09:00 – Zamyslenia na dnes

(Marián Sterančák) Stáva sa, že mladí ľudia, ktorí sa v rodine nestretli s núdzou, pretože rodičia sa im snažili dať všetko, často sú sklamaní, keď spoznajú tvrdú realitu života. Alebo sú ľudia, ktorí si mysleli, že ich na západe čaká rozprávkový život, ale sklamali sa, pretože to nebolo podľa ich predstáv a neosvedčili sa. Aj vo viere sa už mnohí sklamali. Možno preto, lebo ich Pán Ježiš nevypočul, keď ochoreli, keď sa im nesplnilo, o čo prosili… a pod. Práve na toto upozorňuje Ježiš nielen apoštolov, ale aj nás všetkých, keď hovorí: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ Ale to môžeme len vtedy, keď budeme mať zmysel pre Božie veci, nielen pre ľudské. Ale čo je Božie a čo je ľudské? Učenie Boha a učenie ľudí. Boh predsa vie všetko, a človek vie tak málo. Na túto tému veľmi pekne poznamenal Karel Alexis, keď povedal: „Potrebujeme vieru a nie učenie.“

Rehoľa minoritov zriadila na Ukrajine Provinciálnu kustódiu Svätého kríža. Konventuálni františkáni sú na území Ukrajiny stabilne prítomní posledných 30 rokov, františkánska história v tejto oblasti má až sedem storočí.

Nová provinciálna kustódia vstúpi do života 14. septembra 2020, na sviatok Povýšenia Svätého kríža. Kapitula konventuálnych františkánov krakovskej provincie, zhromaždená za účasti generálneho predstaveného rádu brata Carlosa Trovarelliho 8. júla neďaleko Osvienčimu, schválila podmienky jej fungovania. Týkajú sa služby Cirkvi v zjednotení bohatstva tradície, liturgie a spirituality Východu a Západu, podporovania pokoja a zmierenia na Ukrajine i charitatívnej činnosti v duchu františkánskej charizmy.

Pri slávnostnom akte bol prítomný aj ľvovský pomocný biskup Edward Kawa OFMConv., ktorý bol v minulosti 9 rokov delegátom provinciálneho ministra pre Ukrajinu. Historický kontext je v zriaďovacom dekréte zachytený týmito slovami:

„S vďačnosťou Bohu za sedemstoročnú prítomnosť duchovných synov sv. Františka z Assisi na území dnešnej Ukrajiny; pamätajúc na fundáciu vojvodu Władysława Opolczyka (1372), vzťahujúcu sa okrem iného na stavbu kostola Svätého kríža a založenie konventu a kostola sv. Antona Paduánskeho vo Ľvove pred štyrmi storočiami; tridsať rokov po obnove permanentnej prítomnosti Rádu na Ukrajine v nových spoločensko-politických podmienkach (…) erigujem Provinciálnu kustódiu Svätého kríža na Ukrajine“. (Zdroj)

Zdroj: Vatican News, jb

The post Minoriti zriadili provinciálnu kustódiu na Ukrajine appeared first on Zasvätený život.

(Marián Sterančák) Vo svätej liturgii zaznieva vážna výzva „Premúdrosť“. Určite nepochybujeme o tom, že sa potrebujeme sústrediť, keď Boh hovorí. Ale koľkokrát sa stáva, že aj keď zaznie táto výzva, máme v hlave kopu iných vecí tohto sveta a nechápeme Božie slovo. Keď Ježiš Kristus varuje učeníkov pred kvasom farizejov a saducejov, učeníci nie sú sústredení na jeho slová. Zaoberajú sa svetskými vecami. Zabudli totiž vziať chlieb. Ježiš apoštolom aj nám vytýka dve chyby: malichernú starosť o pozemské veci, keď ide o dôležité otázky spásy, a nedostatok dôvery v Božiu moc.

V Ilave sa v sobotu 11. júla 2020 uskutočnilo slávnostné odhalenie pamätnej tabule blahoslaveného redemptoristu hieromučeníka Metoda Dominika Trčku. Tabuľa bola inštalovaná na väzenskom múre pred farským kostolom Všetkých svätých. V úvode svätej liturgie, ktorá bola zároveň začiatkom slávnosti, prítomných hostí privítal miestny dekan Patrik Sojčák slovami: „nachádzame sa na mieste, kde sú uväznení ľudia odsúdení za  zlo, ktoré napáchali, ale na dnešnej slávnosti si chceme uctiť život človeka, ktorý bol tu väznený a odsúdený za dobro, ktoré šíril. Ďakujme pri tejto slávnosti za všetkých ľudí, ktorí napriek nespravodlivému odsúdeniu, zostali verní dobru“.

