(Ján Rusnák) Turisti oddychovali po ťažkej túre. Zrazu sa v diaľke vynoril pastier so stádom oviec. Po chvíli sa objavil na opačnej strane druhý pastier so stádom. Zastali pred nimi, priateľsky sa pozdravili a dali sa do rozhovoru. Turisti si povedali: „To teda bude zmätok. Sme zvedaví, ako si svoje ovce rozdelia.“ No keď sa pastieri rozlúčili, každý buchol palicou o zem, zapískal, zakričal a jeho ovce sa vybrali za ním. Po chvíľke sa sformovali dve krásne stáda v pôvodnom zložení.
Ovce sa vedú, nie ženú! Pastier ide na čele, nekričí, nekľaje, neudiera palicou. A Ježiš hovorí aj o sebe ako o dobrom pastierovi.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)