09:00 – Zamyslenia na dnes

Tridsiatim sestrám z Kongregácie sestier svätej Alžbety v Katoviciach potvrdili infekciu koronavírusom. Štyri z nich išli do nemocnice a jedna z nich je v bezvedomí a vo veľmi vážnom stave napojená na dýchací prístroj. Ďalšie sú v bezpečí, pod dohľadom lekárov a zdravotných sestier, informovala agentúra E-kai.

Rehoľníčky, ktoré zostali doma, sú v dobrom zdravotnom stave. Existuje ešte niekoľko sestier s malými ťažkosťami a symptómami infekcie, ale situácia je pod kontrolou, vysvetľuje sestra Aleksandra Leki a zároveň dodáva, že zdravé sestry boli izolované od ostatných. Bývajú na inom poschodí kláštora. Celkovo žije v spoločenstve v Katoviciach 40 sestier.

Sme v neustálom kontakte s rodinnými lekármi a ak to bude potrebné, privoláme zdravotnú pomoc. Žiaľ, väčšinou ide o staršie sestry, takže nikdy nevieme, ako sa rozvinie ich choroba, hovorí Alina Kucharzewska, hovorkyňa Sliezského Vojvodstva. Sestry boli upozornené, že v prípade akýchkoľvek ťažkostí, alebo náhleho zhoršenia zdravia by mali okamžite zavolať sanitku, zdôrazňuje.

Podľa hovorkyne boli do kláštora doručené ochranné pomôcky, napríklad rúška na tvár, dezinfekčné prostriedky, rukavice a kombinézy. Rehoľné sestry ich majú povinne používať.

Niektoré sestry Alžbetínky pracujú, jedna z nich v metropolitnej kúrii v Katoviciach, kde bola nedávno potvrdená infekcia koronavírusom tiež pomocnému biskupovi Grzegorzovi Olszowskému.

V povinnej karanténe skončili aj ďalšie osoby, arcibiskup – metropolita Katovíc Wiktor Skworc a emeritný arcibiskup Damian Zimoń.

Zdroj: TK KBS / E-kai

The post Rehoľné sestry z poľských Katowíc majú pozitívny test na koronavírus appeared first on Zasvätený život.

(Slavomír Jusko) Farizeji si predstavovali, že do Božieho kráľovstva sa dostanú vlastným výkonom. Podľa tejto Ježišovej výpovede je Božie kráľovstvo skôr útočiskom pre tých, ktorí už nevládzu ďalej. Znie to ako preprahnutie. Kresťan je vyzvaný zobrať na seba namiesto vlastného jarma, ktoré vlečie, Ježišovo. Odpočinutie a útočisko spočíva v tom, že vezme Ježišovo jarmo. Súčasne to však znamená, že on berie na seba to naše: že to ťaháme spolu.

Ježišova ponuka nie je bezstarostný život. Ježišovo jarmo je prospešné a zmysluplné. Jeho cieľom je cesta spolu Kristom do Božieho kráľovstva. Amen.

(Slavomír Jusko) Lebo hoci aj veriaci majú v sebe hriešne túžby tela rovnako tí druhí, predsa zostávajú v pokání a Božej bázni a zachovávajú vieru, aby im hriechy kvôli Kristovi boli odpustené.
Kresťania týmto túžbam nedávajú priestor, ale vzdorujú im. Preto zostávajú pod odpustením a takáto zvyšná slabosť im nie je smrteľná ani na zatratenie ako tým druhým, ktorí bez pokánia a viery iste hynú a svoje túžby nasledujú zámerne. Amen.

O drvivom dopade konfliktov, hospodárskeho embarga a reštrikciách spojených s pandémiou hovoria trapistky žijúce v maronitskej obci Azeir v centrálnej Sýrii. Chceme zdôrazniť, že neudržateľná situácia sýrskych obyvateľov nie je ani tak plodom miestnych okolností, ako globálneho finančného a geopolitického systému, konštatuje predstavená kláštora sestra Marta.

„Ľudia okolo nás umierajú hladom a na rôzne choroby,“ píšu trapistky žijúce v Azeir medzi mestami Tartaous a Homs a spresňujú: „Nie však kvôli viere. Ale skôr preto, že nemajú prístup k liekom na cukrovku, vysoký krvný tlak, rakovinu alebo srdcové choroby.“ Lekárne sú zatvorené, nikto nedodáva základné potreby a farmaceutická produkcia je zastavená.

