(Dávid Zorvan) Traja stroskotanci na pustom ostrove po niekoľkých rokoch chytili zlatú rybku. Každému sľúbi splniť jedno želanie, keď ju pustia. Prvý chce byť hneď doma pri svojich deťoch. Druhý sa chce vrátiť k svojej mladej žene. Tretí sa poobzerá a povie: „Vieš ty čo, rybka? Priveď ich spať, už som si na nich za tie roky zvykol a samému by mi tu bolo smutno.“
Keby sa ťa počas modlitby opýtal Ježiš, čo vlastne chceš, aké by bolo tvoje najväčšie želanie? O čo vlastne prosíš Boha vo svojich modlitbách? Sú to veci, ktoré pre tvoju budúcnosť majú zmysel? Alebo niečo, čo momentálne potrebuješ, aby si sa mal na tejto zemi dobre?
Bohu nie je jedno, keď som zaslepený pozemskými túžbami. Vo svojej láske posiela svojho Syna, aby prešiel okolo mňa a mal som šancu volať o pomoc. Možno ma chvíľu nechá kričať, ale nakoniec sa zastaví a začne sa so mnou rozprávať. Cez Božie slovo mi chce otvoriť oči, aby som videl naozaj jasne. A to je v mojom živote to najdôležitejšie. To je naozaj rozumné žiadať od Boha.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)