Kompletný žaltár s delením na katismy

Kompletný žaltár s delením na katismy
8. novembra 2018 andreas

1. KATIZMA
Žalm 1
Blažený človek, * čo nekráča podľa rady bezbožných – a nechodí cestou hriešnikov, * ani nevysedáva v kruhu rúhačov, – ale v zákone Pánovom má záľubu * a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou. – Je ako strom zasadený pri vode, * čo prináša ovocie v pravý čas, – a jeho lístie nikdy nevädne; * darí sa mu všetko, čo podniká. – No nie tak bezbožní, veru nie; * tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou. – Preto bezbožní neobstoja na súde, * ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých. – Nad cestou spravodlivých bedlí Pán, * ale cesta bezbožných vedie do záhuby.

Žalm 2
Prečo sa búria pohania? * Prečo národy snujú plány daromné? – Povstávajú pozemskí králi a vladári sa spolčujú * proti Pánovi a proti jeho pomazanému: – „Rozbime ich okovy * a ich jarmo zhoďme zo seba!“ – Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva; * Pán ich privedie na posmech. – Raz na nich rozhorčene zavolá * a svojím hnevom ich vydesí: – „Veď ja som ustanovil svojho kráľa * na svojom svätom vrchu Sione!“ – Zvestujem Pánovo rozhodnutie: * Pán mi povedal: „Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil. – Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy * a do vlastníctva celú zem. – Budeš nad nimi panovať žezlom železným * a rozbiješ ich jak hrnce hlinené.“ – A teraz, králi, pochopte; * dajte si povedať, pozemskí vladári. – V bázni slúžte Pánovi * a s chvením sa mu klaňajte. – Podvoľte sa zákonu: žeby sa nerozhneval * a vy by ste zahynuli na ceste, lebo sa rýchlo rozhorčí. – Šťastní sú všetci, * čo sa spoliehajú na neho.

Žalm 3
Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! * Mnohí povstávajú proti mne. – Mnohí o mne hovoria: * „Boh mu nepomáha.“ – Ale ty, Pane, si môj ochranca, * moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje. – Hlasne som volal k Pánovi * a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som, * prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje. – Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. * Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj. – Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári * a hriešnikom si zuby vylámal. – Pane, ty si naša spása. * Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 4
Bože, ty spravodlivosť moja, * vyslyš ma, keď volám o pomoc. – V súžení si mi uľavil. * Zmiluj sa nado mnou a vyslyš moju modlitbu. – Ľudia, dokedy ešte budete mať srdcia tvrdé? * Prečo máte záľubu v márnosti a vyhľadávate klamstvá? – Vedzte, že Pán zázračne chráni svojho svätého; * Pán ma vyslyší, keď k nemu zavolám. – Hneváte sa, ale nehrešte; * uvažujte vo svojom srdci, – rozjímajte na svojich lôžkach * a upokojte sa. – Obetujte pravú obetu * a dôverujte Pánovi. – Mnohí hovoria: „Kto nám ukáže šťastie?“ * Pane, ukáž nám svetlo svojej tváre ako znamenie. – Môjmu srdcu dal si väčšiu potechu, * než majú tí, čo oplývajú vínom a obilím. – V pokoji sa ukladám a usínam, * lebo len ty, Pane, ma necháš odpočívať v bezpečí.

Žalm 5
Pane, počuj moje slová, * všimni si moje vzdychanie. – Pozoruj moju hlasitú prosbu, * môj kráľ a môj Boh. – Veď ku tebe, Pane, sa modlím, * za rána počúvaš môj hlas, za rána prichádzam k tebe a čakám. – Ty nie si Boh, * ktorému by sa páčila neprávosť, – zlý človek nepobudne pri tebe, * ani nespravodliví neobstoja pred tvojím pohľadom. – Ty nenávidíš všetkých, čo páchajú neprávosť, * ničíš všetkých, čo hovoria klamstvá. – Od vraha a podvodníka * sa odvracia Pán s odporom. – No ja len z tvojej veľkej milosti smiem vstúpiť do tvojho domu * a s bázňou padnúť na tvár pred tvojím svätým chrámom. – Pane, veď ma vo svojej spravodlivosti pre mojich nepriateľov, * urovnaj svoju cestu predo mnou. – Lebo v ich ústach úprimnosti niet, * ich srdcia sú plné zrady; – ich hrtan je ako otvorený hrob, * na jazyku samé úlisnosti. – Súď ich, Bože, nech padnú pre svoje zámery; * vyžeň ich pre množstvo ich zločinov, veď teba, Pane, rozhorčili. – Nech sa tešia všetci, čo majú v teba dôveru, * a naveky nech jasajú. – Chráň ich a nech sa radujú v tebe, * čo tvoje meno milujú. – Lebo ty, Pane, žehnáš spravodlivého, * ako štítom venčíš ho svojou priazňou.

Žalm 6
Pane, nekarhaj ma v svojom hneve, * netrestaj ma v svojom rozhorčení. – Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny, * uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú. – Aj dušu mám už celkom zdesenú. * Ale ty, Pane, dokedy…? – Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu. * Spas ma, veď si milosrdný. – Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba. * A kto ťa môže chváliť v podsvetí? – Už ma vyčerpalo vzlykanie, * lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču, slzami máčam svoju posteľ. – Od náreku sa mi oko zahmlilo * a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol. – Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť, * lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač. – Pán moju prosbu vyslyšal, * Pán prijal moju modlitbu. – Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne * a zahanbení nech sa ihneď stratia.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 7
Pane Bože môj, k tebe sa utiekam, * zachráň ma pred všetkými, čo ma prenasledujú, a vysloboď ma, – aby ma niekto neschvátil a neroztrhal ako lev, * a nemal by som záchrancu. – Pane, Bože môj, ak som sa čohosi zlého dopustil, * ak som si ruky poškvrnil zločinom, – ak som sa dobrodincovi odplatil zlom, * ak som nepriateľa olúpil a nechal bez pomoci, – potom nech ma prenasleduje nepriateľ a nech sa ma zmocní * a nech ma zašliape až do zeme a do prachu zrazí moju česť. – Povstaň, Pane, vo svojom hneve, * postav sa proti zúrivosti mojich nepriateľov. – Bože môj, vystúp na súde, * ktorý si ty nariadil. – I obklopí ťa zhromaždenie národov, * ale ty si zasadni vysoko nad nimi. – Pán je sudca národov. * Súď ma, Pane, podľa mojej spravodlivosti a podľa mojej nevinnosti. – Nech je už koniec zlobe hriešnikov. * Posilni spravodlivého, ty, spravodlivý Bože, čo skúmaš myseľ a srdce. – Boh je moja obrana; * on zachraňuje tých, čo majú srdce úprimné. – Boh je sudca spravodlivý; * dáva výstrahy každý deň. – Ak sa hriešnik neobráti, naostrí svoj meč, * napne luk a namieri. – Pripraví si smrtonosné zbrane, * svoje šípy naplní ohňom. – Hľa, hriešnik počal neprávosť, * ťarchavý je zlobou a plodí zločin. – Jamu vykopal a prehĺbil, * lež sám padol do pasce, ktorú nastrojil. – Jeho zloba zosype sa mu na hlavu, * temeno mu pritlačí jeho násilie. – Ale ja budem velebiť Pána pre jeho spravodlivosť * a meno najvyššieho Pána budem ospevovať.

Žalm 8
Pane, náš Vládca, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi! * Tvoja veleba sa vznáša nad nebesia. – Z úst nemluvniat a dojčeniec pripravil si si chválu * naprotiveň svojim nepriateľom, aby si umlčal pomstivého nepriateľa. – Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, * na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril: – čože je človek, že naň pamätáš, * a syn človeka, že sa ho ujímaš? – Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, * slávou a cťou si ho ovenčil – a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk. * Všetko si mu položil pod nohy: – ovce a všetok domáci statok * aj všetku poľnú zver, – vtáctvo pod oblohou a ryby v mori * i všetko, čo sa hýbe po dne morskom. – Pane, náš Vládca, * aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!

Sláva: I teraz:

2. KATIZMA
Žalm 9
Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom * a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné. – V tebe sa budem tešiť a radovať, * ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší. – Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, * pred tvojou tvárou slabnú a hynú. – Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor, * zasadol si na trón ako spravodlivý sudca. – Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný, * ich meno si vyhladil navždy, naveky. – Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli; * zboril si ich mestá, niet po nich ani pamiatky. – Ale Pán tróni naveky, * už si pripravil stolec sudcovský. – A spravodlivo bude súdiť svet, * podľa práva bude súdiť národy. – Pán bude utláčanému útočišťom, * príhodným útočišťom v časoch súženia. – Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú, * veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú. – Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, * ohlasujte jeho skutky medzi národmi. – Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá, * nezabúda na nárek bedárov. – Zmiluj sa, Pane, nado mnou, pozri, ako ma nepriatelia sužujú, * vytrhni ma z brán ríše smrti, – aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne * a plesal, že si mi pomohol. – Pohania padli do jamy, ktorú kopali, a v tom osídle, čo nastrojili, * chytila sa im vlastná noha. – Pán sa zjavil a konal súd. * Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk. – Do pekla pôjdu hriešnici, * všetci pohania, čo zabúdajú na Boha. – Lež na úbožiaka on nezabudne naveky, * ani nádej úbožiakov navždy márna nebude. – Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek; * a národy si na súd predvolaj. – Pane, hrôzou ich zasiahni; * nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi. – Pane, prečo si tak ďaleko? * Prečo sa skrývaš v časoch súženia? – Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; * nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval. – Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou * a lakomec sa vychvaľuje. – Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: * “Boh nezasahuje; Boha niet.” – Také sú všetky jeho myšlienky * a jeho cesty sú vždy úspešné. – Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd * a všetkých svojich odporcov nemá za nič. – V srdci si takto hovorí: “Mnou nič nepohne, * ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.” – Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; * pod jeho jazykom zločin a násilie. – Sedí na postriežke blízko osád, * nevinného zákerne zabíja. – Očami sliedi za chudákom; * ako lev v húštine číha v úkryte. – Číha, chce schvátiť bedára; * chytá ho a hádže naňho sieť. – Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci * v jeho násilných pazúroch. – V duchu si ešte hovorí: “Boh zabudol, * odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.” – Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, * nezabúdaj na úbohých. – Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? * Ako si môže v duchu hovoriť: “Boh nezasiahne!”? – Ty vidíš, veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ * a berieš ich do svojich rúk. – Na teba sa chudák spolieha * a sirote pomáhaš. – Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; * budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš. – Pán je kráľom navždy, na veky vekov. * Pohania vymizli z jeho krajiny, – Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, * vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš. – Zastaň sa práva siroty a utláčaného, * aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.

Žalm 10
Dôverujem v Pánovi. * Akože mi môžete hovoriť: “Uleť na vrch ako vrabec!? – Lebo, hľa, hriešnici napínajú luk, šíp kladú na tetivu, * aby zákerne zasiahli ľudí statočných. – Keď sa rúcajú základy, * čože môže spravodlivý urobiť?” – Pán prebýva vo svojom svätom chráme, * Pán tróni na nebesiach. – Jeho oči hľadia na úbožiaka, * jeho zrak skúma každého človeka. – Pán skúma spravodlivého i hriešnika * a nenávidí toho, čo miluje neprávosť. – Žeravé uhlie spúšťa na hriešnikov; * oheň so sírou a spaľujúci víchor; to je ich údel. – Lebo Pán je spravodlivý a miluje spravodlivosť; * statoční uvidia jeho tvár.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 11
Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých, * stratila sa vernosť medzi ľuďmi. – Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom, * hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne. – Kiež Pán zničí všetky pery úlisné * a vystatovačný jazyk; – lebo hovoria: “Náš jazyk nás preslávi, * ústa sú nám zbraňou; ktože je pánom nad nami?” – “Pretože chudák biedu trie a úbožiak stoná, povstanem teda,” hovorí Pán, * “zachránim toho, ktorým opovrhujú.” – Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni, bez hliny, * sedem ráz čistené. – Pane, ty nás zachováš a ochrániš * pred týmto pokolením naveky. – Navôkol chodia bezbožní * a najhorší z ľudí sa vyvyšujú.

