09:00 – Zamyslenia na dnes

Vo väznici v severotalianskom meste Reggio Emilia zložil v sobotu 27. júna do rúk biskupa sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti jeden z väzňov, ktorý si tam odpykáva trest 30 rokov odňatia slobody za vraždu.

Príbeh štyridsiatnika Luigiho prilížil katolíckemu denníku Avvenire Mons. Massimo Camisasca, biskup tamojšej diecézy Reggio Emilia-Guastalla. Hlbší duchovný dialóg s ním udržiava už dlhšiu dobu.

V detstve ho vrstovníci žartovne volali „don Luigi“. A skutočne sa kňazom aj túžil stať. Slúžil pri oltári ako miništrant, modlil sa a svojich kamarátov karhal vždy, keď kliali. Ani sa mu len nesnívalo, že raz skončí za mrežami kvôli vražde.

Aj napriek tomu, že túžba stať sa kňazom mu vytrvala aj počas dospievania, nebolo možné, aby vstúpil do seminára. Jeho život sa vtedy radikálne zmenil: prepadol alkoholu, drogám, nasledovali čoraz častejšie epizódy násilností, žil v sústavnom neporiadku. Vzdialil sa od Cirkvi, a aj keď sa viackrát zdalo, že opäť našiel rovnováhu, závislosť nad ním vždy zvíťazila. Práve pod vplyvom alkoholu a kokaínu v onen osudný deň, keď sa zapojil do bitky, spáchal vraždu, za ktorú bol odsúdený.

To, že v priebehu procesu odmietol odvolať na duševnú nepríčetnosť, bolo  prvým znamením kajúcnosti a návratu k vlastnej dôstojnosti. Postupne sa vrátil ku viere, a s tým sa prebudila aj jeho túžba po duchovnom povolaní. Vo väznici sa stal lektorom počas nedeľných omší, čoraz viac sa venoval štúdiu a veľa sa modlil. Osobitne „za spásu duše človeka, ktorého som zabil“, píše v jednom z mnohých listov Mons. Camisascovi. „To, čo sa ma dotklo, bola pasáž, v ktorej Luigi píše, že skutočný žalár neprežívame za mrežami, ale vonku, keď nám chýba Kristovo svetlo“, vysvetľuje biskup.

Luigiho i ostatných trestancov na duchovnej ceste sprevádzajú dvaja väzenskí kapláni – rehoľníci. Keď sa postupne, no jasne vynárala otázka skladania spomínaných troch sľubov, Luigi chcel počkať, kým si neodsedí trest. Jeden z kaplánov mu však navrhol, aby sľuby skladal už teraz a postaral sa o celý proces duchovnej prípravy.

Mons. Camisasca vysvetľuje: „Nikto nie je pánom vlastnej budúcnosti, a o to viac to platí pre človeka obratého o slobodu. Preto som chcel, aby Luigi premýšľal predovšetkým o tom, čo tieto sľuby znamenajú v jeho aktuálnom stave. Preto som ho pozval, aby opísal svoje myšlienky i očakávania v písomnej podobe. Nakoniec som sa presvedčil, že je tu niečo plné svetla pre neho, pre ostatných väzňov i pre samotnú Cirkev“.

„S pandémiou my všetci spoznávame čas boja a obety. Luigiho skúsenosť môže byť skutočne kolektívnym znamením nádeje: nie, aby sme ušli pred ťažkosťami, ale aby sme im čelili so silou a vedomím“, dodáva Mons. Camisasca.

Zdroj: Vatican News, zk

Foto: Františka Čačková, Škodra/Albánsko

The post Väzeň odsúdený na 30 rokov zložil sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti appeared first on Zasvätený život.

