Zlorečený muž verzus požehnaný (Jer 17, 5 – 8).
„Blahoslavení ste“ verzus „beda vám“ (Lk
6, 17. 20 – 26).
Nie je ťažké sa v tom vyznať, keď to dostaneme takto na
tanieri.
Boh to vidí inak: zlorečený nemusí robiť zlé veci,
ubližovať, zabíjať a ničiť. Ale „spolieha sa na človeka, telo urobil
svojou oporou a jeho srdce sa vzďaľuje od Pána“ (Jer 17, 5). Nič sa tu nepíše o tom, do akých projektov sa
zapája, aké dobré alebo zlé skutky má za sebou alebo pred sebou, alebo ako
príťažlivo vyzerá jeho volebný program.
„Nepožehnaný“ chce radšej pochvalu, zábavu, byť zabezpečený
a spokojný.
„Požehnaný dúfa v Pána. Pán bude jeho oporou“ (v. 7).
Je blažený, lebo sa neriadi radami bezbožných, nechodí cestou hriešnikov ani
neplytvá svojím časom naťahovaním sa s rúhačmi. Stráca čas s Božím slovom,
ktoré patrí medzi jeho záľuby (porov. Ž
1).
Vie, že jeho životné rozhodnutia mu prinesú skôr nenávisť
iných, plač nad nespravodlivosťou, nebude mať dostatok prostriedkov
a neobmedzené možnosti.
Načo sa potom snažiť? Čítania dnešnej nedele nás nenechávajú
v neistote a znechutení, že je to všetko nanič. Kristus vstal z mŕtvych,
prvotina zosnulých (1 Kor 15).
Prvotina znamená, že aj nás to čaká – najprv vstal on, potom vstaneme my. Keď
sa tvoje srdce nebude vzďaľovať od Pána a bude ti oporou, nacvičíš si to
v tomto živote a potom budeš užívať naveky. Nejde teda o tvoje
silné reči či skutky. A už vôbec nie o tie, ktoré každý vidí. Ide tu
len a len o teba. Čítaj si vo svojej „záľube“, ber do rúk Bibliu.
Vyplní ti nielen čas, ale aj srdce.
Františka Čačková OSF
(Zamyslenie zo stránky zasvatenyzivot.sk.)