Žalm 12
Dokedy, Pane? Stále budeš na mňa zabúdať? * Dokedy budeš predo mnou skrývať svoju tvár? – Dokedy mi bude dušu trápiť nepokoj a srdce dennodenne bôľ? * Dokedy sa nepriateľ bude vypínať nado mnou? – Zhliadni na mňa a vyslyš ma, Pane, Bože môj, * daj svetlo mojim očiam, – aby som v smrti nezaspal, * aby nemohol povedať môj nepriateľ: „Premohol som ho;“ – aby tí, čo ma sužujú, * nezajasali, že som upadol. – Lenže ja dúfam v tvoje milosrdenstvo, * moje srdce sa teší z tvojej pomoci. – Budem spievať Pánovi, že ma zahŕňa dobrodeniami * a spievam menu Pána Najvyššieho. Zhliadni na mňa a vyslyš ma, Pane, Bože môj, * daj svetlo mojim očiam, – aby som v smrti nezaspal, * aby nemohol povedať môj nepriateľ: „Premohol som ho“.

Žalm 13
Blázon si v srdci hovorí: “Boha niet.” * Skazení sú a ohavnosti páchajú. Nikto z nich nerobí dobre. – Pán pozerá z neba na synov ľudských * a skúma, či je niekto rozumný a hľadá Boha. – Všetci poblúdili, všetci sa skazili; * nikto nerobí dobre, veru, celkom nik. – Či nezmúdrejú tí, čo páchajú neprávosť * a požierajú môj ľud, akoby jedli chlieb? – Nevzývajú Pána; ale ešte stŕpnu od strachu, * lebo Boh sa ujíma potomstva spravodlivých. – Vy chcete zmariť plány bedára, * lež Pán je jeho útočišťom. – Kiež príde Izraelu * spása zo Siona! – Keď Pán vyslobodí svoj ľud zo zajatia, * Jakub zaplesá, poteší sa Izrael.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 14
Pane, kto smie bývať v tvojom stánku? * Kto môže nájsť odpočinok na tvojom svätom vrchu? – Ten, čo kráča bez poškvrny a koná spravodlivo, * čo z úprimného srdca pravdu hovorí, – čo nepodvádza svojím jazykom, * nekrivdí svojmu blížnemu, ani ho nepotupuje. – Čo ničomníka nemá za nič, * ale ctí si ľudí bohabojných. – Čo nemení prísahu, * aj keď mu vyjde na škodu. – Čo nepožičiava peniaze na úrok * a proti nevinnému sa nedá podplácať. – Kto si tak počína, * ten sa nikdy neskláti.

Žalm 15
Ochráň ma, Bože, * k tebe sa utiekam. – Hovorím Pánovi: “Ty si môj Pán. * Pre mňa niet šťastia bez teba.” – Svätým a slávnym mužom v krajine * patrí moja plná priazeň. – Rozmnožujú sa útrapy tých, * čo sa ženú za cudzími bôžikmi. – Nebudem vylievať krv na ich obetu, * ani ich mená nevezmem na pery. – Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu, * v tvojich rukách je môj osud. – Pripadol mi diel v kraji prekrásnom: * a je to pre mňa znamenité dedičstvo. – Velebím Pána, čo ma múdrosťou obdaril; * v noci ma k tomu moje srdce vyzýva. – Pána mám vždy pred očami; * a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa. – Preto sa raduje moje srdce a moja duša plesá * aj moje telo odpočíva v nádeji. – Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí * a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie. – Ukážeš mi cestu života. * U teba je plnosť radosti, po tvojej pravici večná slasť.

Žalm 16
Vypočuj, Pane, moju spravodlivú žiadosť, * všimni si moju prosbu pokornú. – Nakloň sluch k mojej modlitbe, * čo plynie z perí úprimných. – Nech z tvojej tváre vyjde rozsudok o mne; * tvoje oči vidia, čo je správne. – Skúmaj moje srdce i v noci ma navštív, * skúšaj ma ohňom a nenájdeš vo mne neprávosť. – Moje ústa nehrešia, ako robia ľudia zvyčajne. * Podľa slov tvojich perí vyhýbam sa cestám násilníkov. – Pevne drž moje kroky na svojich chodníkoch, * aby moje nohy nezakolísali. – K tebe, Bože, volám, lebo ty ma vyslyšíš. * Nakloň ku mne sluch a vypočuj moje slová. – Ukáž svoje predivné milosrdenstvo, * ty, čo pred protivníkmi pravicou zachraňuješ dôverujúcich v teba. – Chráň ma ako zrenicu oka, skry ma v tôni svojich perutí * pred bezbožnými, čo ma sužujú. – Obkľučujú ma nepriatelia, * zatvárajú si bezcitné srdcia, ich ústa spupne hovoria. – Už pristupujú a už ma zvierajú, * očami sliedia, ako by ma na zem zrazili. – Sú ako lev pripravený na korisť, * ako levíča, čo čupí v úkryte. – Povstaň, Pane, predíď ich a zraz, * svojím mečom mi zachráň život pred bezbožným, – svojou rukou pred smrteľníkmi, Pane, * pred smrteľníkmi, ktorým sa podiel života končí na zemi. – Zo svojich zásob im naplň žalúdok, * nech sa nasýtia ich synovia a čo nezjedia, nech prenechajú svojim deťom. – Ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár * a až raz vstanem zo sna, nasýtim sa pohľadom na teba.

Sláva: I teraz:

3. KATIZMA
Žalm 17
Milujem ťa, Pane, moja sila; * Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj. – Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; * ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca. – Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, * a budem zachránený pred nepriateľmi. – Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie * a vydesili zlostné prívaly. – Ovinuli ma povrazy záhrobia, * zovreli ma osídla smrti. – V úzkosti som vzýval Pána * a volal som ku svojmu Bohu. – Zo svojho chrámu počul môj hlas * a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu. – Zem sa pohýbala a zachvela; vrchy sa otriasli a pohli v základoch, * lebo vzplanul hnevom. – Dym sa mu valil z nozdier a spaľujúci oheň z jeho úst, * vyletúvali z neho žeravé uhlíky. – Znížil nebesia a zostúpil: * čierne mračno pod jeho nohami. – Zasadol na cheruba a vzlietol, * vznášal sa na krídlach vetrov. – Temnotami sa celkom zahalil * a stánok si urobil z čierňavy vôd a oblakov. – Pred žiarou jeho tváre mraky lietali, * ľadovec a žeravé uhlie. – Pán z neba zahrmel a zaznel hlas Najvyššieho: * ľadovec a žeravé uhlie. – Vyslal šípy a rozprášil ich, * vrhol blesky a zmietol ich. – Otvorili sa hlbočiny vôd * a základy zeme sa odkryli. – Pred tvojou hrozbou, Pane, * pred víchricou tvojho hnevu. – Z výsosti čiahol rukou a chytil ma * a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd. – Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov, * z rúk tých, čo ma nenávideli a boli silnejší ako ja. – Napadli ma v môj deň nešťastný, * ale Pán mi bol podperou. – Vyviedol ma na miesto priestranné, * zachránil ma, lebo si ma obľúbil. – Za moju spravodlivosť ma Pán odmení, * za to, že moje ruky sú čisté, – lebo som kráčal po cestách Pánových * a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne. – Pred očami som mal všetky jeho príkazy * a jeho zákony som neodvrhol. – S ním som bol bez úhony * a uchránil som sa zločinu. – Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil * lebo videl, že moje ruky sú čisté. – Voči svätému si svätý, * voči šľachetnému šľachetný, – voči úprimnému úprimný, * voči zvrhlému si neúprosný. – Pokorný ľud chrániš pred zánikom * a ponižuješ oči pyšných. – Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň; * môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty. – Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou; * a s pomocou svojho Boha hradby preskočím. – Božia cesta je čistá, * ohňom je vyskúšané slovo Pánovo. – On je ochrancom všetkých, * čo v neho dúfajú. – Veď kto je Boh okrem Pána? * Kto je skala okrem nášho Boha? – To Boh ma silou opásal * a moju cestu urobil nepoškvrnenou. – Mojim nohám dal rýchlosť jeleňa * a postavil ma na výšinu. – Ruky mi na boj vycvičil * a moje ramená napínajú luk kovový. – Dal si mi svoj štít záchranný, pravicou si ma podporil * a tvoja láskavosť ma urobila veľkým. – Mojim krokom si cestu uvoľnil * a moje nohy nepociťujú únavu. – Naháňal som svojich nepriateľov, až som ich dostihol, * a nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil. – Tak som ich zdrvil, že ani stáť nevládali, * popadali mi pod nohy. – Opásal si ma udatnosťou v boji * a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia. – Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek * a rozprášil si tých, čo ma nenávidia. – Kričali, nemal im kto pomôcť, * volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal. – Rozprášil som ich ako prach unášaný vetrom, * šliapal som po nich ako po blate uličnom. – Vytrhol si ma zo vzbury ľudu * a ustanovil za hlavu národov. – Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal, * a poslúcha ma na jediné slovo. – O moju priazeň sa uchádzajú cudzinci; * cudzinci blednú od strachu a trasú sa vo svojich úkrytoch. – Nech žije Pán, nech je zvelebený môj Záchranca, * nech je vyvýšený Boh, moja spása. – Bože, ty si ma poveril odplatou a podmanil si mi národy; * ty si ma oslobodil od zlostných nepriateľov. – Povýšil si ma nad mojich odporcov * a vytrhol si ma z rúk násilníka. – Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi * a ospevovať tvoje meno žalmami. – Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá, * preukazuješ priazeň svojmu pomazanému, Dávidovi a jeho potomstvu až naveky.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 18
Nebesia rozprávajú o sláve Boha * a obloha hlása dielo jeho rúk. – Deň dňu o tom podáva správu * a noc noci to dáva na známosť. – Nie sú to slová, nie je to reč, * ktorá by sa nedala počuť. – Po celej zemi rozlieha sa ich hlas * a ich slová až po končiny sveta. – Tam hore vybudoval stan pre slnko * a ono z neho vychádza sťa ženích zo svojej komnaty ‑ a raduje sa ako bežec * pred veľkými pretekmi. ‑ Na jednom kraji neba sa vynára a uberá sa k druhému; * pred jeho žiarou sa nič ukryť nemôže. ‑ Zákon Pánov je dokonalý, * osviežuje dušu. ‑ Svedectvo Pánovo je hodnoverné, * dáva múdrosť maličkým. ‑ Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce. * Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči. ‑ Bázeň pred Pánom je úprimná, trvá naveky. * Výroky Pánove sú pravdivé a všetky spravodlivé. ‑ Vzácnejšie sú než zlato, než veľký drahokam, * sladšie sú než med, než medové kvapky z plástu. ‑ Tvoj služobník sa v nich vzdeláva; * veď kto ich zachováva, dostane hojnú odmenu. ‑ Kto však vie o všetkých svojich poblúdeniach? * Očisť ma od chýb, ktoré si neuvedomujem, ‑ a svojho služobníka zachráň od pýchy, * aby ma neovládala. ‑ Tak budem bez škvrny * a čistý od veľkého hriechu. ‑ Nech sa ti páčia slová mojich úst * i rozjímanie môjho srdca pred tvojou tvárou. ‑ Pane, ty si moja pomoc * a môj vykupiteľ.

Žalm 19

Nech ťa vyslyší Pán v čase súženia, * nech ťa ochráni meno Boha Jakubovho. ‑ Nech ti pošle pomoc zo svätyne * a nech ťa bráni zo Siona. ‑ Nech si spomenie na všetky tvoje obetné dary * a tvoja žertva nech mu je príjemná. ‑ Nech ti dá, za čím tvoje srdce túži, * a nech vyplní každý tvoj zámer. ‑ Budeme sa tešiť z tvojho víťazstva a v mene nášho Boha dvíhať zástavy. * Nech Pán splní všetky tvoje priania. ‑ Teraz viem, že Pán zachráni svojho pomazaného; vyslyší ho zo svojho svätého neba, * zachráni ho mocou spásonosnej pravice. ‑ Na vozy sa spoliehajú jedni, druhí na kone, * ale my vzývame meno Pána, nášho Boha. ‑ Oni sa zrútia a padnú, * my však stojíme na nohách. ‑ Pane, daj vždy víťaziť kráľovi * a nás vyslyš, kedykoľvek ťa budeme vzývať.

