(Peter Pacák) Ježiš poukazuje na svoje božstvo skrze synovstvo k Bohu. Syn je ten, kto dostáva od Otca tú istú prirodzenosť. Jeho potvrdením sú skutky, ktoré koná. Nepochopenie a neviera vedie poslucháčov k tomu, že zdvihli kamene a chceli ich do neho hádzať. My sa tiež voláme Božími deťmi. Naše synovstvo je skrze adopciu, ale on je Bohom svojou prirodzenosťou. Ostávajú nám len dve možnosti. Zdvihnúť kameň a umlčať rúhača alebo žasnúť nad Bohom – láskou, ktorý sa pre nás stal človekom.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)