Vždy, keď rozjímam nad touto staťou, tak si kladiem otázku, ktorú si kladie asi každý z nás: Kde bol muž, ktorý s ňou cudzoložil? Pred verejnou potupou, súdom a očakávaným trestom smrti stojí len ona. Kde bol jej „hrdina“? Pravdepodobne ušiel, aby sa vyhol potupnému lynčovaniu. A možno zákon kameňovania sa mužov netýkal.
V celom
tomto dramatickom príbehu sa hrdinom tejto ženy stáva iný muž, Ježiš. Vieme si
predstaviť ten obrovský údiv, ktorý spôsobila Ježišova reakcia a jeho odpoveď?!
Hoci farizeji a zákonníci sa oháňajú Mojžišovým zákonom, on stojí pri žene a
poukazuje na všetky hriechy človeka, nielen tento jeden. Hriech sa nedá
rozdeliť na malé a veľké zlo. Hriech je vždy hriechom, či už je to ťažký hriech
alebo ľahký. Vždy ostáva hriechom, teda je to zlo voči človeku i voči Bohu.
Hriech otvára dvere nášho srdca zlu a potom môže dôjsť k situácii, ktorú poučne
charakterizuje jedno naše slovenské príslovie: „Dovtedy sa chodí s krčahom po
vodu, kým sa nerozbije.“ Niečo podobné sa stalo aj tejto žene. Vedela, že keď
ju odhalia, hrozí jej smrť. Vedel to aj muž, ktorý s ňou smilnil, no napriek
tomu tejto žiadostivosti neodolali.
Ježiš,
rovnako ako žena, sa stáva obeťou zlomyseľnosti farizejov a zákonníkov. Chcú ho
chytiť na jeho vlastnom učení. Je milosrdný, všade hlása odpustenie, tak
uvidíme, ako si poradí s touto situáciou. Chcú poukázať na hriech niekoho
iného, len aby zakryli svoje vlastné zlyhania. Ježiš do ich pasce nepadne.
Neprišiel nikoho súdiť, nikoho odsúdiť. Prišiel, aby nám priniesol Otcovo odpustenie.
A to sa prejavuje milosrdenstvom voči sebe navzájom. Hriech sa neodstraňuje
hriechom. Kameň spravodlivosti nie je vhodný na zničenie toho, čo poškvrňuje aj
nás samotných. Hriech smilstva nie je o nič väčší ako nenávisť, závisť, zloba,
vraždy, krádež… všetko sú zlá, ktoré ničia ľudskú dôstojnosť. Boh to takto
nechcel. A Ježiš svojím správaním práve toto ukazuje farizejom: „Kto z vás je
bez hriechu… nech prvý hodí kameň.“ Vadí vám jej cudzoložstvo? A čo vaša
pýcha, nadutosť a nadriadenosť pre svoj farizejský pôvod? Vaše krádeže,
zloba, nenávisť, okrádanie chudobných, vdov a sirôt? Akú veľkú horu kamenia by
ste museli na seba zosypať, aby ste sa dostatočne potrestali za svoje hriechy,
len aby bolo učinené zadosť spravodlivosti?
Ježiš nikoho neodsudzuje – ani ženu, ani farizejov. Dal všetkým výchovnú lekciu. Každý hriech je v Božích očiach veľká ohavnosť. A voči Bohu sa neprehrešuje iba ten, kto cudzoloží, ale každý, kto hriech pácha. Kamene spravodlivosti a popol pokánia si preto radšej sypme na svoju hlavu. Nie na hlavu tých druhých.
Radka
(Zamyslenie zo stránky zasvatenyzivot.sk.)