Žalm 20
Pane, z tvojej sily sa kráľ raduje * a veľmi sa teší z tvojej spásy. ‑ Vyplnil si túžbu jeho srdca * a prosbu jeho perí si neodmietol. ‑ Vyšiel si mu v ústrety s požehnaním, * na jeho hlavu si vložil korunu z rýdzeho zlata. ‑ Prosil si od teba život a ty si mu ho daroval, * život dlhý, navždy, naveky. ‑ Veľká je jeho sláva, lebo mu pomáhaš, * ozdobuješ ho velebou a nádherou. ‑ Robíš z neho požehnanie pre všetky veky, * blažíš ho radosťou pred svojou tvárou. ‑ Na Pána sa kráľ spolieha; * neskláti sa, veď pomoc Najvyššieho je pri ňom. ‑ Tvoja ruka zastihne všetkých tvojich nepriateľov, * tvoja pravica nájde tých, čo ťa nenávidia. ‑ Urobíš ich ohnivou pecou, * keď sa zjaví tvoja tvár; ‑ Pán ich pohltí vo svojom hneve * a strávi ich oheň. ‑ Vyhubíš ich rod zo zeme * a ich potomstvo spomedzi ľudí. ‑ Lebo proti tebe snuli zlo * a vymýšľali úklady, ale nič nezmôžu. ‑ Lebo ich obrátiš na útek, * svoj luk namieriš na ich tvár. ‑ Povstaň, Pane, vo svojej sile * a my budeme ospevovať a oslavovať tvoju moc.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 21
Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? * Slová môjho náreku sú ďaleko od toho, kto by ma zachránil. ‑ Bože môj, volám vo dne, a nečuješ; * volám v noci, a nenachádzam pokoja. ‑ A predsa ty si svätý, * ty tróniš na chválach Izraela. ‑ V teba dúfali naši otcovia; * dúfali a vyslobodil si ich. ‑ Ku tebe volali a boli spasení, * v teba dúfali a zahanbení neboli. ‑ No ja som červ, a nie človek, * ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie. ‑ Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, * vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou. ‑ “Úfal v Pána, nech ho vyslobodí, * nech ho zachráni, ako ho má rád.” ‑ Veď ty si ma vyviedol z lona * a na prsiach matky si mi dal spočinúť. ‑ Od samého zrodu som odkázaný na teba. * Ty si môj Boh, odkedy ma mať povila. ‑ Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo sa blíži ku mne nešťastie * a nieto, kto by mi pomohol. ‑ Obkľučuje ma stádo juncov, * obstupujú ma býky z Bášanu. ‑ Otvárajú na mňa svoje papule * ako lev, čo plieni a reve. ‑ Rozlievam sa sťa voda * a uvoľňujú sa vo mne všetky kĺby. ‑ Srdce mi mäkne ako vosk * a topí sa mi v útrobách. ‑ Podnebie mi vysychá ako črepiny * a jazyk sa mi lepí k hrtanu. ‑ Do prachu smrti ma odvádzaš. * Obkľučuje ma svorka psov, obstupuje ma tlupa zlosynov. ‑ Prebodli mi ruky a nohy, * môžem si spočítať všetky svoje kosti. ‑ Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú; * delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós. ‑ Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa, * ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc. ‑ Chráň mi dušu pred kopijou * a môj život pred pazúrmi psov. ‑ Vysloboď ma z tlamy levovej, * mňa úbohého chráň pred rohmi byvolov. ‑ Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom * a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť. ‑ Chváľte Pána, vy, ktorí sa ho bojíte, * oslavujte ho, všetci Jakubovi potomci. ‑ Nech majú pred ním bázeň všetky pokolenia Izraelove, * veď on nepohŕda, ani neopovrhuje nešťastným chudákom; ‑ ani svoju tvár neodvracia od neho, * lež vyslyší ho, keď volá k nemu. ‑ Tebe patrí moja chvála vo veľkom zhromaždení * a svoje sľuby splním pred tvárou tých, čo sa boja Pána. ‑ Chudobní sa najedia a budú nasýtení a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú: * “Naveky nech žijú ich srdcia!” ‑ Pána budú spomínať a k nemu sa obrátia všetky zemské končiny, * jemu sa budú klaňať všetky rodiny národov. ‑ Veď Pánovo je kráľovstvo, * on panuje nad národmi. ‑ Jemu jedinému sa budú klaňať všetci, čo spia pod zemou; * pred jeho tvárou padnú na zem všetci, čo zostupujú do prachu. ‑ Aj moja duša bude preňho žiť * a jemu bude slúžiť moje potomstvo. ‑ Budúcim pokoleniam sa bude rozprávať o Pánovi * a jeho spravodlivosť budú ohlasovať ľudu, ktorý sa narodí: “Toto urobil Pán.”

Žalm 22
Pán je môj pastier, nič mi nechýba: * pasie ma na zelených pašienkach. – Vodí ma k tichým vodám, * dušu mi osviežuje. – Vodí ma po správnych chodníkoch, * verný svojmu menu. – I keby som mal ísť tmavou dolinou, * nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. – Tvoj prút a tvoja palica, * tie sú mi útechou. – Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov. * Leješ mi olej na hlavu a kalich mi napĺňaš až po okraj. – Dobrota a milosť budú ma sprevádzať * po všetky dni môjho života. – A budem bývať v dome Pánovom * mnoho a mnoho dní.

Žalm 23
Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, * okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom. ‑ Veď on sám položil jeho základy na moriach * a upevnil ho na vodách. ‑ Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, * kto smie stáť na jeho mieste posvätnom? ‑ Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, * čo nedvíha svoju dušu k márnosti a neprisahá falošne. ‑ Taký dostane požehnanie od Pána * a odmenu od Boha, svojho spasiteľa. ‑ To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, * čo hľadajú tvár Boha Jakubovho. ‑ Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, * lebo má vstúpiť kráľ slávy. ‑ Kto je ten kráľ slávy? * Pán silný a mocný, Pán mocný v boji. ‑ Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, * lebo má vstúpiť kráľ slávy. ‑ Kto je ten kráľ slávy? * Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.

Sláva: I teraz:

4. KATIZMA
Žalm 24
K tebe, Pane, dvíham svoju dušu, * tebe dôverujem, Bože môj: – Nech nie som zahanbený * a nech moji nepriatelia nejasajú nado mnou. – Veď nik, čo dúfa v teba, * nebude zahanbený. – Ale nech sú zahanbení tí, * čo sa pre nič za nič dopúšťajú nevery. – Ukáž mi, Pane, svoje cesty * a pouč ma o svojich chodníkoch. – Veď ma vo svojej pravde * a uč ma, lebo ty si Boh, moja spása, a v teba dúfam celý deň. – Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie * a na svoje milosrdenstvo, ktoré trvá od vekov. – Nespomínaj si na hriechy mojej mladosti a na moje priestupky, * ale pamätaj na mňa vo svojom milosrdenstve veď si, Pane, dobrotivý. – Pán je dobrý a spravodlivý: * ukazuje cestu hriešnikom. – Pokorných vedie k správnemu konaniu * a tichých poúča o svojich cestách. – Všetky cesty Pánove sú milosrdenstvo a vernosť pre tých, * čo zachovávajú jeho zmluvu a jeho príkazy. – Pre tvoje meno, Pane, * odpusť mi môj hriech, i keď je veľký. – Ako je to s človekom, čo sa bojí Pána? * Ukáže mu cestu, ktorú si má vyvoliť. – Z blahobytu sa bude tešiť jeho duša * a jeho potomstvo bude dedičom zeme. – Pán bude dôverným priateľom tým, * čo sa ho boja, a zjaví im svoju zmluvu. – Moje oči sa neprestajne upierajú na Pána, * veď on mi vyslobodzuje nohy z osídel. – Pozriže na mňa a zmiluj sa nado mnou, * lebo som sám a úbohý. – Uľav mi v úzkosti srdca * a vytrhni ma z mojich tiesní. – Pozri na moju pokoru a na moje trápenie * a odpusť mi všetky priestupky. – Pozri, ako sa moji nepriatelia rozrástli * a nenávidia ma ukrutne. – Ochraňuj moju dušu a vysloboď ma; * nech nie som zahanbený, že sa utiekam k tebe. – Nech ma ochráni nevinnosť a statočnosť, * veď sa pridŕžam teba. – Bože, vysloboď Izraela * zo všetkých jeho súžení.

Žalm 25

Súď ma, Pane, veď kráčam v nevinnosti * a v tebe mám nezlomnú dôveru. ‑ Skúmaj ma, Pane, a skúšaj, * ohňom mi prepáľ srdce aj myseľ. ‑ Pred očami mám tvoju dobrotu * a konám podľa tvojej pravdy. ‑ Nevysedávam s daromníkmi * a s pokrytcami sa neschádzam. ‑ Nenávidím spoločnosť zlosynov * a s bezbožnými si nesadnem. ‑ V nevinnosti si ruky umývam * a kráčam okolo tvojho oltára, Pane, ‑ aby som ťa mohol verejne chváliť * a rozprávať o všetkých tvojich, skutkoch zázračných. ‑ Pane, milujem dom, v ktorom prebývaš, * a miesto, kde je stánok tvojej slávy. ‑ Nezatrať moju dušu s hriešnikmi * a môj život s ľuďmi krvilačnými. ‑ Ich ruky sú poškvrnené zločinmi, * ich pravica je plná úplatkov. ‑ Ale ja kráčam v nevinnosti, * vykúp ma a buď mi milostivý. ‑ Moja noha stojí na rovnej ceste; * v zhromaždeniach chcem velebiť Pána.

Žalm 26

Pán je moje svetlo a moja spása, * koho sa mám báť? – Pán je ochranca môjho života, * pred kým sa mám strachovať? – Keď sa približujú ku mne zločinci a chcú mi zničiť telo, * vtedy moji utláčatelia a nepriatelia strácajú silu a padajú. – Aj keby sa proti mne postavili šíky, moje srdce sa nezľakne. * Aj keby proti mne vzbĺkol boj, zotrvám v dôvere. – O jedno prosím Pána a za tým túžim, * aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života, – aby som pociťoval nehu Pánovu * a obdivoval jeho chrám. – A on ma vo svojom stane schová v deň nešťastia, * ukryje ma v skrýši svojho príbytku a postaví ma vysoko na skalu. – A už teraz dvíham hlavu nad svojich nepriateľov, * čo ma obkľučujú. – V jeho stánku mu prinesiem obetu chvály, * budem spievať a hrať Pánovi. – Čuj, Pane, hlas môjho volania, * zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma. – V srdci mi znejú tvoje slová: “Hľadajte moju tvár!” * Pane, ja hľadám tvoju tvár. – Neodvracaj svoju tvár odo mňa, * neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka. – Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma, * ani ma neopúšťaj, Bože, moja spása. – Hoci by ma opustili otec aj mať, * Pán sa ma predsa ujme. – Ukáž mi, Pane, svoju cestu a priveď ma na správny chodník, * lebo mám mnoho nepriateľov. – Nevydávaj ma zvoli utláčateľov, * veď povstali proti mne kriví svedkovia, dychtiví po násilí. – Verím, že uvidím dobrodenia Pánove * v krajine žijúcich. – Očakávaj Pána a buď statočný; * srdce maj silné a drž sa Pána.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 27

Pane, k tebe volám; * Bože môj, nebuď voči mne mlčanlivý, ‑ aby som sa pre tvoje mlčanie * nestal podobným tým, čo zostupujú do priepasti. ‑ Čuj moju úpenlivú prosbu, keď volám k tebe * a spínam ruky k tvojmu svätému chrámu. ‑ Nezaobchádzaj so mnou ako s hriešnikmi * alebo s tými, čo páchajú zlo, ‑ čo blížnym hovoria o pokoji, * ale ich srdce je plné zloby. ‑ Nadeľ im podľa ich skutkov * a podľa ničomnosti ich výmyslov. ‑ Odplať im podľa diela ich rúk, * odmeň ich podľa zásluhy. ‑ Pretože si nevšímajú skutky Pánove a dielo jeho rúk, * zničí ich a nepostaví už viac. ‑ Nech je velebený Pán, * že vyslyšal moju úpenlivú prosbu; ‑ Pán je moja pomoc a môj ochranca. * V neho dúfalo moje srdce a prišla mi pomoc; * zaplesalo moje srdce a za to mu spevom ďakujem. ‑ Pán je sila svojho ľudu * a útočište spásy pre svojho pomazaného. ‑ Spas svoj ľud a požehnaj svojich dedičov * a spravuj ich a dvíhaj ich až naveky.

