(Emil Turiak) História hovorí o neustálej snahe ľudí vytvárať spoločenské celky, v ktorých si vládcovia upevňujú moc a budujú svoj osobnostný majestát. Súbežne s tým ide však i demolácia týchto politických útvarov. Pramení to z nespokojnosti ľudí a v snahe vytvoriť čosi iné, relatívne lepšie. Ježiš poukazuje na dôležitosť jednoty – i osobnostnej. Vieme, aký je ťažký stav človeka trpiaceho schizofréniou. Nemôžeme súbežne slúžiť Bohu aj diablovi – to vedie k záhube.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)