(Ján Rusnák) Dospelý mladý muž, ktorý cestoval vlakom s otcom, sa pozeral z okna a kričal: „Otec, pozri sa na tie nádherné stromy! A ako utekajú dozadu, to je úžasné!“ Otec sa usmieval a šťastím mu žiarila tvár. No starší pár, ktorý sedel v kupé, sa na to pozeral s poľutovaním. Mladík znova vykríkol: „Otec, pozri sa, oblaky utekajú zarovno s nami!“ Toto už bolo na nich priveľa. Rozhodli sa, že otcovi dohovoria: „Pane, prečo nezoberiete syna k dobrému lekárovi?“ Otec sa len usmial: „Práve sa vraciame z nemocnice. Môj syn bol od narodenia slepý a dnes vidí svet prvýkrát.“
Každá osoba na tejto planéte ma svoj vlastný príbeh. Nesúďme ľudí skôr, než spoznáme ich skutočný príbeh. Pravda nás môže prekvapiť.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)