(Miroslav Pohár) Matúš zakončuje rodokmeň menom Ježiš, nazvaný Kristus. Kristus znamená po grécky to isté, čo po hebrejsky Mesiáš, a v slovenčine to znamená Pomazaný. Mazaním sa v starozákonných časoch odovzdávala kráľovská, kňazská a prorocká moc. V Kristovi boli súčasne všetky tri. Bol kráľom, veľkňazom i prorokom. Aj my sme pri krste dostali účasť na všetkých hodnostiach. Sú však zároveň úlohami, ktoré sme nedostali len na to, aby sme sa mohli nimi pochváliť, ale aby sme ich aj vykonávali.
Ak sme kráľmi, znamená to predovšetkým, že máme vládnuť pevne a nekompromisne nad sebou, nad svojimi vášňami, že nemáme otročiť ľudskému ohľadu a verejnej mienke. Máme sa samostatne rozhodovať vo vedomí zodpovednosti pred Bohom, ktorému ako Kráľovi kráľov všetci patríme. Ak sme kňazmi, máme prinášať spolu s Kristom obety na oltár. Či chodíme k obetnému stolu denne, alebo raz za týždeň, vždy máme na oltár niečo položiť, nejaké sebazaprenie alebo skutok milosrdenstva, a tak sa stávať svätými. Ak sme prorokmi, privykajme si poznávať z udalostí vôkol nás Božiu vôľu tak, aby sme ju mohli aj iným sprostredkovať. Snažme sa myslieť a hovoriť o tej najbudúcejšej budúcnosti, aby sme seba aj druhých na ňu pripravovali a mohli všetci s Ježišom Kristom žiť a kraľovať vo večnom živote.
(Zamyslenie pre východný obrad z Časopisu Slovo.)