Hlavným celebrantom a kazateľom bol viceprovinciálny predstavený gréckokatolíckych redemptoristov o. Metod Marcel Lukačik. V homílii priblížil svedectvo života blahoslaveného Metoda. Ten pred svojou mučeníckou smrťou vo väzení vyznal: „na nikoho sa nehnevám a všetkým odpúšťam“.

Po záverečnom požehnaní za symbolického spevu vianočnej koledy, čo zdá sa, že bolo osudným pre blahoslaveného Metoda, sa prítomní hostia presunuli pred väzenský múr, kde bola za zvuku fanfár odhalená pamätná tabula „blahoslaveného väzňa Ilavskej väznice“. Provinciálny predstavený redemptoristov páter Václav Hypius, požehnal inštalovanú pamätnú tabuľu a predniesol krátky príhovor, v ktorom spomenul, že každý z nás zanecháva vo svete svoju stopu a táto tabuľa nám bude pripomínať stopu blahoslaveného redemptoristu mučeníka Metoda.

Pozvanie prijali mnohí významní hostia, medzi ktorými bol primátor mesta Ilava, Viktor Wiedermann, riaditeľ väznice plk. Róbert Mudronček a predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska Peter Sandtner. Všetci traja predniesli svoj príhovor stojac pred pamätnou tabuľou blahoslaveného Metoda. Peter Sandtner vo svojom príhovore spomínal na svedectvá iných politických väzňov z Ilavy: „Máme členov, ktorí dodnes nenabrali odvahu navštíviť Ilavu po rokoch a o Ilave sa im v noci sníva… Najmä o bitkách od dozorcov… Zachovali sa spomienky viacerých politických väzňov, ktorí opisovali sadistické metódy dozorcov v Ilave, ale myslím, že to nie je potrebné spomínať, lebo tu nie sme kvôli dozorcom, na tých sa už zabudlo. Sme tu kvôli svedkom viery, na ktorých sa nezabudlo a viacerých z nich si uctievame ako blahoslavených. Obdivujeme ich hrdinstvo, že zostali verní aj napriek dlhoročnému utrpeniu. Na záver preto odcitujem slová o. Michala Fitza: „Kňazi v ilavskej väznici tvorili jeden pevný celok. Panovala medzi nimi opravdivá láska, navzájom si pomáhali. Všetky bolesti, útrapy i radosť jednotlivca boli spoločným majetkom. Plne platila zásada–v jednote je sila. Posilu sme čerpali z modlitby a zvlášť zo sv. liturgie. Vždy o polštvrtej ráno sme koncelebrovali na jednom stole súčasne dve služby Božie–podľa východného i latinského obradu. Miesto kalichov–obyčajné poháre. Ale bolo to jedinečne krásne a dojímavé.““

Na udalosť zareagovala na svojom FB profile aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, kde okrem iného uviedla: „V rokoch 1948 až 1989 bolo vo väzniciach bývalého Československa uväznených vyše 450 000 politických väzňov. Mnohí z nich strávili roky žaláru aj práve v ilavskej väznici. Zaobchádzali s nimi často krutým spôsobom, boli im odopierané najzákladnejšie ľudské práva. V dôsledku toho vo väzniciach zomrelo približne 4 500 ľudí. (…) V prvom rade je to vzdanie úcty a rešpektu tým, ktorí za svoj sen o slobode trpeli a mnohí aj položili vlastný život. Vážime si ich postoje, ich životy a nezabúdame. Naše pripomínanie si tejto smutnej časti našich dejín je tiež odkazom rodinám politických väzňov a obetiam prenasledovania, že ich osobné príbehy a príbehy ich rodín majú pre súčasnú spoločnosť veľkú hodnotu.“

Po slávnosti nasledovala návšteva väznice pre pozvaných hostí. Pamätná tabuľa bude spomienkou na blahoslaveného redemptoristu mučeníka, prvého viceprovinciála Michalovskej viceprovincie o. Metoda a jeho svedectvo odpustenia nepriateľom. O. Metod bol za blahoslaveného mučeníka vyhlásený v Ríme Sv. Otcom Jánom Pavlom II. 4. novembra 2001. Jeho relikvie sú uložené v bazilike minor v Michalovciach a jeho liturgická spomienka pripadá na 25. augusta.

