(Peter Vansač) Starec nespokojný so svojím prežitým životom chcel aspoň teraz niečo urobiť, aby presvedčil ľudí, ale najmä seba samého, že je ešte schopný. Pustil sa na more. Sedí v rybárskej loďke a rozmýšľa. Potom sa pustí do lovenia. Dlho nič nechytil, až konečne sa mu podarilo uloviť väčšiu rybu. Snažil sa ju pritiahnuť k loďke, ale nevládal, ryba ťahala jeho loďku. Ale nevzdal sa. Podarilo sa mu harpúnou rybu zasiahnuť. Potom sa ju pokúsil dať do loďky, ale nemal síl. Rozhodol sa, že ju bude ťahať za svojou loďkou, no k loďke priplávali žraloky a začali rybu pomaly požierať. Keď ju chcel vytiahnuť na breh, vytiahol len kostru. Sklamaný stál a premýšľal, že námaha bola zbytočná. Výsledok je len bezcenná kostra.
E. Hemingway v knihe Starec a more opisuje seba. Tento sklamaný starec je on sám. Kým žiješ, nikdy nie je neskoro zvolať: „Pane, zachráň ma!“ ako zvolal svätý Peter, keď sa začal topiť. Pán ho zachránil.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)