Žalm 28

Vzdávajte Pánovi, synovia Boží, * vzdávajte Pánovi slávu a moc. – Vzdávajte Pánovi slávu hodnu jeho mena, * v posvätnom rúchu klaňajte sa Pánovi. – Hlas Pánov nad vodami; * zahrmel Boh veleby, Pán nad veľkými vodami! – Hlas Pánov taký mohutný! * Hlas Pánov taký veľkolepý! – Hlas Pánov láme cédre * aj libanonské cédre láme Pán. – Libanon rozkýva do tanca ako teliatko * a Sarion ako byvolča. – Hlas Pánov metá blesky ohnivé, * hlas Pánov púšťou otriasa, Pán otriasa púšťou Kádeš. – Hlas Pánov urýchľuje pôrod jeleníc, obnažuje húštiny. * A v jeho chráme všetci volajú: Sláva! – Pán tróni nad záplavami vôd, * Pán bude tróniť ako večný kráľ. – Pán dá silu svojmu ľudu, * Pán požehná svoj ľud pokojom.

Žalm 29

Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil * a že si nedovolil, aby sa moji nepriatelia radovali nado mnou. ‑ Pane, Bože môj, * k tebe som volal a ty si ma uzdravil. ‑ Pane, vyviedol si ma z ríše zosnulých, * navrátil si mi život, aby som nezostúpil do hrobu. ‑ Na harfe hrajte Pánovi, jeho svätí, * vzdávajte vďaky jeho menu svätému. ‑ Lebo len chvíľku trvá jeho hnev, * ale celý život jeho láskavosť. ‑ Podvečer je nám hosťom plač * a radosť nad ránom. ‑ Keď som bol v bezpečí, povedal som si: * “Už nikdy sa nezakolíšem:” ‑ Pane, vo svojej priazni si ma obdaril * mocou a cťou. ‑ Keď si však odo mňa odvrátil svoju tvár, * hneď sa ma zmocnil strach. ‑ K tebe, Pane, volám, * svojho Boha prosím o milosť. ‑ Aký úžitok by bol z mojej krvi, * keby som v zemi skazu vzal? ‑ A či ťa prach môže velebiť * alebo hlásať tvoju vernosť? ‑ Čuj, Pane a zmiluj sa nado mnou; * Pane, buď mi na pomoci. ‑ Môj nárek si obrátil na tanec, * roztrhol si moje rúcho kajúcne a radosťou si ma opásal, ‑ aby ti moja duša spievala a nestíchla už nikdy. * Pane, Bože môj, naveky ťa chcem velebiť.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 30

Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; * vysloboď ma, veď si spravodlivý. – Nakloň ku mne svoj sluch, * ponáhľaj sa a zachráň ma. – Buď mi skalou útočišťa, * opevneným hradom mojej spásy. – Veď ty si moja sila a moje útočište, * pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať. – Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, * lebo ty si moja sila. – Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; * ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný. – Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; * ale ja dúfam v Pána. – Plesám a teším sa, že si milosrdný, * lebo si zhliadol na moju poníženosť. – Spoznal si tieseň mojej duše a nevydal si ma do rúk nepriateľa: * moje nohy si postavil na šíre priestranstvo. – Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; * od zármutku mi chabne oko, duša i vnútro moje. – Život sa mi v strastiach míňa * a roky v nárekoch. – Biedny som a slabnem * a chradnú mi kosti. – Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, * susedom som na posmech a svojim známym som postrachom. – Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou. * Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, som sťa odhodená nádoba. – Veru čujem, ako ma mnohí hania: * hrôza zo všetkých strán. – Spolčujú sa proti mne * a radia sa o tom, ako ma zabiť. – Ja sa však spolieham na teba, Pane, a hovorím: * „Ty si môj Boh, V tvojich rukách je môj osud.“ – Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov * a prenasledovateľov. Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom * a zachráň ma vo svojom milosrdenstve. – Pane, nech nie som zahanbený, veď vzývam teba; * nech sa hanbia bezbožní a nech zmĺknu v podsvetí. – Nech onemejú pery úlisné, * ktoré hovoria proti spravodlivému bezočivosti v pýche a v pohŕdaní. – Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, * a vyhradil si ju bohabojným. – Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, * pred zrakom ľudí. – Záclonou svojej tváre ich kryješ * pred zúrivosťou ľudu. – V stánku ich chrániš * pred svárlivými jazykmi. – Pane, buď zvelebený, * že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste. – Už som si v strachu hovoril: * „Odvrhnutý som spred tvojich očí.“ – No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, * keď som volal k tebe. – Milujte Pána, * všetci jeho svätí. – Pán verných chráni, ale plnou mierou odpláca tým, * čo si počínajú pyšne. – Vzmužte sa a majte srdce statočné, * vy všetci, čo dúfate v Pána.

Žalm 31

Blažený, komu sa odpustila neprávosť * a je oslobodený od hriechu. ‑ Blažený človek, ktorému Pán vinu nepripočíta * a v ktorého mysli niet podvodu. ‑ Pretože som mlčal, chradli mi kosti * a celý deň som nariekal. ‑ Veď vo dne i v noci doliehala na mňa tvoja ruka * a ako v letných páľavách vysychala mi sila. ‑ Vyznal som sa ti zo svojho hriechu * a nezatajil som svoj priestupok. ‑ Povedal som si: “Vyznám Pánovi svoju neprávosť.” * A ty si mi odpustil zlobu môjho hriechu. ‑ Preto každý nábožný bude sa modliť k tebe v čase tiesne. * A záplavy veľkých vôd sa k nemu nepriblížia. ‑ Ty si moje útočište, ochrániš ma pred súžením * zahrnieš ma radosťou zo spásy. ‑ Dám ti múdrosť a poučím ťa o ceste, ktorou máš kráčať; * poradím ti a budem ťa mať stále na očiach. ‑ Nebuďte ako žrebce či mulice, * ktoré nemajú rozum. ‑ Keď im chceš vložiť uzdu a zubadlo, * nepodídu k tebe. ‑ Bezbožného stíhajú mnohé strasti; * no dúfajúcich v Pána obklopí milosrdenstvo. ‑ Radujte sa, spravodliví, v Pánovi a plesajte, * jasajte všetci, čo máte srdce úprimné.

Sláva: I teraz:

[su_divider text=“Ísť nahor“ divider_color=“#b70909″ link_color=“#b70909″][/su_spoiler]

[su_spoiler title=“5. KATIZMA“ style=“simple“ icon=“plus-square-1″]

Žalm 32

Plesajte, spravodliví, v Pánovi; * statočným sluší spievať pieseň chvály. ‑ Oslavujte Pána citarou, * hrajte mu na desaťstrunovej lutne. ‑ Spievajte mu novú pieseň, * nadšene mu hrajte a volajte na slávu. ‑ Lebo Pánovo slovo je pravdivé * a verné všetko jeho konanie. ‑ Miluje spravodlivosť a právo; * milosti Pánovej plná je zem. ‑ Pánovým slovom povstali nebesia * a dychom jeho úst všetky ich voje. ‑ Ako do vreca hromadí morské vody, * ako do nádrží zlieva oceány. ‑ Celá zem nech má bázeň pred Pánom, * pred jeho tvárou nech sa chvejú všetci obyvatelia sveta. ‑ Lebo on riekol a stalo sa, * on rozkázal a všetko bolo stvorené. ‑ Pán marí úmysly pohanov, * navnivoč privádza myšlienky národov. ‑ Ale Pánov úmysel trvá naveky, * myšlienky jeho srdca z pokolenia na pokolenie. ‑ Blažený národ, ktorého Bohom je Pán, * blažený ľud, ktorý si on vyvolil za dedičstvo. ‑ Pán hľadí z neba * a vidí všetkých ľudí. ‑ Pozerá z miesta, kde prebýva, * na všetkých obyvateľov zeme, ‑ on, čo každému osve utvoril srdce * a chápe všetky ich skutky. ‑ Neochráni kráľa vojsko početné * ani obra jeho sila mohutná. ‑ Kôň nepomôže k víťazstvu, * nezachráni, aj keď silou oplýva. ‑ Hľa, oko Pánovo bdie nad tými, čo sa ho boja, * nad tými, čo v jeho milosrdenstvo dúfajú, ‑ aby ich zachránil pred smrťou * a v čase hladu nakŕmil. ‑ Naša duša očakáva Pána, * on je naša pomoc a ochrana. ‑ V ňom sa naše srdce raduje * a v jeho sväté meno máme dôveru. ‑ Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, * ako dúfame v teba.

Žalm 33

Pána chcem velebiť v každom čase, * moje ústa budú ho vždy chváliť. – V Pánovi sa bude chváliť moja duša; * nechže to počujú pokorní a nech sa tešia. – Velebte so mnou Pána * a oslavujme jeho meno spoločne. – Hľadal som Pána a on ma vyslyšal * a vytrhol ma zo všetkej hrôzy. – Na neho hľaďte a budete žiariť * a tvár vám nesčervenie hanbou. – Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal * a vyslobodil ho zo všetkých tiesní. – Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných * a vyslobodí ich. – Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; * šťastný človek, čo sa utieka k nemu. – Vy, jeho svätí, bojte sa Pána, * veď bohabojní núdzu nemajú. – Boháči sa nabiedia a nahladujú, * ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude. – Poďte, deti, čujte ma, * naučím vás bázni Pánovej. – Miluje niekto život * a chce požívať dobro v šťastných dňoch? – Zdržuj svoj jazyk od zlého * a svoje pery od reči úlisnej. – Unikaj pred zlom a dobre rob, * hľadaj pokoj a usiluj sa oň. – Pánove oči hľadia na spravodlivých * a k ich volaniu sa nakláňa jeho sluch. – Tvár Pánova sa odvracia od tých, čo robia zlo, * a vyhladzuje ich pamiatku zo zeme. – Spravodliví volali a Pán ich vyslyšal * a vyslobodil ich zo všetkých tiesní. – Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené, * a zachraňuje zlomených na duchu. – Spravodliví majú utrpení veľa, * ale Pán ich vyslobodí zo všetkých. – Všetky kosti im ochraňuje, * ani jedna sa im nezlomí. – Hriešnika zloba zahubí * a tých, čo nenávidia spravodlivého, stihne trest. – Pán vykúpi duše svojich služobníkov, * nebudú potrestaní tí, čo v neho dúfajú.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 34

Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú, * napadni tých, čo mňa napádajú. ‑ Vezmi zbroj a štít * a vstaň mi na pomoc. ‑ Zažeň sa kopijou a sekerou * proti tým, čo ma prenasledujú. ‑ Povedz mojej duši: * “Ja som tvoja spása.” ‑ Nech sa hanbia a červenajú tí, * čo mi číhajú na život; ‑ nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, * čo mi chcú zle. ‑ Nech sú ako prach pred vetrom * a nech ich ženie Pánov anjel; ‑ nech je ich cesta tmavá a klzká * a Pánov anjel nech ich prenasleduje. ‑ Lebo bez príčiny mi nastavili sieť, * bez dôvodu mi vykopali jamu. ‑ Nech ho znenazdania stihne pohroma a nech sa sám chytí do siete, ktorú nastavil, * nech sám padne do tej istej pohromy. ‑ Lež moja duša bude plesať v Pánovi * a bude sa tešiť z jeho pomoci. ‑ Všetko vo mne bude hovoriť: * “Pane, kto sa ti vyrovná? ‑ Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho * chudáka a bedára pred lúpežníkmi.” ‑ Vystúpili kriví svedkovia * a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia. ‑ Za dobré sa mi odplácali zlým; * som celkom opustený. ‑ Keď oni boli chorí, * ja som nosil rúcho kajúcne. ‑ Umŕtvoval som sa pôstom * a v srdci som sa stále modlil. ‑ Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim; * zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať. ‑ Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli; * zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal. ‑ Bez prestania ma trhali, dráždili ma, posmievali sa mi * a zubami škrípali proti mne. ‑ Pane, ako dlho sa budeš na to dívať? * Zachráň ma pred ich zlobou a pred levmi život môj. ‑ Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení * a chváliť uprostred zástupov. ‑ Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia, * čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami. ‑ Lebo nehovoria, čo je na pokoj, * ale vymýšľajú úklady proti tichým zeme. ‑ Naširoko rozďavujú ústa proti mne, * hovoria: “Dobre, dobre, na vlastné oči vidíme.” ‑ Pane, ty to vidíš, nuž nemlč; * Pane, nevzďaľuj sa odo mňa. ‑ Prebuď sa, vstaň a zachráň ma, * Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu. ‑ Pane, Bože môj, súď ma podľa svojej spravodlivosti, * nech sa netešia nado mnou. ‑ Nech si v srdci nehovoria: * “Dobre, ako sme si želali.” ‑ A nech nehovoria: * “Zhltli sme ho.” ‑ Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna, * čo sa tešia z môjho nešťastia, ‑ nech hanba a potupa zaodeje tých, * čo sa povyšujú nado mňa. ‑ Nech sa tešia a radujú tí, * čo aj mne žičia spravodlivosť, ‑ a nech stále hovoria: “Nech je zvelebený Pán, * čo svojho sluhu obdarúva pokojom.” ‑ Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti * a bude ťa oslavovať deň čo deň.