(Slavomír Jusko) Cirkev nie je firma. Cirkev je živým organizmom – Kristovým telom, konštatuje apoštol Pavol. Boh v nej podelil svoje dary jednotlivým údom. Ani jeden úd nemá právo povyšovať sa nad druhý. Všetky dary Ducha sú potrebné na všeobecný úžitok Cirkvi. Dar nie je pre jeho vlastníka, ale pre službu blížnemu v Cirkvi. A spoločným menovateľom služby má byť láska, ktorá je mostom do večnosti. Láska, ktorá nikdy nezanikne. Láska, ktorej mierou je miera sebaobetovania. Láska, ktorá zobrala na seba telo Pána Ježiša Krista. Amen.

V sobotu 27. júna prijalo v Ríme diakonskú vysviacku 18 jezuitských školastikov z Medzinárodného kolégia Najsvätejšieho mena Ježiš. Boli medzi nimi aj Samuel Jackanič zo Slovenskej provincie a Petr Hruška z Českej provincie Spoločnosti Ježišovej. Svätiteľom bol kardinál Michael Czerny SJ, ktorý súčasne vysvätil aj dvoch kňazov.

Slávnosť v Kostole Najsvätejšieho mena Ježiš sa konala o 15. hodine popoludní za zatvorenými dverami, s obmedzeným počtom hostí, s rúškami na tvárach a ďalšími prísnymi opatreniami proti epidémii. Koncelebrovala stovka kňazov vrátane generálneho predstaveného jezuitov pátra Artura Sosu Abascala, rektora Kolégia Del Gesù pátra Orlanda Torresa a delegáta pre Rímske domy pátra Johana Verschuerena. 

Samuel Jackanič, ktorý je gréckokatolík, bol ako diakon oblečený do rúcha byzantského obradu. Na slávnosť mu pricestovali rodičia z Vechca pri Vranove nad Topľou. Počas slávnosti mu pri prvom obliekaní diakonskej štóly asistoval rehoľný spolubrat páter Olexij Kurzakov. Medzi koncelebrantmi boli viacerí slovenskí jezuiti pôsobiaci vo Večnom meste.

Kardinál Michael Czerny, titulárny arcibiskup Beneventa, ktorý je podsekretárom Sekcie pre  migrantov a utečencov Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj, v homílii svätencom pripomenul ich službu pri vytváraní cirkevného spoločenstva v duchu Druhého vatikánskeho koncilu. Pre kanadského jezuitu s českými koreňmi, ktorý sám prijal biskupské svätenie len v októbri minulého roka, to bola prvá vysviacka, ktorú udeľoval.

Mladých jezuitov mal pôvodne svätiť v termíne 14. apríla arcibiskup Cyril Vasiľ, ale z dôvodov pandémie sa slávnosť konala v novom termíne a so svätiteľom priamo z Ríma. Samuel bol jedným z mála, ktorým mohli pricestovať najbližší príbuzní. Rodiny a priatelia ostatných svätencov mali možnosť sledovať vysviacku cez internetový videoprenos.

Noví diakoni a kňazi pochádzajú okrem Slovenska a Česka aj z Maďarska, Rakúska, Ukrajiny, Indie, Vietnamu, Číny, Srí lanky, bangladéša, Konga, Madagaskaru a Rwandy. V tomto roku tvorilo 50-člennú komunitu Medzinárodného jezuitského kolégia Gesù 32 národností.

V nedeľu 28. júna sa Samuel Jackanič spolu s rodičmi a niekoľkými priateľmi poďakovali za dar diakonátu pri slávnostnej liturgii v kaplnke Izieb svätého Ignáca (Camerette di Sant´Ignazio di Loyola). Predsedal novokňaz P. Vjačeslav Okun SJ z Ukrajiny.

Samuel Jackanič pochádza z obce Vechec v okrese Vranov nad Topľou. Vyrastal vo východnom gréckokatolíckom obrade. Do Spoločnosti Ježišovej vstúpil 6. septembra 2010 v Ružomberku, kde absolvoval dvojročný noviciát. Potom nasledovali filozofické štúdiá v Krakove a po nich tzv. magisterka (pastoračná prax deliaca filozofické a teologické štúdiá), ktorú vykonával v Bratislave, kde sa venoval pastorácii študentov a správe provinčnej webovej stránky.