Kúpna sila sýrskej líry klesá z hodiny na hodinu, dodávajú. Civilné obyvateľstvo sa stále viac stáva obeťou hier svetových mocností. Situácia Sýrčanov je stále neudržateľná kvôli vojne a medzinárodným sankciám, ktoré sýrske trapistky neváhajú označiť za „zbrane globálneho finančného a geopolitického systému“, ktorý „zneužíva ľudí a národy ako bábky slúžiace ich záujmom,“ uvádza predstavená kláštora sestra Marta vo vysvetľujúcom dodatku k listu.

Kontemplatívne sestry s trpkosťou komentujú postoj Európskej únie. Dúfali, že Európa vo chvíli, kedy prežíva krušné obdobie kvôli rozšíreniu pandémie, lepšie pochopí tragickú realitu krajín žijúcich vo vojne a dopady hospodárskych sankcií na už tak ťažkú situáciu. Namiesto toho však boli sankcie obnovené, ba dokonca rozšírené, a ich negatívne dopady sa premietajú na civilné obyvateľstvo, „na ľudí, ako ste vy“, píšu sestry, „na mužov, ženy a deti… nie politikov a lídrov. Sankcie sú namierené proti ľuďom“.

„Tí, ktorí o ich uvalení rozhodujú, si dobre uvedomujú,“ dodávajú sestry. Ich cieľom je „donútiť ľudí, aby zničili svojich vládcov, chcú dosiahnuť toho, čo zbrane nedokázali. Je však morálne užívať utrpenie ľudí k politickým cieľom?“ „Hoci žijeme v kláštore, vnímame, že niektorí sa usilujú o nájdení iných ciest, o „humanistickú ekonómiu“ založenú na kultúre, morálke a ľudskej vízii… Prosíme vás, nasledujte tieto nové cesty, informujte sa, spolupracujte na zmene tohto systému, ktorý sa zdá byť nedotknuteľný, avšak v skutočnosti tomu tak nie je. Záleží na každom z nás,“ píšu sýrske trapistky.

Zdroj: TK KBS, rv cz
Foto: ACN

The post Sýrske trapistky: Krajinu decimuje vojna, sankcie i finančný systém appeared first on Zasvätený život.

(Slavomír Jusko) Ježiš hovorí: táto generácia je ako deti, ktoré nevedia, čo chcú. Prišiel Ján Krstiteľ a vy ste mu hrali na píšťalke, chceli ste, aby nebol taký vážny, aby to, čo hovoril, nebolo také vážne a prísne, aby toľko nekritizoval a toľko sa nepostil. Chceli ste, aby tancoval tak, ako ste pískali. Prišiel Ježiš a prekáža vám, že chodí po hostinách, netvári sa dostatočne zamračene, nehrozí hriešnikom peklom a nenarieka nad dnešnou morálkou. Tiež netancuje ako vy spievate. Ježiš a Ján Krstiteľ sú odlišní, ale navzájom si rozumejú. Ale vy nie ste schopní prijať ani jedného. Ste neosloviteľní. Amen.

V roku 2020 si pripomíname 70. výročie likvidácie kláštorov – násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov komunistickým režimom počas tzv. Barbarskej noci, čím sa mal ukončiť život rehoľníkov a rehoľných komunít v bývalom Československu. Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku prináša sériu dokumentov s názvom Barbarstvo moci, ktoré sprostredkúvajú svedectvo doby cez prizmu historických faktov a výpovedí svedkov. Súčasne ponúka v osobitných videách s názvom Svedectvom o barbarskej moci autentické výpovede tých, ktorí boli v čase Akcie K a Akcie R priamo v centre diania. V každom dokumente vystupujú členovia alebo členky z jednej slovenskej rehoľnej kongregácie.

Život v Podolínci bol vzdialený od bežného rehoľného života, no napriek tomu sa rehoľníci snažili zachovať si všetky zvyky, pravidlá a podľa možnosti aj denný program z kláštora.

To ich chránilo a zároveň napomáhalo tomu, že sa neopustili. Práve naopak, ešte viac sa i napriek nástrahám a strádaniu utvrdili v tom, že ich životná cesta je správna.

Čo bolo pre rehoľníkov záchranou, bolo problémom pre ich dozorcov, ktorí chceli, akoby v kyseline, rozložiť rehoľný život. Tí si „Rozpory vlastného svedomia vybíjali na týchto ľuďoch.“, ako spomína pamätník týchto udalostí.

Predchádzajúce diely Barbarstva moci a ďalšie príspevky k tejto téme nájdete TU.

