(Emil Turiak) Starozákonný veriaci Izraelita poznal modlitbu, pôst a almužnu. Všetky viedli k posilňovaniu duchovného i telesného zdravia a k sociálnej citlivosti k blížnym. Ale zmysel dostávali až vo svetle viery v Boha. Ich praktizovanie má niesť aj racionálny podtext ukazujúci na význam, vhodnosť a opodstatnenosť zvolených prostriedkov vedúcich k cieľu. Zrieknutie sa vlastného hriechu je základom ich úspešného praktizovania a účinnosti Božej milosti v našom živote.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)