Žalm 35

Neprávosť našepkáva hriešnikovi v hĺbke jeho srdca; * pred jeho očami nieto bázne Božej. ‑ Sám sebe lichotí do vlastných očí, * aby nemusel poznať svoju neprávosť a zanevrieť na ňu. ‑ Slová jeho úst sú neprávosť a klam; * prestal už myslieť rozvážne a robiť dobre. ‑ Na svojom lôžku premýšľa o neprávosti, * dáva sa na cesty nedobré, nijakej zloby sa neštíti. ‑ Pane, tvoje milosrdenstvo siaha po nebesia * a tvoja vernosť až k oblakom. ‑ Tvoja spravodlivosť je ako Božie výšiny, tvoje súdy ako morská hlbina: * ty, Pane, ľuďom i zveri pomáhaš. ‑ Bože, aké vzácne je tvoje milosrdenstvo! * Ľudia sa utiekajú do tône tvojich krídel. ‑ Opájajú sa blahobytom tvojho domu * a pijú z potoka tvojich rozkoší. ‑ Veď u teba je zdroj života * a v tvojom svetle uvidíme svetlo. ‑ Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú, * a spravodlivosť tým, čo majú srdce úprimné. ‑ Nech ma nezasiahne noha pyšného, * nech mnou nepohne ruka hriešnika. ‑ Hľa, padli tí, čo páchali neprávosť, * zrútili sa a viac nevstanú.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 36

Nerozhorčuj sa nad ničomníkmi * a nežiarli na tých, čo pášu neprávosť. ‑ Veď oni uschnú rýchlo ako tráva * a zvädnú ako zelená bylina. ‑ Ale spoľahni sa na Pána a dobre rob * a budeš bývať v svojej krajine a tešiť sa z bezpečia. ‑ Hľadaj radosť v Pánovi * a dá ti, za čím túži tvoje srdce. ‑ Pánovi zver svoje cesty a jemu dôveruj, * on sa už postará. ‑ Tvoju spravodlivosť vyvedie na povrch ako svetlo * a tvoje právo ako poludňajší jas. ‑ Odovzdaj sa Pánovi a dúfaj v neho; * nepretekaj sa s tým, čo kráča od úspechu k úspechu, a s človekom, čo strojí úklady. ‑ Prestaň sa hnevať a zanechaj zlosť, * nerozčuľuj sa, to vedie len k zlému. ‑ Všetci ničomníci budú zničení, * lež tí, čo dúfajú v Pána, stanú sa dedičmi zeme. ‑ Ešte chvíľku a už nebude hriešnika; * budeš hľadať jeho miesto, a nenájdeš. ‑ Tichí však zdedia zem * a budú žiť v šťastí a pokoji. ‑ Hriešnik snuje nástrahy spravodlivému * a škrípe proti nemu zubami. ‑ Ale Pán sa mu smeje, * lebo už vidí, ako sa blíži jeho deň. ‑ Hriešnici tasia meč * a napínajú luk, ‑ chcú zraziť bedára i chudáka * a zavraždiť tých, čo kráčajú po správnej ceste. ‑ Lenže ten meč vnikne do ich vlastného srdca * a ten luk sa im doláme. ‑ Lepšie to málo, čo má spravodlivý, * než veľké bohatstvá hriešnikov. ‑ Veď ramená hriešnikov budú polámané, * no spravodlivých posilňuje Pán. ‑ O život bezúhonných sa stará Pán * a ich dedičstvo trvá naveky. ‑ V nešťastí zahanbení nebudú * a v čase hladu budú nasýtení. ‑ Ale hriešnici, tí zahynú, nepriatelia Pána, tí sa pominú ako nádhera lúk * a stratia sa ako dym. ‑ Hriešnik si požičiava, a nevracia, * lež spravodlivý má súcit a rozdáva. ‑ Tí, ktorým žehná Pán, budú dedičmi zeme * a tí, ktorým zlorečí, zahynú. ‑ Pán upevňuje kroky človeka * a sprevádza ho na ceste. ‑ Ak padne, neostane ležať, * veď Pán ho drží za ruku. ‑ Bol som mladík, teraz som starec, * a nevidel som spravodlivého, že by bol opustený, ani jeho deti žobrať o chlieb. ‑ Pretože sa ustavične zľutúva a požičiava, * na jeho potomstve požehnanie spočinie. ‑ Vyhýbaj zlu a dobre rob * a budeš mať domov naveky. ‑ Lebo Pán miluje spravodlivosť * a neopúšťa svojich svätých. ‑ Nespravodlivci navždy vyhynú * a pokolenie bezbožných bude zničené. ‑ Lež spravodliví zdedia zem * budú ju obývať na veky vekov. ‑ Z úst spravodlivého zaznieva múdrosť * a jeho jazyk hovorí, čo je správne. ‑ V jeho srdci je zákon Boží * a jeho kroky nezakolíšu. ‑ Hriešnik striehne na spravodlivého * a usiluje sa ho usmrtiť; ‑ lenže Pán mu ho v rukách nenechá, * nedá ho odsúdiť, keď bude súdený. ‑ Očakávaj Pána a jeho cesty sa pridŕžaj; * on ťa povýši za dediča zeme a dožiješ sa záhuby hriešnikov. ‑ Videl som bezbožného, ako sa vyťahoval * a vypínal sťa céder košatý; ‑ no sotva som prešiel, už ho tam nebolo, * aj som ho hľadal, ale nenašiel. ‑ Všímaj si nevinného a pozoruj spravodlivého, * lebo budúcnosť patrí pokojamilovným. ‑ Ale nespravodlivci všetci vyhynú * a potomstvo bezbožných bude vyhubené. ‑ Spása spravodlivých prichádza od Pána, * on je ich ochrancom v čase súženia. ‑ Pán im pomôže a oslobodí ich, vytrhne ich z rúk hriešnikov a zachráni ich, * lebo sa spoliehajú na neho.

Sláva: I teraz:

[su_divider text=“Ísť nahor“ divider_color=“#b70909″ link_color=“#b70909″][/su_spoiler]

[su_spoiler title=“6. KATIZMA“ style=“simple“ icon=“plus-square-1″]

Žalm 37

Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení * a netrestaj ma v svojom hneve, – lebo tvoje šípy utkveli vo mne, * dopadla na mňa tvoja ruka. – Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta * pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti. – Hriechy mi prerástli nad hlavu * a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno. – Rany mi zapáchajú a hnisajú * pre moju nerozumnosť. – Zohnutý som a veľmi skľúčený, * smutne sa vlečiem celý deň. – Bedrá mi spaľuje horúčka * a moje telo je nezdravé. – Nevládny som a celý dobitý, * v kvílení srdca nariekam. – Pane, ty poznáš každú moju túžbu; * ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou. – Srdce mi búcha, sila ma opúšťa * i svetlo v očiach mi hasne. – Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, * aj moji príbuzní sa ma stránia. – Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla * a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady. – Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, * ako nemý, čo neotvára ústa. – Podobám sa človekovi, čo nepočuje * a čo nevie obvinenie vyvrátiť. – Pane pretože v teba dúfam, * ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj. – A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; * a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“ – Ja, pravda, už takmer padám * a na svoju bolesť myslím ustavične. – Preto vyznávam svoju vinu * a pre svoj hriech sa trápim. – Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, * ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom. – Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, * že som konal dobre. – Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.

Žalm 38

Povedal som: “Budem dávať pozor na svoje správanie, * aby som nezhrešil jazykom. ‑ K svojim ústam postavím stráž, * dokiaľ je hriešnik predo mnou.” ‑ Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, * bolesť sa mi však znova ozvala. ‑ Srdce sa mi rozpálilo v hrudi * a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň. ‑ A môj jazyk preriekol: * “Daj mi poznať, Pane, môj koniec ‑ i aký je ešte počet mojich dní; * nech si uvedomím, aký je krátky môj život.” ‑ Hľa na pár piadí si mi dní nameral * a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou. ‑ Veru, len zdaním je bytie človeka, * každý sa mihne ako vidina. ‑ Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, * poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie. ‑ A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? * Ty si moja nádej. ‑ Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď * a nevystav ma hlupákovi na posmech. ‑ Onemel som, neotvorím ústa, * lebo si to ty urobil. ‑ Odním odo mňa svoje tresty, * bo hyniem pod úderom tvojej ruky. ‑ Trestami za hriechy naprávaš človeka. * Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; veru, každý človek je len márna vidina. ‑ Pane, vyslyš moju modlitbu, * nakloň sluch k môjmu volaniu. ‑ Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; * veď u teba som iba hosť, len pútnik, ako všetci moji otcovia. ‑ Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, * skôr, než odídem a než ma viac nebude.

Žalm 39

Čakal som, čakal na Pána * a on sa ku mne sklonil. ‑ Vyslyšal môj nárek * a vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu. ‑ Nohy mi postavil na skalu * a kroky mi upevnil. ‑ Do úst mi vložil pieseň novú, * chválospev nášmu Bohu. ‑ Mnohí to uvidia a bázeň ich naplní * a budú dúfať v Pána. ‑ Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru * a nevšíma si pyšných ani náchylných klamať. ‑ Veľa zázrakov si urobil, Pane, Bože môj; * a v tvojich zámeroch s nami kto sa ti vyrovná? ‑ Aj keby som ich chcel rozhlásiť a vyrozprávať všetky, * toľko ich je, že sa nedajú spočítať ‑ Obety a dary si nepraješ, * lež uši si mi otvoril. ‑ Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia, * preto som povedal: “Hľa prichádzam. Vo zvitku knihy je napísané o mne, že mám plniť tvoju vôľu. ‑ A to chcem, Bože môj, * hlboko v srdci mám tvoj zákon.” ‑ Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení; * svojim perám hovoriť nebránim, Pane, ty to vieš. ‑ Tvoju spravodlivosť si v srdci neskrývam, * rozprávam o tvojej vernosti a o tvojej spáse. ‑ Neskrývam tvoju milosť * a pravdu pred veľkým zhromaždením. ‑ Ale ty, Pane, neodnímaj mi svoje milosrdenstvo, * tvoja milosť a tvoja pravda nech, mi vždy pomáhajú. ‑ Zo všetkých strán sa na mňa kopia nespočetné pohromy, * opantalo ma toľko hriechov, že nemám o nich prehľadu. ‑ A je ich viac, než mám vlasov na hlave, * až mi z toho srdce zamiera. ‑ Pane, ráč ma zachrániť, * príď mi čím skôr na pomoc. ‑ Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna, * čo mi číhajú na život a čo mi ho chcú zničiť. ‑ Nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, * čo mi chcú zle. ‑ Nech zmeravejú hanbou tí, * čo mi hovoria: “Tak mu treba!” ‑ No nech jasajú a nech sa v tebe tešia všetci, * čo ťa hľadajú. ‑ A tí, čo túžia po tvojej pomoci, * nech stále hovoria: “Nech je zvelebený Pán!” ‑ Ja som síce biedny a úbohý, * no Pán sa stará o mňa. ‑ Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ * Bože môj, nemeškaj.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 40

Blažený, kto pamätá na bedára; * v deň nešťastia ho vyslobodí Pán. ‑ Pán ho bude chrániť, zachová ho nažive, urobí ho šťastným na zemi * a nevydá ho nepriateľom napospas. ‑ Na lôžku bolesti Pán mu pomoc poskytne, * v chorobe sníme z neho všetku slabosť. ‑ Volám: “Pane, zmiluj sa nado mnou, * uzdrav moju dušu, zhrešil som proti tebe.” ‑ Nepriatelia hovoria o mne zlomyseľne: * “Kedyže už zomrie? A kedy zanikne jeho meno?” ‑ A keď ma niekto navštívi, hovorí neúprimne, * v srdci hromadí zlobu a potom odíde von a ohovára ma. ‑ Moji nepriatelia si šuškajú proti mne * a zmýšľajú zle o mne: ‑ Už ho prikvačila zlá choroba; * a keď raz zaľahol, viac sa nepozbiera a nevstane.” ‑ Dokonca i môj priateľ, ktorému som dôveroval * a ktorý jedával môj chlieb, zdvihol proti mne pätu. ‑ Ale ty, Pane, zmiluj sa nado mnou; * pomôž mi vstať a ja im odplatím. ‑ Z toho poznám, že ma máš rád, * ak môj nepriateľ už nezajasá nado mnou. ‑ Ty sa ma ujmeš, lebo som nevinný, * a naveky ma postavíš pred svoju tvár. ‑ Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela * od vekov až naveky. Staň sa. Amen.