Základné teologické štúdiá absolvoval na jezuitskej Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme, kde bol členom jezuitského kolégia Collegio Internazionale del Gesù. Pravidelne spolupracoval so Slovenskou redakciou Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News prípravou rubriky zo života gréckokatolíkov.

Samuel má pred sebou vyššie teologické štúdiá v Paríži na jezuitskej univerzitnej fakulte Centre Sèvres. Ako prezradil v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas, počas najbližších dvoch rokov sa zameria na dogmatickú teológiu, pričom ho ako gréckokatolíka zvlášť zaujíma ekleziológia vo vzťahu k východným katolíckym cirkvám. 

Fotogaléria z vysviacky – Facebook

Rozhovor s diakonom nájdete na oficiálnej stránke Vatican News.

Zdroj: Vatican News, jb

The post Jezuiti sa tešia z 18 diakonov vysvätených v Ríme – rozhovor so Samuelom Jackaničom appeared first on Zasvätený život.

(Slavomír Jusko) Ježiš povoláva učeníkov. Dvanásť je predovšetkým symbolické číslo. Učeníkov, ktorí chodili s Ježišom, bolo viac ako dvanásť. Dvanásť tu predovšetkým symbolizuje výzvu celému Izraelu, ktorý mal dvanásť kmeňov. Aj z mien môžeme vyčítať, že máme pred sebou akýsi politický a sociologický prierez vtedajším Izraelom, od colníka Matúša, kolaboranta, až po zelotu, povstalca Šimona Iškariotského. Sú vybraní rôzni, aby oslovili celú šírku izraelskej spoločnosti. Ježiš pozýva za svojho učeníka aj dnes každého z nás, hoci sme veľmi odlišní. Amen.

(Slavomír Jusko) Centurio, pohanský dôstojník okupačnej armády, prosí za iného pohana, zrejme vojaka okupačnej armády. Dôstojník si zrejme uvedomuje prekážku, ktorá spočíva v tom, že pravoverní Židia nevstupovali do pohanských domov, ktoré považovali za rituálne nečisté. Pokiaľ ten dom súvisel s kasárňami rímskej posádky, mohol byť tento problém pociťovaný ešte ostrejšie. Ako alternatívu k Ježišovej návšteve chorého stotník ponúka uzdravenie slovom, na diaľku. Slovo, ktorým má Ježiš uzdraviť, prirovnáva rímsky dôstojník k vojenskému rozkazu. Vie, že ten, kto skutočne rozhoduje, nemusí nikam behať. Po bojisku behajú tí, čo o ničom nerozhodujú. Rozhoduje sa niekde inde: slovom. Dôstojník preukazuje Ježišovmu slovu veľkú dôveru.

Bolo to Kristovo slovo, ktoré zastavilo pyšného farizeja Šaula pri Damasku a urobilo z neho pokorného a obetavého apoštola pohanov Pavla. Toto Kristovo slovo vrátilo dôveru Petrovi po trojnásobnom zapretí. Otvárajme aj my svoje srdcia tomuto slovu. Amen.

(Slavomír Jusko) To je Božia vôľa – naše posvätenie. Takto hovorí sv. Pavol: Ako ste vydávali svoje údy na neprávosť, keď slúžili nečistote a neprávosti, tak teraz vydávajte svoje údy na posvätenie, aby slúžili spravodlivosti. To znamená, že ak sme teraz pod milosťou, máme odpustenie hriechov a sme teda ospravedlnení, Bohu sme dlžní, zaviazaní poslušnosťou, aby sme žili podľa jeho vôle. Lebo môžeme byť v službe poslušnosti len jednému, buď hriechu, ktorý na nás privádza Boží hnev a smrť, alebo Kristovi a môžeme zakúsiť moc jeho vzkriesenia. Hriech nad nami nebude môcť vládnuť, lebo nie sme pod zákonom, ale pod milosťou. To znamená, že môžeme skutočne odolávať hriechu, pretože sme teraz v Kristovi Ježišovi, svojom Pánovi.
Preto už nemusíme byť poslušní hriechom, z ktorých vlády a moci sme oslobodení. Amen.

