(Jozef Kellö) Nik nepovzbudí druhého lepšie ako ten, kto zakúsil tiež svoju slabosť a Božie povzbudenie. Peter je hotový aj umrieť za Ježiša. Tak to cíti, tak to hovorí. V Getsemani sa dokonca aj predvedie, keď mečom odtne ucho jednému zo sluhov, ktorí prišli zajať Ježiša. Ale neskôr Ježiša zbabelo trikrát zapiera. Zistil pravdu o sebe, o svojej zbabelosti, nemohúcnosti a plakal. Plakal aj preto, lebo v pohľade Ježiša videl jeho lásku, pochopenie a odpustenie. Vidieť svoju slabosť a zároveň Božiu lásku a odpustenie, to vedie k obráteniu. Potom možno povzbudzovať svojich bratov.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)