Žalm 41

Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, * tak moja duša, Bože, túži za tebou. – Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom; * kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár? – Slzy sú mojím chlebom vo dne i v noci, * keď sa ma deň čo deň spytujú: “Kdeže je tvoj Boh?” – Duša sa mi rozplýva pri spomienke, * ako som putoval ku vznešenému stánku – a vstupoval do domu Božieho s radostným plesaním * a s piesňou ďakovnou uprostred zástupov sláviacich sviatky. – Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ? * Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, moju spásu a môjho Boha. – Moja duša je skormútená; * preto si spomínam na teba pri Jordáne a Hermone a na vrchu Misar. – Hlbina hlbine sa ozýva na hukot vodopádov; * všetky tvoje krútňavy a prívaly prešli ponad mňa. – Vo dne mi svoju milosť udeľuje Pán. * V noci mu zasa ja spievam a modlím sa k Bohu môjho života. – Hovorím Bohu: “Ty si moja opora; prečo na mňa zabúdaš? * A prečo mám chodiť smutný, keď ma sužuje nepriateľ?” – Sťa by mi kosti drvili, keď ma moji utláčatelia tupia, * keď sa ma deň čo deň spytujú: “Kdeže je tvoj Boh?” – Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ? * Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, spásu mojej tváre a môjho Boha.

Žalm 42

Súď ma, Bože, * a rozhodni môj spor s neverným ľuďom; ‑ zachráň ma pred zločincom a úskočným človekom. * Veď ty, Bože, si moje útočište. ‑ Prečo si ma odohnal * a prečo mám chodiť smutný, keď ma sužuje nepriateľ? ‑ Zošli svoje svetlo a svoju pravdu; * ony nech ma sprevádzajú a privedú na tvoj svätý vrch a do tvojich stánkov. ‑ I pristúpim k Božiemu oltáru, k Bohu, ktorý ma napĺňa radosťou i plesaním, * a citarou ťa, Bože, môj Bože, zvelebím. ‑ Prečo si smutná, duša moja? * A prečo sa chveješ? ‑ Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, * spásu mojej tváre a môjho Boha.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 43

Bože, na vlastné uši sme počuli, * naši otcovia nám rozprávali ‑ o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, * za dní pradávnych. ‑ Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, * zničil si národy, a našich otcov si rozmnožil. ‑ Veď nie svojím mečom získali krajinu, * nepomohlo im vlastné rameno, ‑ ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, * lebo ich máš rád. ‑ Ty si môj kráľ a môj Boh, * ty pomáhaš Jakubovi. ‑ Len s tebou sme zahnali nepriateľov * a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám. ‑ Nespolieham sa veru na svoj luk, * ani môj meč ma nezachráni. ‑ Ty si nás zachránil pred utláčateľmi * a zahanbil si tých, čo nás nenávideli. ‑ V Bohu sa budeme chváliť celý deň * a naveky budeme velebiť tvoje meno. ‑ Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, * už netiahneš, Bože, s našimi vojmi. ‑ Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi * a sme korisťou tých, čo nás nenávidia. ‑ Vydal si nás ako ovce na zabitie * a roztrúsil si nás medzi pohanov. ‑ Svoj ľud si predal bez zisku * a neobohatil si sa jeho predajom. ‑ Vystavil si nás na potupu susedom * a na posmech i pohanu nášmu okoliu. ‑ Urobil si z nás príslovie pre pohanov * a národy krútia hlavou nad nami. ‑ Celý deň mám pred očami svoju potupu * a rumenec hanby mi pokrýva tvár, ‑ keď počúvam potupné a posmešné hlasy, * keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou. ‑ Toto všetko nás postihlo, hoci sme nezabudli na teba * a neporušili sme zmluvu s tebou. ‑ Naše srdce sa neodvrátilo od teba, * ani naše kroky nezišli z tvojej cesty, ‑ a predsa si nás ponížil v kraji líšok * a zahalil tôňou smrti. ‑ Keby sme zabudli na meno nášho Boha * a vzpínali ruky k bohu cudziemu, ‑ či Boh na to nepríde? * On predsa pozná tajnosti srdca. ‑ Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, * pokladajú nás za ovce na zabitie. ‑ Prebuď sa, Pane, prečo spíš? * Vstaň a nezavrhni nás navždy. ‑ Prečo odvraciaš svoju tvár? * Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie? ‑ Veď naša duša je pokorená až do prachu, * naše telo je pritlačené k zemi. ‑ Vstaň, Pane, pomôž nám * a vykúp nás, veď si milosrdný.

Žalm 44

Moje srdce prekypuje krásnymi slovami, svoje verše venujem kráľovi. * Môj jazyk je ako pero rýchlopisca. ‑ Ty si najkrajší z ľudských synov. Z tvojich perí plynie milota. * Preto ťa Boh požehnal naveky. ‑ Ty, najmocnejší, pripáš si meč na bedrá; * svoju velebu a dôstojnosť. ‑ Vo svojej dôstojnosti šťastne vytiahni, nasadni na voz * a bojuj za pravdu, lásku a spravodlivosť. ‑ Nech ťa tvoja pravica *učí konať úžasné skutky. ‑ Tvoje ostré šípy zasiahnu srdcia kráľových nepriateľov; * poddajú sa ti národy. ‑ Tvoj trón, Bože, trvá naveky * a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti. ‑ Miluješ spravodlivosť a nenávidíš neprávosť, * preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom radosti viac ako tvojich druhov. ‑ Tvoj odev vonia myrhou, aloou a kasiou * a rozveseľuje ťa zvuk harfy z palácov zo slonoviny. ‑ Dcéry kráľovské sú medzi tvojimi vyvolenými; * po tvojej pravici stojí kráľovná ozdobená zlatom z Ofíru. ‑ Čuj, dcéra, a pozoruj, nakloň svoj sluch, * zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca. ‑ Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou; * on je tvoj Pán, vzdaj mu poklonu. ‑ Dcéry z Týru ti prinesú dary * a o tvoju priazeň sa budú uchádzať veľmoži národa. ‑ Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vnútri, * jej odevom sú zlaté tkanivá. ‑ V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi; * za ňou ti privádzajú panny, jej družice. ‑ Sprevádza ich jasot radostný, * tak vstupujú do kráľovského paláca. ‑ Miesto tvojich otcov zaujmú tvoji synovia; * urobíš ich kniežatami nad celou zemou. ‑ Na tvoje meno budem pamätať * vo všetkých pokoleniach. ‑ Preto ťa národy budú velebiť navždy * a na veky vekov.

Žalm 45

Boh je naše útočište a sila * aj najistejšia pomoc v súžení. – Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem * a vrchy na dno morské padali. – Nech hučia vody mora a nech sa vzdúvajú * a vrchy nech sa trasú pod jeho náporom. – Riečne ramená obveseľujú Božie mesto, * posvätný stánok Najvyššieho. – Nezachveje sa, veď Boh je v jeho strede; * už od úsvitu mu Boh pomáha. – Národy sa búria, klátia sa kráľovstvá; * tu zaznie jeho hlas a zem sa roztápa. – S nami je Pán zástupov, * naším útočišťom je Boh Jakubov. – Poďte a pozrite na diela Pánove, * aké úžasné veci vykonal na zemi. – Zo všetkých končín zeme odstraňuje vojny, * láme luky a drúzga oštepy a štíty v ohni spaľuje. – Prestaňte už a uznajte, že ja som Boh, * vyvýšený nad národy, vyvýšený nad zem. – S nami je Pán zástupov, * naším útočišťom je Boh Jakubov.

Sláva: I teraz:

[su_divider text=“Ísť nahor“ divider_color=“#b70909″ link_color=“#b70909″][/su_spoiler]

[su_spoiler title=“7. KATIZMA“ style=“simple“ icon=“plus-square-1″]

Žalm 46

Tlieskajte rukami, všetky národy, * jasajte Bohu hlasom radostným. ‑ Lebo Pán je Najvyšší a hrozný, * nad celou zemou veľký kráľ. ‑ Podmaňuje nám národy * a pohanov nám kladie pod nohy. ‑ On pre nás vybral dedičstvo * slávu Jakuba, ktorého má rád. ‑ Za jasotu vystupuje Boh, * Pán vystupuje za hlaholu poľnice. ‑ Spievajte Bohu, spievajte, * spievajte nášmu kráľovi, spievajte. ‑ Pretože Boh je kráľom celej zeme; * spievajte mu chválospev. ‑ Boh kraľuje nad národmi, * Boh sedí na svojom svätom tróne. ‑ Kniežatá národov sa spolčujú * s národom Boha Abrahámovho. ‑ Veď Bohu patria mocní zeme, * tak veľmi je vyvýšený.

Žalm 47

Veľký je Pán a hoden každej chvály * v meste nášho Boha. ‑ Jeho svätý vrch, prekrásne návršie, * e celej zemi na radosť. ‑ Vrch Sion, tajomný príbytok, * je mestom veľkého kráľa. ‑ Boh sa preslávil v jeho palácoch * ako istá ochrana. ‑ Lebo hľa, králi sa spolčili * a utvorili jeden šík. ‑ No sotva sa pozreli, stŕpli úžasom, * zmiatli sa a dali sa na útek; ‑ hrôza ich tam schvátila, * bolesti ako rodičku, ‑ ako keď východný víchor * rozbíja lode taršišské. ‑ Čo sme počuli, to sme aj videli v meste Pána zástupov, * v meste nášho Boha: Boh ho založil naveky. ‑ Spomíname, Bože, na tvoje milosrdenstvo * uprostred tvojho chrámu. ‑ Ako tvoje meno, Bože, tak aj tvoja sláva šíri sa až do končín zeme; * tvoja pravica je plná spravodlivosti. ‑ Nech sa raduje vrch Sion a judejské dcéry nech jasajú * nad tvojimi výrokmi. ‑ Obíďte Sion a obklopte ho, * spočítajte jeho veže. ‑ Dobre si všimnite jeho hradby, prejdite jeho paláce, * aby ste mohli rozprávať ďalšiemu pokoleniu, ‑ že on je Boh, náš Boh, naveky a na veky vekov: * on sám nás bude stále sprevádzať.