So zosnulým emeritným želivským premonštrátskym opátom Bronislavom Ignácom Kramárom, ktorý zomrel 20. júna vo veku 74 rokov, sa Cirkev rozlúčila pohrebnou svätou omšou vo štvrtok 25. júna v zaplnenom trnavskom katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa.

Pri slávnosti,  ktorej predsedal trnavský arcibiskup Ján Orosch za koncelebrácie takmer stovky kňazov s účasťou rehoľníkov a rehoľníčok premonštrátskeho rádu, sa v homílii prihovoril želivský opát Jaroslav Jáchym Šimek. Zosnulého opáta Ignáca Kramára pripomenul ako verného nasledovníka sv. Norberta, ktorý zachytil v srdci Ježišovu výzvu: „Vyhýbaj sa zlu, konaj dobro, hľadaj pokoj a utiekaj sa k Božiemu milosrdenstvu“. Ako povedal, v živote opáta Ignáca sa prorocky napĺňalo heslo, ktoré si sám zvolil: „Všetko zlé trpezlivo znášať“ (Durum patientia frango). Bolo to tak až po záver jeho života, keď bol vyše osem rokov pripútaný na lôžko.

Bronislav Ignác Kramár sa narodil 31. októbra 1945 v Slovenskej Novej Vsi pri Trnave. Vyštudoval teológiu v Bratislave a ako 26-ročný začal kňazské pôsobenie v Novom Meste nad Váhom a Čachticiach. V roku 1976 vstúpil do Kanonie premonštrátov v českom Želive. O tri roky zložil tajne večné sľuby do rúk opáta Bohumila Víta Tajovského, ktorý bol v 50. rokoch politickým väzňom. V roku 1999 sa stal jeho nástupcom vo vedení kanonie ako 50. želivský opát. V roku 2013 sa zo zdravotných dôvodov zriekol úradu opáta a vrátil sa na rodné Slovensko. Premonštrátskou rehoľníčkou je aj jeho rodná sestra.

Telesné ostatky zosnulého opáta Bronislava Ignáca Kramára budú uložené do hrobu v jeho rodisku v Slovenskej Novej Vsi.

Zdroj: Vatican News, jb

The post V Trnave sa rozlúčili so želivským opátom Ignácom Kramárom OPraem appeared first on Zasvätený život.

(Slavomír Jusko) Kým žijeme v tele, nie sme bez hriechu. Ale od momentu nášho krstu nás Boh začína tvoriť nanovo. Vlieva do nás svoju milosť a Svätého Ducha, ktorý začína zabíjať prirodzenosť a hriechy a pripravovať nás na smrť a vzkriesenie v súdny deň. Náš krst nás zaväzuje vždy viac a viac umŕtvovať hriechy, kým žijeme, až po smrť. Boh aj toto prijíma a cvičí nás celý život rozličným utrpením a skúškami. Tým nám pomáha zbaviť sa hriechov, zomrieť a nanovo vstať z mŕtvych v súdny deň, a takto dovŕšiť svoj krst.

Majme stále na pamäti: Boh nás prijal za svoj ľud. Žime ako Božie deti, ktoré vedie Svätý Duch. Amen.

Hlavním problémem je hlad, říká františkánský kněz Ibrahim Alsabagh, který se zde stará o farnost sv. Františka.

„Jakoby nestačily granáty, které nám několik let padaly na hlavu, na kostely, na domy, na lidi, jakoby nestačila chudoba,“ popisuje letošní měsíce v syrském městě Aleppo tamější farář otec Ibrahim. „Současnou situaci prožíváme s velkými obtížemi,” řekl během květnového videohovoru, který uspořádala nadace Pro Terra Sancta. Ta podporuje františkány a jejich službu na Blízkém východě.

