(Emil Turiak) Pokrvná príbuznosť je aj v dnešnej dobe dôležitá. Plynú z nej určité privilégiá i povinnosti. Ale sama osebe nie je zárukou harmonických vzťahov ňou zviazaných osôb. Máme poznanie o množstve smutných vzťahov a udalostí aj medzi pokrvne najbližšími. Ježiš hovorí o duchovnej kvalite človeka, prameniacej z činnej viery v Boha a povyšuje tento vzťah na adoptívne príbuzenstvo: „Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka.“ Som nositeľom živej viery v Trojjediného?
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)