Metod Marcel Lukačik, CSsR

Foto: Martin Petrík

The post V Ilave odhalili pamätnú tabuľu redemptoristu Metoda Dominika Trčku appeared first on Zasvätený život.

(Marián Sterančák) Ježiš nám vo všetkom dal príklad. Jeho srdce horelo túžbou pritiahnuť ľudí k pravde, k láske, k opravdivému životu. Svetu zanechal posolstvo – radostnú zvesť. Evanjelium, ktoré sa má hlásať ľuďom všetkých čias a všetkých krajín. A Boh si praje, aby ľudia boli poučovaní inými ľuďmi o evanjeliu, a tak našli cestu do večného života. Je to pre nás skutočne veľká pocta a prejav veľkej dôvery Boha, keď sme pozvaní prinášať iným radostnú zvesť. V prvých kresťanských spoločenstvách tí, ktorí prijali vieru, rozprávali o Kristovi svojim pohanským priateľom. Ich utrpenie a modlitby napomáhali postup evanjelizácie.

1. čítanie: Múd 12,13.16-19

Svätopisec v druhej časti Knihy Múdrosti (kap. 11–19), ponúka reflexiu nad základnou spásnou udalosťou v dejinách Izraela, ktorou bolo vyslobodenie z Egypta, exodus. Udalosti exodu a skúsenosti Izraela na ceste púšťou do zasľúbenej zeme sú predstavené ako znamenia Božej múdrosti. Boh zasahuje do dejín Izraela svojou múdrosťou, aby obnovil spravodlivosť. Spravodlivosť značí obnovu života Izraela a potrestanie nepriateľov. No nepriatelia Božieho ľudu sú súdení postupne, aby mali možnosť činiť pokánie.

Úvaha nad vyhubením Kanaánčanov, ktorí obývali krajinu pred príchodom Izraela, sa sústreďuje na zdôraznenie Božej zvrchovanosti (Múd 12,12-18). Okrem neho niet iného božstva. Jeho „sila je základom spravodlivosti“ a to, že je nad všetkým, robí ho „zhovievavým ku všetkému“. To znamená dve veci. Po prvé, Boh rozhodne nie je svojvoľný v používaní svojej sily. Prejavuje ju iba „vtedy, keď neveria [jeho] zvrchovanej moci“. Po druhé, hoci je Boh nad stvorením, jeho moc charakterizuje zhovievavosť a láskavosť. Pre Izrael to predstavuje dôležitú lekciu, „že spravodlivý človek má byť ľudský“. Pre tých, ktorí zblúdili, je to i lekcia o nádeji: „…svojim synom si dal dobrú nádej, že po hriechu dávaš príležitosť na pokánie“. Božia moc sa prejavuje v jeho miernosti voči tými, ktorí sa mu vyhýbajú, aby im dal možnosť konať pokánie a vrátiť sa k Nemu.

2. čítanie: Rim 8,26-27

Úryvok z Pavlovho Listu Rimanom je pokračovaním lektúry kap. 8. Po slovách o túžbe celého stvorenia po dokonalom zjavení slávy na tých, ktorí majú „prvé ovocie“ Ducha – čo bol text minulej nedele – Pavol prechádza k téme nádeje. „Lebo v nádeji sme (boli) spasení“ (Rim 8,24a). Pasívny tvar v minulom čase pripomína, že prameňom záchrany je Boh, a ďalej i fakt, že spása sa skrze Kristovu smrť a zmŕtvychvstanie už stala skutočnosťou. Napriek tomu nie je ešte úplne viditeľná so všetkými účinkami. To je dôvod, prečo sme spasení „v nádeji“. A „ak dúfame v niečo, čo nevidíme, trpezlivo to očakávame“ (Rim 8,25). Sme na ceste. Z tohto povzbudenia Apoštol vychádza vo veršoch dnešnej nedele.

