktoré sú jedinečné a nedajú sa získať iným spôsobom. Svätý apoštol Pavol o tom píše v Liste Rimanom: „Lebo ak sme s ním zrástli a stali sa mu podobnými v smrti, tak mu budeme aj v zmŕtvychvstaní. … Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť.“
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)