Žalm 48

Čujte to, všetky národy, * počúvajte, všetci obyvatelia zeme; ‑ vy všetci, prostí aj vznešení, * všetci vospolok, bohatí aj chudobní. ‑ Moje ústa hovoria múdrosť * a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné. ‑ K prísloviam ucho nakláňam, * pri zvukoch lýry vysvetlím svoju záhadu. ‑ Prečo by som sa mal strachovať v dňoch nešťastných, * keď ma obkľučuje zloba tých, čo mi chcú nohy podraziť? ‑ Pred tými, čo sa spoliehajú na svoju silu * a chvastajú sa nadmerným bohatstvom? ‑ Veď sám seba nevykúpi nik, * ani nezaplatí Bohu výkupné za seba. ‑ Cena za vykúpenie života je príliš vysoká; nikdy nebude stačiť, * aby človek žil naveky a zánik neuzrel. ‑ Veď vidí, že umierajú aj mudrci, rovnako hynie blázon i hlupák * a cudzím nechávajú svoje bohatstvo. ‑ Hroby im budú večnými domami, príbytkami z pokolenia na pokolenie, * aj keď krajiny pomenovali podľa svojich mien. ‑ Veď človek, aj keď má meno, nebude tu trvalo; * je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný. ‑ Taký je osud tých, čo sa spoliehajú na seba, * a koniec tých, čo sa vo vlastných slovách kochajú. ‑ Ako ovce sa ženú do priepasti * a smrť je ich pastierom. ‑ Padajú strmhlav do hrobu, ich zjav sa pominie: * podsvetie im bude príbytkom. ‑ No moju dušu Boh vykúpi, * z moci podsvetia ma iste vezme k sebe. ‑ Netráp sa, ak niekto bohatne * a ak sa poklad jeho domu zväčšuje. ‑ Lebo keď zomrie, nič si nevezme so sebou, * jeho poklad s ním nepôjde. ‑ Aj keď si blahoželal za živa: * “Budú ťa chváliť, že si si dobre počínal,” ‑ predsa k pokoleniu svojich otcov musí zostúpiť * a tí už nikdy svetlo neuzrú. ‑ A keby človek mal čo akú hodnosť, a toto by si nevšímal, * je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 49

Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril * a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ. ‑ Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; * náš Boh prichádza a už nemlčí: ‑ pred ním je žeravý oheň * a vôkol neho búrka mohutná. ‑ On nebo i zem volá z výšavy * na súd nad svojím národom: ‑ Zhromaždite mi mojich svätých, * čo zmluvu so mnou spečatili obetou.” ‑ A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, * veď sudcom je sám Boh. ‑ Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; teba, Izrael, idem usvedčiť * ja, Boh, čo tvojím Bohom som. ‑ Neobviňujem ťa pre tvoje obety, * veď tvoje žertvy stále sú predo mnou. ‑ Viac z tvojho domu býčky neprijmem * ani capov z tvojich čried. ‑ Lebo mne patrí všetka lesná zver, * tisícky horskej zveriny. ‑ Poznám všetko vtáctvo lietavé, * moje je i to, čo sa hýbe na poli. ‑ Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; * veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa. ‑ Vari ja hovädzie mäso jedávam * alebo pijem krv kozľaciu? ‑ Obetuj Bohu obetu chvály * a Najvyššiemu svoje sľuby splň. ‑ A vzývaj ma v čase súženia: * ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.” ‑ No hriešnikovi Boh hovorí: * “Prečo odriekaš moje príkazy a moju zmluvu v ústach omieľaš? ‑ Veď ty nenávidíš poriadok * a moje slovo odmietaš. ‑ Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu * a s cudzoložníkmi sa spolčuješ. ‑ Zo svojich úst vypúšťaš zlo * a klamstvá snuje tvoj jazyk. ‑ Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, * syna svojej matky potupuješ. ‑ Toto páchaš, * a ja by som mal mlčať? ‑ Myslíš si, že ja som ako ty: * teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí. ‑ Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, * inak vás zahubím a nik vám nepomôže. ‑ Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; * a kto kráča bez úhony, tomu ukážem Božiu spásu.”

Žalm 50

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. – Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. – Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. – Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, – aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. – Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. – Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. – Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh. – Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. – Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. – Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. – Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho ducha svätého. – Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. – Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. – Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. – Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. – Veď ty nemáš záľubu v obete, * ani žertvu neprijmeš odo mňa. – Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. – Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. – Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 51

Prečo sa ešte vystatuješ zlobou, ty, * čo sa zmôžeš iba na ničomnosť? ‑ Úklady strojíš deň čo deň, * jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník. ‑ Zlo miluješ viacej než dobro, * lož väčšmi ako pravdu. ‑ Najmilšie sú ti reči zhubné, * ty jazyk úlisný. ‑ Preto ťa Boh navždy zničí, odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, * vytrhne ti korene z krajiny žijúcich. ‑ Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, * ale z neho sa vysmejú: ‑ “Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, lež zakladal si na veľkom bohatstve * a domohol sa moci svojimi úskokmi.” ‑ Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. * Úfam v Božie milosrdenstvo navždy a naveky. ‑ Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, * a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať na tvoje meno, lebo je dobré.

Žalm 52

Blázon si v srdci hovorí: “Boha niet.” * Skazení sú a ohavnosti páchajú, nikto z nich nerobí dobre. ‑ Boh pozerá z neba na synov ľudských * a skúma, či je niekto rozumný a hľadá Boha. ‑ Všetci poblúdili, všetci sa skazili; * nikto nerobí dobre, veru, celkom nik. ‑ Kde podeli rozum tí, čo páchajú neprávosť * a požierajú môj ľud, akoby jedli chlieb? ‑ Nevzývajú Boha; * no strachom sa trasú tam, kde sa báť netreba. ‑ Boh roztrúsil kosti tvojich utláčateľov, * zahanbení sú, lebo Boh nimi opovrhol. ‑ Kiež príde Izraelu * spása zo Siona! ‑ Keď Boh vyslobodí svoj ľud zo zajatia, * Jakub zaplesá, poteší sa Izrael.

Žalm 53

Pane, zachráň ma pre svoje meno * a svojou mocou obráň moje právo. ‑ Bože, vyslyš moju modlitbu * a vypočuj slová mojich úst. ‑ Lebo pyšní povstávajú proti mne a násilníci mi striehnu na život, * nechcú mať Boha na očiach. ‑ Ale mne Boh pomáha * a môj život udržiava Pán. ‑ Na mojich protivníkov obráť nešťastie * a rozpráš ich, veď si verný. ‑ S radosťou ti prinesiem obetu; * meno tvoje, Pane, budem velebiť, lebo si dobrý; ‑ lebo ma vyslobodzuješ zo všetkých súžení * a na svojich nepriateľov môžem hľadieť zvysoka.

Žalm 54

Čuj, Bože, moju modlitbu a pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj: * pohliadni na mňa a vyslyš ma. – Keď premýšľam o sebe, som rozrušený, * zmätený krikom nepriateľa a útlakom hriešnika. – Lebo ma zavaľujú bezprávím a zúrivo do mňa dorážajú. * Srdce sa vo mne chveje a padá na mňa hrôza predsmrtná. – Úzkosť a triaška idú na mňa * a zmocňuje sa ma des. – A tak si hovorím: „Ktože mi dá holubičie krídla, * aby som mohol odletieť a odpočinúť si? – Aby som mohol utiecť do diaľav a pobudnúť v samote? * Vyčkávam, kto by ma zachránil pred búrkou a víchricou.“ – Pane, zmäť ich jazyky a rozdeľ; * bo v meste vidím násilie a hádky. – Na jeho hradbách dňom i nocou krúžia dokola; * v jeho strede sú neprávosť, strasti a úklady – a v jeho uliciach ustavične panuje * podvod a klam. – Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ, to by som ešte vedel zniesť; * a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí, azda by som sa pred ním skryl. – Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, * môj dobrý známy, ba dôverný priateľ. – S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok; * v sprievode sme kráčali Božím domom. – Smrť nech sa vrhne na nich a do podsvetia nech zídu zaživa, * lebo zloba je v ich príbytkoch, je medzi nimi uprostred. – Ja však budem volať k Bohu * a Pán ma zachráni. – Večer i ráno, i napoludnie budem rozjímať a vzdychať * a vypočuje môj hlas. – Vykúpi ma v pokoji z moci tých, čo na mňa útočia, * lebo ich je mnoho proti mne. – Mňa Boh vypočuje, ale ich zrazí, on, ktorý je spred vekov. * Lebo oni sa nezmenia a Boha sa neboja. – Každý z nich vystiera ruku proti svojim druhom * a porušuje zmluvu. – Jeho slová sú hladšie ako maslo, ale v srdci strojí vojnu. * Jeho reči sú jemnejšie než olej, ale sú to vytasené meče. – Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová; * a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný. – Ty ich však, Bože, * zhodíš do priepastí skazy. – Krvilačníci a podvodníci nedožijú sa ani polovice svojich dní; * ale ja dúfam v teba, Pane.

Sláva: I teraz:

[su_divider text=“Ísť nahor“ divider_color=“#b70909″ link_color=“#b70909″][/su_spoiler]

[su_spoiler title=“8. KATIZMA“ style=“simple“ icon=“plus-square-1″]

Žalm 55

Zmiluj sa nado mnou, Bože, lebo ma prenasleduje človek, * každodenne ma napáda a utláča. – Moji nepriatelia ma prenasledujú deň čo deň * a veľa je tých, čo bojujú proti mne, Najvyšší. – Kedykoľvek ma popadne strach, * spolieham sa na teba. – Na Boha, ktorého slovo velebím, * na Boha sa ja spolieham – a nebojím sa: * veď čože mi môže urobiť človek? – Dennodenne mi spôsobujú škodu, * myslia len na to, ako mi zle urobiť. – Podnecujú spory, stroja úklady, * idú mi v pätách a sliedia. – Ako mne číhali na život, tak im odplať neprávosť, * Bože, v hneve zraz pohanov až k zemi. – Ty vieš, koľko ráz som musel utekať: * pozbieraj moje slzy do svojich nádob; či nie sú zapísané v tvojich účtoch? – Vtedy moji nepriatelia ustúpia, ešte v ten deň, keď budem volať: * áno, viem, že ty si môj Boh. – Na Boha, ktorého slovo velebím, * na Pána, ktorého slovo velebím, – na Boha sa ja spolieham * a nebojím sa: veď čože mi môže urobiť človek? – Bože, ešte mám splniť sľuby, čo som tebe urobil; * obety chvály ti prinesiem, – lebo ty si mi život zachránil pred smrťou a nohy pred pádom, * aby som kráčal pred Bohom vo svetle žijúcich.

Žalm 56

Zmiluj sa, Bože, nado mnou, zmiluj sa nado mnou, * lebo sa k tebe utiekam; – v tieni tvojich krídel nachodím útočište, * kým sa nepominú nástrahy. – Volám k Bohu, k Najvyššiemu, * k Bohu, ktorý mi preukazuje dobro. – On zošle pomoc z neba a zachráni ma; * zahanbí tých, čo ma týrajú. Boh zošle svoju milosť a pravdu. – Som akoby uprostred levíčat, * čo požierajú ľudí. – Ich zuby sú ako oštepy a šípy, * ich jazyk sťa nabrúsený meč. – Bože, vznes sa nad nebesia * a tvoja sláva nech je nad celou zemou. – Mojim nohám nastavili osídlo, * až sa mi skormútila duša; – predo mnou vykopali jamu, * no sami do nej padli. – Ochotné je moje srdce, Bože, ochotné je moje srdce; * budem ti spievať a hrať. – Prebuď sa, duša moja, * prebuď sa, harfa a citara, chcem zobudiť zornicu. – Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi * a zaspievam ti žalmy medzi národmi. – Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo * a tvoja vernosť až po oblaky. – Bože, vznes sa nad nebesia * a tvoja sláva nech je nad celou zemou.

