(Michal Vasiľ) Predstavme si človeka stojaceho na rebríku, ako zatĺka klince. Ak mu klinec vypadne, nezíde, ale vezme ďalší. Klinec nemá veľkú cenu, ale drachma bol celý majetok. Jedna ovca nemá síce takú hodnotu pre toho, kto ich má sto, no je to živý tvor, ku ktorému má pastier vzťah. Akú hodnotu má človek pre Boha a jeho anjelov? Sme iba dielom jeho rúk, a predsa mu na nás tak záleží. Ďakujme Bohu za jeho lásku.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)