(Jozef Durkot) Učeníci videli prítomnosť Boha berúceho na seba telo. No po jeho odchode – vystúpení na nebesia ho z očí stratili. Aké nedokonalé by bolo to blahoslavenstvo, ak by trvalo len na ten čas, čo bol s nimi. Keď Kristus adresuje tieto slová svojim učeníkom, myslí tým telesný, ale aj duchovný zrak. Rovnako sú blahoslavené oči nášho srdca, ktoré spoznali pravého Krista a ustavične naňho hľadia.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)