Áno, je to tak. Náš krst bol tou chvíľou, keď si nás Pán zamiloval prvýkrát. Ty i ja ‒ stali sme sa milovanými deťmi dobrého Boha. Už vtedy, dávno, Boh si nás vybral za „svojich“.
Väčšina z nás si nepamätá svoj vlastný krst, pretože ten prvý krok ku Ježišovi urobili za nás naši rodičia. Mama a otec. Oni boli prví, ktorým najviac záležalo na tom, aby nám odovzdali duchovné hodnoty. Nasmerovali nás do života viery už v detstve. Buďme za nich Bohu vďační! No sú aj takí, a isto ich nie je málo, ktorí sami alebo s pomocou iných našli cestu k Bohu v neskoršom veku. A to je tiež čosi veľké a ‒ vzácne, keď Boh vstúpi do života človeka v inom čase, než sme zvyknutí bežne…
Viera
je dar. Nezaslúžený Boží dar. Pre každého. Nie je to samozrejmosť. Dnes, keď v evanjeliu
počujeme slová: „Ty si môj milovaný Syn,“ je nám jasné, že ich Boh Otec
adresuje svojmu Synovi Ježišovi. Obracia sa priamo na neho. Uvažujúc kdesi medzi riadkami možno povedať, že
podobnými slovami sa obracia na nás (na mňa i na teba). Dnes možno zreteľnejšie
a výrečnejšie než v iné dni. Hovorí: Ty
si môj milovaný syn/moja milovaná dcéra. Boh sa vyznáva z lásky voči nám!
Pozýva nás do vzťahu s ním! Byť pri ňom úplne blízko a nasledovať ho.
Je
vzácne dnes počuť, že som milovaný/milovaná!
Svet okolo nás má iné zmýšľanie. Snaží sa nahovoriť nám, že lásku možno žiť len
momentálne. Teraz, pretože je to cit, ktorý o malú chvíľku vyprchá. Nenechajme
sa oklamať. Láska je oveľa viac než len chvíľkové citové vzplanutie. Láska ‒ to
je rozhodnutie. Rozhodnutie, ktoré
sme v istom čase urobili a teraz ho deň po dni napĺňame ‒ pre Pána. Pretože ON
bol prvý, kto sa rozhodol pre nás. ON nás posvätil v krste
a prijal aj naše zasvätenie. Áno, žijeme
zasvätený život. Žijeme s Ježišom a
pre Ježiša. Naša radosť je zakorenená
vo vzťahu s ním. Dôkazom toho, že viera je darom i milosťou, je naše POVOLANIE!
Boh je dobrý!
Michaela V., ašpirantka Ordo virginum
(Zamyslenie zo stránky zasvatenyzivot.sk.)