© KVRPS

The post Barbarstvo moci (06): Podolínec – sústreďovací kláštor (video) appeared first on Zasvätený život.

(Slavomír Jusko) Áno, určite blahoslavený. Lebo na tomto Kráľovi a jeho kázni, z ktorej by sa mal oprávnene radovať každý, sa pohoršuje celý svet. Svet sa pohoršuje na Kristovi preto, že je chudobný a biedny, a že rovnako ako on nesie kríž a dá sa na ňom ukrižovať, vyzýva aj svojich kresťanov, aby brali kríž na seba a nasledovali ho cez rozličné pokušenia a utrpenie. To svet priam nenávidí. Svet sa nechce spoliehať na Božiu milosť.
Blahoslavení sú však tí, ktorí veria Božiemu slovu. Tí získavajú uzdravenie, potešenie, posilnenie proti všetkým takýmto pohoršeniam. Amen.

(Slavomír Palfi) Prečo vtáky nesejú ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú? Lebo to nie je ich poslaním. Nie na toto boli stvorené. Plnia to, čo je ich poslaním. Aj my máme svoje poslanie od Boha. No na rozdiel od vtákov máme slobodnú vôľu. A teda sa môžeme rozhodnúť, či ten Boží zámer s nami naplníme, alebo nie. Boh túži po našom slobodnom „áno“. Nie vynútenom, ale slobodnom. A aby sme sa nezháňali za zbytočnosťami, zatiaľ čo by nám uniklo nebo. Tých pár rokov na zemi za to nestojí. Ježiš sa pýta: „Za čo vymení človek svoju dušu?“ (Mt 16, 26)

(Slavomír Palfi) Malomocný urobil to najlepšie, čo mohol. Prišiel k Ježišovi. Vedel, že sám si poradiť nevie, ba že mu už nepomôžu ani ľudia okolo. Svoju nádej vložil do Krista. Prísť k Ježišovi nebolo ľahké, keďže malomocní sa nesmeli priblížiť k zdravým. On šiel napriek tomu. Lebo viera robí aj veci, ktoré môžu vyvolať údiv, ba pre niekoho až pohoršenie. Ale bez viery nezažijeme Božiu moc na sebe. Malomocný bol za vieru odmenený uzdravením. „Majte vieru v Boha.“ (Mk 11, 22)

1. čítanie: Jer 20, 10-13

Prorok Jeremiáš pôsobil v čase ohrozenia Izraela Babylonským kráľovstvom. Izraelu zvestoval trest za nevernosť zmluve a preto sa stretával s odporom a prenasledovaním. Text dnešného prvého liturgického čítania hovorí práve o tom, ako Jeremiáš vnútorne prežíval útoky na vlastnú osobu. Text je fragmentom jedného z tzv. vyznaní Jeremiáša (porov. 11,18 – 12,4; 15,10,21; 17,4-18; 18,18-23; 20,7-18). Čítanie môžeme tematicky rozdeliť na štyri časti. V prvej je opísaný vnútorný stav Jeremiáša, ktorý sa stal predmetom osočovania a až prenasledovania. Dokonca aj jeho zdanliví priatelia sa obracajú proti nemu. Treba povedať, že nepriazeň, ktorú pociťuje Jeremiáš, sa stáva jeho osudom (porov. 1,18) kvôli tomu, že prorokuje trest. V druhej časti prorokovej reči vidíme, že Jeremiášovi pomáha túto nepriaznivú situáciu prekonať dôvera v Pána. Preto sa v tretej časti v modlitbe obracia priamo na Pána a prosí o riešenie svojej tragickej situácie v súlade s vtedajším zákonom odvety. Presvedčenie, že Pán Jeremiáša neponechá napospas osočovateľov, ale že zasiahne spravodlivo, pretože pozná plnú pravdu, ústi do štvrtej časti, v ktorej prorok už oslavuje Pána, lebo si je istý jeho pomocou a spravodlivosťou.

