Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ (Lk 18, 39)

Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ (Lk 18, 39)
27. januára 2019 andreas

(Jozef Harvilko) Modlitba je privilégium Božích detí. Je to dar, ktorý, bohužiaľ, mnohokrát berieme ako povinnosť. Modlitba je jednou z najúčinnejších zbraní. Jej sila je absolútna, mení všetko, pretože mení človeka. Všetky záležitosti odovzdávané v modlitbe už prestávajú byť záležitosťami pozemskými a stávajú sa najvyšším záujmom samotného Boha! Tak, ako sme to mohli vidieť v dnešnom Božom slove.

 

Keďže náš nepriateľ diabol o tom vie, vždy sa nás snaží od tejto zbrane odstaviť. Niekedy to robí cez naše myšlienky, inokedy cez to, že nám podsunie niečo „dôležitejšie“, no často to robí cez iných ľudí, ktorí nás odrádzajú, že to nemá význam, lebo aj tak sa nič nezmení. Môže sa to diať aj cez tých najbližších, ktorých máme vo svojom okolí. Vodou na mlyn pre zlého môže byť skutočnosť, že niektoré prosby nie sú vyslyšané hneď. Nech je prekážkou v tvojej modlitbe čokoľvek, buď ako slepec z dnešného Božieho slova. Nenechaj sa odradiť, buď trpezlivý a krič! Pán ťa vyslyší. No vedz, že niektoré skutočnosti potrebujú istý čas.

(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)