(Marko Rozkoš) Čo dnes budem robiť? – obvyklá ranná otázka. Kladie si ju ten, kto chce dať svojmu životu dávku hodnotnej aktivity. Ak nechcem počuť večer nepríjemný hlas svedomia: „Samá nuda, stratený deň“, zaručeným receptom je poslúžiť Bohu, napríklad v blížnych či blízkych naokolo. Istý pilot spomína na radu svojho inštruktora: „Ak sa počas letu nudíš a nemáš čo robiť, určite si na niečo v pilotáži zabudol.“ Nemali by sme zabudnúť, že každý deň máme ako dar, aby sme mohli poslúžiť Bohu. Slastnou odmenou večer je usínanie s vedomím, že dnes som mal tú česť ťahať brázdu spolu so svojím Bohom.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)