2. čítanie: Rim 5, 12-15

Pavol apoštol v prvých kapitolách listu Rimanom, ktoré predchádzajú textu dnešného druhého liturgického čítania, prezentuje presvedčenie, že všetci ľudia zhrešili, bez ohľadu na to, či boli členmi vyvoleného národa a teda mali isté náboženské privilégiá, medzi ktoré patril napr. dar Tóry, alebo patrili k tzv. nemorálnym pohanom. Všetci zhrešili. Pavol však nepozostáva len na tejto dramatickej diagnóze ľudskej prirodzenosti, ale aj ukazuje, že vďaka Kristovmu spásnemu dielu, človek už nie je vystavený beznádeji smrti, ktorú prináša so sebou hriech. Tento protiklad – hriech kontra milosť – Pavol predkladá vo svojej argumentácii. Tá je v súlade s vtedajším rečníckym umením skomponovaná na základe paralelizmu (gr. figúra synkrisis). Ten tvoria dve osoby kľúčové pre ľudstvo: Adam – praotec všetkých a Ježiš – spasiteľ všetkých. Pavol argumentuje, že tak ako v jednote s Adamom zakúšame spoločné „dedičstvo hriechu“, tak v jednote s Kristom ľudia prežívajú omnoho väčšiu milosť solidarity. Vďaka Kristovi už nie je smrť ale len život. Vďaka poslušnosti Ježiša tak všetci ľudia získavajú bohatstvo daru spásy (v. 15).

Evanjelium: Mt 10, 26-33

Evanjeliové čítanie dnešnej nedele tvorí fragment tzv. misijnej reči Ježiša. Ježiš sa v nej obracia na svojich učeníkov, ktorých misiou je hlásať príchod nebeského kráľovstva a dáva im poučenia a inštrukcie, ktorými sa majú riadiť počas ohlasovania. Je príznačné, že fragment sa začína slovami „nebojte sa“. Ježiš dobre chápe obavy a nepokoj svojich učeníkov, ako i každého ohlasovateľa evanjelia. Tieto slová zároveň pripomínajú slová povzbudenia nachádzajúce sa v knihe proroka Izaiáša (Iz 35,3-4; 41,9-10). Celý fragment je popretkávaný priamymi či nepriamymi slovnými i tematickými narážkami na knihu proroka Izaiáša. Tak evanjelista Matúš odhaľuje prorocký charakter kresťanského hlásania. Napriek problémom, s ktorými sa učeníci nepochybne stretnú, nemajú upadať do beznádeje, ale majú pamätať, že to Boh ich pozval, aby hlásali jeho posolstvo a preto im bude i pomáhať. Preto by mali otvorene hlásať a nebáť sa (por. Iz 40,9). Majú byť totiž odhalené „veci nové a veci skryté“ (Iz 48,6-9; porov. 42,9), dobrá novina o kráľovstve, ktorá skôr nebola známa.

„Čo vám hovorím vo tme, hovorte na svetle“ – to je ďalšie nadviazanie na Izaiášovu ideu ohlasovania dobrej zvesti Božiemu ľudu (Iz 42,6). To, čo Ježiš učil svojich učeníkov súkromne, majú teraz oni ohlasovať otvorene a smelo, dokonca aj zo striech. Tieto slová sú pochopiteľné, keď bližšie spoznáme tradičné izraelské domy v Palestíne v 1. storočí n.l. Mali rovnú strechu, z ktorej sa rečník / kazateľ mohol prihovárať väčšiemu množstvu ľudí. Tí, ktorí hlásajú evanjelium, si musia byť vedomí, že nepriateľstvo, s ktorým sa budú musieť vysporiadať, môže ich reálne ohrozovať aj existenčne. Ježiš však ukazuje, že pre veriacich telesná smrť nie je definitívnym koncom existencie. Učeníci si preto môžu byť istí, že Otec na nebesiach, ktorý sa stará aj o takú nepatrnú bytosť, akým je drobné vtáča, ich vidí a stará sa aj o nich. Boh určite mimoriadnym spôsobom preukáže svoju pomoc tým, ktorých povolal, aby ohlasovali jeho zvesť. Izraeliti volali k Bohu „si náš Otec (Iz 63,16)“. V súvislosti s tým Ježiš pripomína učeníkom o ich pute s Ním a s Bohom ako ich Otcom (por. Mt 6,29.32.33).

Ježiš tu ďalej hovorí viac o svojej misii Syna človeka, pričom zvýrazňuje svoju rolu na súde pred tvárou Otca, rolu, ktorá ukazuje význam Ježiša ako Pána. Uznanie jednoty učeníkov s Ježišom znamená ich uznanie pred tvárou Otca, ale odmietnutie Ježiša nakoniec vedie do ich odmietnutia pred tvárou Otca.

Branislav Kľuska

Foto: Františka Čačková, OSF

Publikované v spolupráci s Katolíckym biblickým dielom na Slovensku.

The post Komentár k biblickým čítaniam – Dvanásta nedeľa v cezročnom období „A“ appeared first on Zasvätený život.