09:00 – Zamyslenia na dnes

(Marek Valenčík) Nad všetkým v našom živote nech stojí Pán Ježiš. Ak chceme milovať, prijímať druhých, prijímať svoje kríže, sami to nedokážeme. Pán je ten, kto posilňuje a zveľaďuje naše vzájomné vzťahy, či v rodinách, práci, alebo v spoločenstve. Nezabúdajme ho o to prosiť každý deň.

(Marek Valenčík) Povzbudenie. Potrebujeme ho. Hlavne keď sa nám nedarí, keď veci idú ťažko, keď sa nám nechce. Aj nám Pán posiela Timotejov – našich bratov a sestry, aby sme sa ich dobrým slovom, skutkom a príkladom nechali povzbudiť, a tak rástli vo viere a láske. Nehľadajme na svojich blížnych ich nedostatky, ale povzbudenie.

(Peter Tirpák) Stretnutia sú súčasťou života. Líšia sa povahou, okolnosťami a dispozíciou jednotlivca. Niektoré sú povzbudzujúce a sú prejavom radosti. Sú však i také, ktoré priťažia – smutné správy, úlohy, požiadavky…

Dnešné slovo predstavuje zaujímavé stretnutie. Nejde o priateľské stretnutie, ale o plné napätia. S človekom, ktorý žije život podivuhodným spôsobom. Išlo o posadnutého – neobliekal sa, býval v hroboch a bolo ťažké strážiť ho. Tento stav bol zložitý pre človeka, no nie pre Božieho Syna. On mu dokázal vrátiť plnohodnotný život. Stretnutie bolo naplnené živou výzvou, ktorá sa ukazovala v Ježišových slovách: „Vráť sa domov a rozprávaj…!“ On šiel a každému hovoril, čo mu urobil Ježiš.

Zvláštnym bolo aj druhé stretnutie. Keď sa ľud dozvedel, čo sa stalo, chcel to vidieť na vlastné oči. No stretnutie nebolo o radosti, ale o strachu. Prosili Krista, aby z ich kraja odišiel – nelogické, no skutočné. Prítomnosť Krista sa stala nepohodlnou. Prehodnoť svoje stretnutia s Kristom. Aké sú?

(Peter Tirpák) Svet reklamy ponúka mnoho produktov na to, aby bol človek úspešný, obľúbený… Cesta Kristovho učeníka je iná. Hoci sv. Demeter zastával vysoký úrad, vieru verejne vyznával. Skončil vo väzení, odkiaľ požehnal sv. Nestora na boj s nepremožiteľným cisárskym gladiátorom Lyjom. Ten sa postavil proti Lyjovi s krížom v rukách a porazil ho. Keď sa cisár dozvedel, že to bol práve Demeter, kto požehnal Nestora, poslal za ním svojich vojakov, a tí ho prebodli kopijami. Milosť je Boží dar, ktorý nám pomáha žiť dobrý kresťanský život. Bez milosti nemôžeme veriť, obrátiť sa ani konať dobro.

(Peter Tirpák) Byť neutrálny – to sa dnes nosí tam, kde by mal človek jasne vyjadriť svoju rozhodnosť a presvedčenie. Žiaľ, aj v našom prostredí sa neraz stretneme s tým, že kresťan, ktorý by mal žiť svoje náboženské presvedčenie, podľahne davovej psychóze. Len aby nevyčnieval z radu. V Božej škole nás Kristus učí, že nemožno byť neutrálny. Buď sme s ním, alebo proti nemu.

(Peter Tirpák) Apoštol Pavol vyzýva na duchovné obrátenie, ktoré je spojené s premenou zmýšľania aj konania. Slovami aj osobným príkladom povzbudzoval Solúnčanov k životu, ktorý sa páči Bohu. Je v tvojom živote niečo, čo Bohu nie je príjemné? Čo si ľudia myslia o Bohu, ak hľadia na tvoj život? Denne skúmaj, čo sa páči Pánovi.

(Peter Tirpák) Dnes si pripomíname sv. apoštola Jakuba Mladšieho. Aramejčina bola chudobná na slová, napr. pomenovanie brat sa používalo nielen pre rodného brata, ale aj pre blízkeho príbuzného. Z jeho života poznáme viac podrobností. Historik Eusebius o ňom píše ako o svätcovi, ktorý sa dlho a veľa modlil, a žil prísnym spôsobom života. Bol horlivý pri ohlasovaní evanjelia Židom a ľud si ho ctil ako spravodlivého. Význam jeho mena je „ten, ktorý nasleduje Boha“. Nasledujme Boha v každom dni, aby sme na príhovor sv. Jakuba boli dobrými apoštolmi v dnešnej spoločnosti.

(Peter Tirpák) Nepoznáme obsah modlitby, ktorú učil Ján Krstiteľ učeníkov, no môžeme povedať, že išlo o modlitbu, ktorou človek uznával Božiu všemohúcnosť. Náš Boh nepotrebuje nijaké obety na vydobytie si jeho priazne. Náš Boh nič nepotrebuje: v modlitbe iba žiada, aby sme mali otvorený kanál komunikácie a stále objavovali, že sme jeho nadovšetko milovanými deťmi.

(Peter Tirpák) Solún bolo staroveké obchodné a kúpeľné mesto. Pavol, Sílas a Timotej tu medzi Židmi nemali veľký úspech, ale priviedli k viere množstvo Grékov a nemálo vznešených žien. Vytvorilo sa živé spoločenstvo charakteristické úprimnou láskou a horlivým kresťanským životom. Evanjelium, to nie sú iba slová. Je to štýl života, ktorý vidno v skutkoch blížnym.

(Peter Tirpák) Raz sa pýtali známeho spisovateľa, čo ho pri tvorbe najviac inšpiruje. Odpovedal: „Moja predstavivosť.“ Zaujímavé. Ak by ju nemal, ťažko by vedel tvoriť diela, ktoré čitateľ s radosťou berie do rúk.

Ježiš hovorí svoje podobenstvo tak autenticky, že i nás to pobáda k živému sprítomneniu deja. Boháč a Lazár. Každý predstavuje iný charakter. Najprv je boháč v pozemskom raji a Lazár v pozemskom pekle. Potom je to naopak. Evanjelium nespomína, že by bol boháč zatratený preto, že kradol, podvádzal, ale preto, že vedel byť bohatý vedľa chudobného bez toho, aby sa nad tým pozastavil. Bol bohatý sám pre seba. Tento stav netrval dlho. Umiera boháč i Lazár. Smrť je rovnaká, ale dôsledky života sú rozdielne. Boháč prosí Abraháma a Lazára aspoň o kvapku vody. Jeho bohatstvo sa mení na chudobu. Potom má inú prosbu – aby Lazár napomenul jeho bratov. Nato Abrahám odpovedá: „Ak nepočúvajú Mojžiša a prorokov, neuveria, ani keby niekto vstal z mŕtvych.“

Skúsme si predstaviť, že by Boh splnil jeho prosbu. Keby ho Boh pred týmto stavom varoval skôr, zmenil by sa tento muž (boháč)? Asi ťažko. Problém totiž nie je v boháčovej nevedomosti, ale v jeho srdci. Dobre vedel, že Boh je. Vedel, že mzdou hriechu je smrť. Poznal Písmo. Preto nazýva Abraháma otcom. No okolnosti mu zatemňovali myseľ a srdce. Chráňme sa toho, aby nás naše postavenie vzdialilo od Boha, ktorý je darcom pravej spokojnosti.