Naďalej zakusujeme slabosť, čiže stav, neúplnosti vykúpenia, čo je zrejmé i z toho, že naše telá stále podliehajú rozkladu a smrti. Je to tiež súčasť nášho bôľu a túžby. V tejto situácii prichádza na pomoc Duch. On je skutočne aktívny v nás, v našej túžbe a stonaní, a „prihovára sa za nás nevysloviteľnými vzdychmi“. Pavol tu pravdepodobne nemá na mysli hovorenie v jazykoch. Skôr zdôrazňuje činnosť Ducha vo vnútri veriacich, ktorí sa modlia i vtedy, keď na nich dolieha ich vlastná slabosť. Je to Duch, ktorý „sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu“. Pojem „svätí“ sa vzťahuje na veriacich, ktorí sa odovzdali Bohu, rozhodli sa mu patriť. Duch sa stáva akoby zárukou „vyladenia“ modlitby podľa Božej vôle. Inými slovami, v našom ľudskom zápase je nám Boh blízko, aby sme zostali verní v časoch ťažkostí a výziev na našej ceste k plnosti spásy.

Evanjelium: Mt 13,24-43

Evanjelium prináša ďalšie podobenstvo, tentoraz o nebeskom kráľovstve. Ide o druhé najviac rozvinuté podobenstvo z 13. kap. Matúša, ktoré nasleduje hneď po podobenstve o rozsievačovi, čítanom minulú nedeľu. Tentoraz roľnícke pozadie dáva Ježišovi možnosť vykresliť ďalší aspekt rastu Božieho semena v ľuďoch: ono musí čeliť prekážkam, zlu, ktoré sa podobá parazitom. Je to zlo prichádzajúce nielen zvonka, ale aj zlo v rámci komunity a koniec-koncov prítomné i v srdci každého človeka.

Sú tam dva druhy semien (pšenica a burina), dvaja rozsievači (hospodár a nepriateľ), ako aj dve možné riešenia (nechať burinu rásť do žatvy alebo ju hneď vytrhať). Pán zasieva starostlivo dobré semeno, pšenicu, ale nepriateľ podlo zasieva zlo. Napriek tomu Pán, Boh, nedovoľuje vytrhať burinu, „lebo pri zbieraní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu“. A to by spôsobilo ďalší zločin, ktorý Boh nechce. Nezodpovedá to jeho vôli, ktorá by odstraňovala zlo iným zlom.

Boh teda umožňuje, aby jeho pole nebolo „dokonalé“ a „bezchybné“. Je trpezlivý a odkladá triumf dobra na záver, pre čas „žatvy“. Dovtedy nastoľuje čas trpezlivosti – z jeho strany, ale aj zo strany jeho služobníkov, teda nás – v rámci ktorého je potrebné hľadieť na zlo v nás samých ako i v iných ako na priestor milosrdenstva, prijímaného i preukazovaného. Spoločenstvo učeníkov, Cirkev, na ktorú podobenstvo mieri, nie je sektou „čistých“, ale miestom, kde všetci majú šancu rásť a stávať sa viac „pšenicou“ ako „burinou“. Lebo – na rozdiel od prírody – taká zmena je v ľuďoch možná.

Marek Vaňuš, SVD

The post Komentár k biblickým čítaniam – Šestnásta nedeľa v cezročnom období „A“ appeared first on Zasvätený život.

(Marián Sterančák) Počujeme, že farizeji sa pohoršujú nad Ježišom. Odmietajú prijať zmenu, ktorá sa týka náboženského života. Tým strácajú svoje postavenie duchovných vodcov národa a Ježiš ich označuje za slepých vodcov. My vieme, že druhého môže dobre viesť iba ten, kto sa dokáže pozerať na všetko z Božej perspektívy. Musíme uvažovať, kým sa vo svojom živote dávame viesť. Svätý apoštol Ján vo svojom prvom liste nás upozorňuje: „Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha, lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov.“ Prosme o dar rozlišovania, aby sme dokázali rozlíšiť súčasných „slepých vodcov“ a mali aj odvahu odmietnuť ich vedenie.

Rok Božieho Slova je v plnom prúde a v spolupráci s vydavateľstvom Misionár sme sa rozhodli publikovať na webe Zasvätený život texty pripravené sestrou Helenou Dudovou z Rehole Najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristky), ktoré boli zverejnené v časopise Misionár. Liturgické obdobia či mesiace v roku nebudú síce sedieť, no texty cielene nechávame v pôvodine.

Zobrať Ježiša do svojho náručia…

O čo prosím?

