(Milan Mojžiš) Ak sme Božie deti, sme si navzájom bratmi a sestrami. Všetci sme jedna rodina. Všetci máme ten istý cieľ: dostať sa do neba. A preto v týchto radostných dňoch často zo srdca spievajme: „Je vzkriesenia deň! Všetci radostne jasajme, druh druha objímajme, bratmi sa nazývajme. Pre Vzkriesenie odpusťme nepriateľom, a takto zaspievajme: Kristus slávne vstal z mŕtvych. Smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval.“
Páter Raniero Cantalamessa vo svojej knihe Veľkonočné tajomstvo k tomu hovorí: „V Schillerovej Óde na radosť sa spieva: Objímte sa, milióny, nech váš bozk patrí celému svetu. Všetci ľudia sa stávajú bratmi, keď sa ich dotkne ľahučká peruť radosti. Ibaže tu ospevovaná radosť nejestvuje, len sa po nej veľmi túži, kým náš veľkonočný hymnus hovorí o skutočnej radosti, ponúkanej ľuďom, ktorá sa zakladá na objektívnom fakte, ktorý sa stále opakuje vo veľkonočnom tropári.“
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)