(Marek Valenčík) Obuvník poslal syna s opravenými topánkami, aby ich odniesol bačovi na salaš. Povedal mu: „Pýtaj za opravu dvadsať korún.“ Syn dobehol na salaš celý zadychčaný a hovorí bačovi: „Bača, priniesol som vám topánky. Otec pýtal za opravu dvadsať korún, ale dajte iba desať, lebo som cestou jednu stratil.“
Nedostal určite ani tých desať. Veď čo je človeku, ktorý má dve nohy, z jednej topánky? Nič, iba ju vyhodiť. V evanjeliu nám Ježiš pripomína hlavné prikázanie: milovať Boha a blížneho. To sú dve topánky nášho života. Ak jednu stratíme, ak chýba, tá druhá nám je nanič. Ak človek nemá lásku k blížnemu, nemiluje ani Boha. Ba môžeme povedať, že to, ako milujeme Boha, závisí od toho, ako milujeme svojich blížnych. Len vtedy nájde človek skutočné šťastie, ak sa o to usiluje.
Zoberme si príklad z nášho blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča. Keď zomieral, tak na otázku spoluväzňov, kto mu ublížil, odpovedal: „Chlapci, mne nikto v živote neublížil.“ Otec Pavol miloval aj svojich nepriateľov, čím ukázal, ako veľmi miluje Pána. Nech je povzbudením a príkladom aj pre každého jedného z nás, aby s našou láskou k blížnym rástla aj naša láska k Bohu.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)