O vernú lásku, ktorá je schopná najväčšej obety

 • Zahľadím sa na Máriu a Jozefa, ktorí prinášajú malého Ježiša do chrámu (vv. 22 – 24). Mária si uvedomuje, že obetuje Bohu svoje prvé a jediné dieťa. Vie, že si ho nemôže ponechať pre seba. Čo mohla cítiť ako matka? Pokúsim sa porozprávať s Máriou o tom, čo prežila v chráme.

• Budem kontemplovať Máriu – „Matku čistej lásky“, ktorá dokáže obetovať Bohu osobu pre ňu najdrahšiu. Nenecháva si dieťa pre seba. Dokážem milovať osoby bez toho, aby som ich sebou zotročoval? Bez toho, aby som ich chcel mať pre seba? Nezneužívam lásku iných? Som slobodný od nezriadenej naviazanosti na osoby a veci?

•Všimnem si Simeona a Annu, ktorí až do pokročilého veku trpezlivo čakali na naplnenie Božieho prísľubu (vv. 25 – 38). Po mnohých rokoch čakania bola ich vernosť odmenená. Aká je moja dôvera v Boha? Verím, že nikdy nemešká so splnením svojich prísľubov? Nevynucujem si na Bohu splnenie svojich prosieb? Pochybujem o jeho vernosti?

• Pokúsim sa predstaviť si seba na Simeonovom mieste (v. 28). „Zoberiem“ od Márie malého Ježiša a objímem ho vo svojom náručí. V tejto skúsenosti zotrvám dlhšie. Dokážem si seba ľahko predstaviť v takejto scéne? Aké to vo mne vyvoláva pocity?

• Aký je môj vzťah s Ježišom? Túžim po ňom? Vyhľadávam jeho blízkosť v modlitbe? Čo mi najviac prekáža v rozvíjaní blízkeho vzťahu s Ježišom?

 • Odovzdám svätej rodine seba, celú svoju rodinu, spoločenstvo, aby sme sa vzmáhali v múdrosti, vo veku a aby na nás spočívala Božia milosť.

Slovo, ktoré ma najviac podnietilo k modlitbe:­­_____________________

S láskavým povolením o. Krzysztofa Wonsa, SDS preložené z knihy Modlitwa Ewangelią na każdy dzień 3

Helena Dudová, OSsR
Časopis Misionár 02/2020

Foto: Komunikačný tím NSM / Peter Basala

The post Uvedenie do modlitby Božím slovom (Stretnutie Pána: Lk 2, 22 – 40) appeared first on Zasvätený život.

(Marián Sterančák) Pokrytectvo alebo neúprimnosť je skutočne nepeknou a veľmi škodlivou vlastnosťou človeka. Taký pokrytec môže ľudí nejaký čas ťahať za nos, ale Boh, ktorý vidí do ľudského srdca, sa nikdy oklamať nedá. Človek sa o to však vedome aj nevedome stále pokúša. Najlepšie to vidno v modlitbe. Keď sa Boh sťažuje, že tento ľud si ho uctieva len perami, ale srdcom sa mu vzďaľuje, nemyslí tým na nejakú roztržitosť alebo neznalosť človeka, ale na rozdiel medzi slovami modlitby a stavom srdca. Medzi tým, čo hovorí, a čo má skutočne vo svojom srdci. Boh nás pozná. Vie, akí sme. Nepodľahnime preto pokušeniu vyzerať pred ním lepší, ako v skutočnosti sme.

Na Lukovom Dvore pri Nitre ponúkajú v auguste (10. – 16. 8. 2020) duchovné cvičenia pre kňazov a zasvätených. Lektormi budú kňaz Andrej Darmo a sestra Eva Jaroušková, CJ.

Organizátori ponúkajú zakúsiť a poobjaviť tajomstvo nového – večného života, do ktorého sme boli v krste ponorení a nás nekonečne presahuje. Cez skúsenosť, reflexiu, Božie slovo, liturgiu a rozhovory až k zakúšaniu tajomstva v každodennosti.

„Necháme sa inšpirovať krstnou mystagógiou sv. Ambróza ako i pohľadmi teológie, spirituality, exegézy, psychológie…, aby sme prišli k objaveniu našej kresťanskej identity, z ktorej vychádza naše povolanie, zasvätenie, ohlasovanie a služba,“ informujú na svojej internetovej stránke.

Viac informácii a prihlasovací formulár nájdete TU.

-fc-

The post Objavená identita – ponuka duchovných cvičení pre zasvätených a kňazov appeared first on Zasvätený život.