Řeholník neskrývá závažnost situace: „Životní náklady se vyšplhaly do extrému. Znám člověka, který pracuje jako státní úředník, má stabilní práci a dává jí čas, aby uživil ženu a děti. Nyní jeho plat nestačí ani na to, aby koupil chléb a cibuli na měsíc.”

Lidé klepou na dveře kláštera a prosí o pomoc. Od bratrů dostávají potravinové balíčky, léky i finanční pomoc k pokrytí lékařských zákroků. „Hlavní problém je hlad,” pokračuje otec Ibrahim. „Dnes jsme dostali dar a mimořádně jsme rozdělili i peníze (obvykle se to nestává) rodinám, aby si mohly koupit 100 litrů nafty (používá se na elektřinu a topení). Většina je utratila za jídlo.”

„Všichni shodně říkají, že současná situace je horší, než když bylo město bombardováno.” Země je zničená z ekonomického hlediska a následky krize budou katastrofální. „Jsme v nejhorší fázi ze všech let války.“ Okolní státy již uzavřely hranice: Libanon a Jordánsko. Také Libanon prochází vážnou krizí. „Řítíme se do propasti. Hrozí nám hladomor a nevíme, jaká bude naše budoucnost,” uvádí řeholník z Aleppa. Nedostávají se ani léky: „Naše kuchařka bere léky na srdce a cholesterol. Nejen ona, ale i všichni, kdo jako ona potřebují léky, neví, co dělat.“  

Navzdory všem těmto bolestem a problémům zůstala víra otce Ibrahima i křesťanů z Aleppa pevná. Františkán uvažuje nad zázrakem, který udělal Ježíš u Tiberiadského jezera: rozmnožení chlebů a ryb. „On vede naše dějiny,je alfou i omegou. My jsme jeho prostředníci, stejně jako učedníci, a jako učedníci se svěřujeme do jeho péče.”

Otec Ibrahim posílá poselství naděje, je si jistý, že Pán najde způsob, jak pomoci, a nenechá zemřít hlady své lidi. Svěřuje se Prozřetelnosti a modlitbám. Již to je pro něj zázrak, že se kanál pomoci, který zajišťuje nadace Pro Terra Sancta, nikdy nepřerušil. A dodává: „Vaše pomoc je pro nás jako otevřené okno na horizontu. Ze srdce vám děkujeme.Jste přítomní v našich srdcích a v našich modlitbách. Modleme se, aby tato noční můra celého lidstva skončila brzy.”

Možnost podpořit farnost v Aleppu:
BANCA POPOLARE ETICA SCPA – FILIALE DI MILANO
ADRESA BANKY: Via Scarlatti 31 – 20124, MILANO
IBAN: IT 39 U 05018 01600 000014488449
BIC/SWIFT: CCRTIT2T84A
JMÉNO PŘÍJEMCE: FOR THE POOR
Jako účel platby napsat tuto větu (a pouze tuto větu): FOR THE POOR (tzn. v překladu “pro chudé”)
Platba probíhá v eurech.

Zdroj: ofm.cz

The post Hlavní problém je hlad, řítíme se do propasti, říká františkán z Aleppa appeared first on Zasvätený život.

(Slavomír Jusko) Človek sa má síce z Božej nevyspytateľnej a nepochopiteľnej vôle učiť, ale je veľmi nebezpečné trúfnuť si ju pochopiť. Riaďme sa slovom Ježiša Krista, ktoré hovorí Petrovi: „… čo ťa do toho? Ty ma nasleduj!“ Lebo Peter namietal a robil si starosti aj o Božie dielo, ako chce Kristus naložiť s tým druhým, teda čo sa bude diať s Jánom. Ak by sme aj poznali všetky tajomné Božie súdy, o koľko viac úžitku a nábožnosti by nám to prinieslo, než nám dáva Božie prikázanie a zasľúbenie? Predovšetkým však na prvom mieste zachovávajme vieru v Božie zasľúbenia a ustanovenia jeho príkazov. Amen.