Žalm 57

Vari vy, mocnári, naozaj hlásate spravodlivosť, * vari správne súdite ľudských synov? ‑ Naopak, v srdci páchate neprávosti, * vaše ruky pripravujú násilie na zemi. ‑ Hriešnici sú na scestí už od lona matky, * od materského života blúdia klamári. ‑ Jed v nich podobá sa jedu hadiemu, * jedu hluchej vretenice, čo si uši zapcháva, ‑ ktorá nepočúva hlas zaklínačov, * hlas skúseného čarodeja. ‑ Bože, vylám im zuby v ústach, * rozdrv čeľusť levov, Pane. ‑ Nech sa rozplynú sťa voda, čo steká, * nech vyschnú ako zdeptaná tráva. ‑ Nech sa pominú ako slimák, čo sa v hlien rozteká, * ako nedonosený plod ženy, ktorý slnko neuzrie. ‑ Prv ako vaše hrnce pocítia oheň z bodliaka, * zaživa ich strávi ako oheň hnevu. ‑ Spravodlivý sa poteší, keď pomstu uvidí, * umyje si nohy v krvi hriešnika. ‑ A ľudia povedia: “Naozaj je odmena pre spravodlivého, * naozaj je Boh, čo súdi na zemi.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 58

Vytrhni ma, Bože, z moci mojich nepriateľov, * chráň ma pred tými, čo povstávajú proti mne. ‑ Vytrhni ma z rúk zločincov * a zachráň pred krvilačníkmi. ‑ Pozri, úklady robia na môj život * a surovo sa vrhajú na mňa. ‑ Pane, neťaží ma ani priestupok, ani hriech; * nedopustil som sa neprávosti, ‑ a predsa sa zbiehajú a na mňa chystajú. * Hor’ sa, poď mi v ústrety a pozri. ‑ Ty, Pane, Bože mocností, Boh Izraela * precitni a potrestaj všetkých pohanov, nemaj zľutovanie nad tými, čo, vierolomne konajú. ‑ Na večer sa vracajú, zavýjajú ako psy * a pobehujú okolo mesta. ‑ Hľa, čo chrlia ich ústa, * meč majú na perách: “Ktože to počuje?” ‑ Ty sa im však smeješ, Pane; * vysmievaš sa všetkým pohanom. ‑ Záštita moja, čakám na teba; * lebo ty, Bože, si moja ochrana. ‑ So mnou je Boh, jeho láska ma predchádza. * Boh dá, že svojimi nepriateľmi budem môcť pohrdnúť. ‑ Nepobi ich, aby môj ľud nezabudol; * rozožeň ich svojou mocou a zraz ich k zemi, Pane, môj ochranca. ‑ Pre hriech ich úst, pre reč ich perí nech sa chytia do svojej pýchy; * pre kliatbu a lož, ktorú vyriekli. ‑ Skoncuj s nimi v rozhorčení, skoncuj a nebude ich; * a spoznajú, že Boh panuje v Jakubovi a až po kraj zeme. ‑ Na večer sa vracajú, zavýjajú ako psy * a pobehujú okolo mesta. ‑ Túlajú sa za pokrmom * a ak sa nenasýtia, skuvíňajú. ‑ Ja však budem oslavovať tvoju moc * a z tvojho milosrdenstva sa tešiť od rána, ‑ lebo ty si sa mi stal oporou * a útočišťom v deň môjho súženia. ‑ Tebe, záštita moja, chcem spievať, * lebo ty, Bože, si môj ochranca, môj Boh, moje milosrdenstvo.

Žalm 59

Bože, ty si nás odvrhol, ty si nás rozohnal; * rozhneval si sa, ale opäť sa k nám obráť. ‑ Zatriasol si zemou, rozštiepil si ju, * ale zahoj jej trhliny, lebo sa chveje. ‑ Tvrdú skúšku si zoslal na svoj ľud, * napojil si nás vínom závratu. ‑ Tým, čo sa ťa boja, dal si znamenie, * aby utiekli pred lukom. ‑ Aby sa vyslobodili tí, ktorých miluješ; * zachráň nás svojou pravicou a vyslyš nás. ‑ Vo svojej svätyni Boh povedal: * “S radosťou rozdelím Sichem a rozmeriam sukotské údolie. ‑ Môj je Galaád a môj je Manasses; * Efraim je prilba mojej hlavy. ‑ Júda je moje žezlo vladárske, * Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam. ‑ Idumea sa mi stane podnožkou, * nad Filištínskom víťazne zajasám.” ‑ Kto ma privedie do opevneného mesta * a kto ma odprevadí až do Idumey? ‑ Kto iný, ako ty, Bože, čo si nás odvrhol? * A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk? ‑ Pomôž nám dostať sa z útlaku, * pretože ľudská pomoc nestačí. ‑ S Bohom budeme udatní, * on našich utláčateľov pošliape.

Žalm 60

Vypočuj, Bože, moju vrúcnu prosbu, * všimni si moju modlitbu. – Od konca zeme volám k tebe, keď sa mi srdce chveje úzkosťou, * priveď ma na nedostupné bralo. – Ty si moja nádej * a bašta pred nepriateľom. – V tvojom stánku chcem prebývať naveky * a skrývať sa pod ochranou tvojich krídel. – Veď ty si, Bože môj, vypočul moju modlitbu, * dal si mi dedičstvo tých, čo si ctia tvoje meno. – Kráľovi pridaj k jeho dňom ďalšie * a jeho roky nech trvajú z pokolenia na pokolenie. – Pred Božou tvárou nech tróni večne * a nech ho chráni milosť a vernosť. – Tak budem naveky ospevovať tvoje meno * a plniť svoj sľub deň čo deň.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 61

Iba v Bohu spočiň, duša moja, * lebo od neho mi prichádza spása. – Iba on je moje útočište a moja spása, * moja opora, nezakolíšem sa nikdy viac. – Dokedy chcete napádať človeka, dokedy ho chcete všetci krušiť * ako stenu, čo sa nakláňa, ako múr, čo sa váľa? – Stroja sa zvrhnúť ho z popredného miesta, * v klamaní majú záľubu, – dobrorečia svojimi ústami, * no v srdci zlorečia. – Iba v Bohu spočiň duša moja, * lebo len on mi dáva nádej, – Iba on je moje útočište a moja spása, * moja opora, nezakolíšem sa. – V Bohu je moja spása i sláva; * Boh je moja sila a v Bohu je moje útočište. – Dúfajte v neho, ľudia, v každom čase, pred ním si srdce otvorte; * Boh je naše útočište. – Veď iba klam a mam sú potomci Adama, * ľudia sú iba preludom. – Keby si stali na váhu, * dohromady sú ľahší ako para. – Nespoliehajte sa na násilie a neprepadnite zbojstvu; * ak vám pribúda bohatstva, neoddávajte mu srdce. – Raz prehovoril Boh, * počul som toto dvoje: že Boh je mocný – a ty, Pane, milostivý; * že ty každému odplácaš podľa jeho skutkov.

Žalm 62

Bože, ty si môj Boh, * už od úsvitu sa viniem k tebe. – Za tebou prahne moja duša, * za tebou túži moje telo; – ako vyschnutá, pustá zem bez vody, * tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu. – Veď tvoja milosť je lepšia než život; * moje pery budú ťa oslavovať. – Celý život ťa chcem velebiť * a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe. – Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša * a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. – Na svojom lôžku myslím na teba, * o tebe rozjímam hneď za rána. – Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať. – Moja duša sa vinie k tebe, * ujímaš sa ma svojou pravicou. – Tí však, čo chcú môj život zahubiť, * zostúpia do hlbín zeme; – vydaní budú meču napospas, * stanú sa korisťou šakalov. – Kráľ sa však bude tešiť v Bohu, * chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho, lebo budú umlčané ústa klamárov.

Žalm 63

Počuj, Bože, môj hlasitý nárek; * ochraňuj mi život pred strašným nepriateľom. ‑ Bráň ma pred zberbou ničomníkov * pred tlupou zločincov. ‑ Jazyk si brúsia ako meč, ako šípy hádžu jedovaté slová, * aby nevinného zasiahli z úkrytu. ‑ Znezrady a smelo doňho strieľajú, * utvrdzujú sa v zločinnom zámere. ‑ Radia sa, ako zastrieť osídla, * a vravia si: “Ktože ich zbadá?” ‑ Vymýšľajú neprávosť a čo vymyslia, aj dovŕšia. * Hlbočina je človek a jeho srdce priepasť. ‑ Lež Boh ich zasiahol svojimi šípmi; * zrazu ich pokryli rany, ‑ vlastný jazyk sa im stal nešťastím. * Všetci, čo ich vidia, kývajú hlavou, ‑ strach zachváti každého človeka; * i budú hlásať Božie skutky a chápať jeho diela. ‑ Spravodlivý sa teší v Pánovi a spolieha sa na neho * a jasajú všetci, čo majú srdce úprimné.

Sláva: I teraz:

[su_divider text=“Ísť nahor“ divider_color=“#b70909″ link_color=“#b70909″][/su_spoiler]

[su_spoiler title=“9. KATIZMA“ style=“simple“ icon=“plus-square-1″]

Žalm 64

Tebe, Bože, patrí chválospev na Sione; * tebe treba plniť sľuby v Jeruzaleme. – Ty vypočúvaš modlitby, * k tebe má prísť každý človek, keď ho ťaží hriech. – A hoci nad nami víťazia naše neprávosti, * ty nám ich odpúšťaš. – Blažený, koho si si vyvolil a prijal k sebe, * prebývať bude v tvojich sieňach. – Naplní nás blahobyt tvojho domu * a svätosť tvojho chrámu. – Obdivuhodne spravodlivo nás vyslyšíš, Bože, naša spása, * nádej všetkých končín zeme i ďalekého mora. – Vrchy upevňuješ svojou mocou, * opásaný silou. – Tíšiš hukot mora, hukot jeho vĺn * aj nepokoje národov. – Tí, čo obývajú zemské končiny, chvejú sa bázňou pred tvojimi znameniami, * radosťou napĺňaš končiny východu i západu. – Navštevuješ zem a dávaš jej vlahu, * zveľaďuješ jej bohatstvo. – Božia rieka je plná vody; * ľuďom pripravuješ zrno. Takto sa staráš o zem: – zvlažuješ jej brázdy a vyrovnávaš hrudy, * skypruješ ju dažďami a požehnávaš jej rastliny. – Rok korunuješ svojou dobrotou, * kade prejdeš, všade je hojnosť. – Pašienky púšte vlaha zarosí * a pahorky sa opášu plesaním. – Čriedami oviec sa lúky pokryjú a zrnom budú oplývať doliny; * ozývať sa budú jasotom a spevom.

Žalm 65

Jasaj Bohu, celá zem; * hrajte a spievajte na slávu jeho mena, vzdávajte mu chválu. – Hovorte Bohu: “Aké úžasné sú tvoje diela. * Pre tvoju nesmiernu moc budú sa ti líškať tvoji nepriatelia. – Nech sa ti klania celá zem a nech ti spieva, * nech ospevuje tvoje meno.” – Poďte a pozrite na Božie diela; * úžas budia skutky, ktoré koná ľuďom. – More premieňa na suchú zem, rieku možno prejsť suchou nohou; * preto sa tešíme z neho. – Svojou mocou panuje naveky, očami pozoruje národy; * aby sa buriči nevypínali. – Velebte, národy, nášho Boha * a rozhlasujte jeho chválu; – on dal život našej duši * a chráni naše nohy pred pádom. – Veď ty, Bože, si nás vyskúšal, * pretavil si nás ohňom, ako sa taví striebro. – Voviedol si nás do osídla, * na plecia si nám naložil súženia. – Nechal si ľudí chodiť po našich hlavách; prešli sme cez oheň a cez vodu, * ale napokon si nám dal pookriať. – Vojdem do tvojho domu so zápalnými obetami, * splním ti sľuby, – ktoré ti zložili moje pery * a moje ústa vyriekli, keď som bol v súžení. – Bohaté žertvy ti prinesiem, pre teba spálim barance, * obetujem ti býčky a kozliatka. – Poďte sem a počúvajte, všetci ctitelia Boží, * vyrozprávam vám, aké veľké veci mi urobil. – Moje ústa ho vzývali * a môj jazyk velebil. – Keby som sa v srdci upriamil na neprávosť, * Pán by ma nevyslyšal. – Ale Boh ma vyslyšal, * všimol si hlas mojej vrúcnej modlitby. – Nech je zvelebený Boh, lebo neodmietol moju modlitbu * a neodňal mi svoje milosrdenstvo.

Žalm 66

Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás; * a tvoja tvár nech žiari nad nami, – aby sa tvoja cesta stala známou na zemi * a tvoja spása medzi všetkými národmi. – Bože, nech ťa velebia národy, * nech ťa velebia všetky národy. – Nech sa tešia a jasajú národy, * že spravodlivo súdiš ľudí a spravuješ národy na zemi. – Bože, nech ťa velebia národy, * nech ťa velebia všetky národy. – Zem vydala svoj plod; * nech nás požehná Boh, náš Boh; – nech nás Boh požehná * a nech si ho ctia všetky končiny zeme.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 67

Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, * spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia. – Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; * ako sa vosk roztápa ohňom, – tak spred Božej tváre miznú hriešnici. * Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou a v radosti sa veseliť. – Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. * Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: jeho meno je Pán. – Plesajte pred ním; on je otec sirôt a záchranca vdov, * on je Boh vo svojom svätom príbytku. – On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, * väzňov privádza k šťastiu, no odbojníci zostanú v zemi pustej. – Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu * a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla. – Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, * pred tvárou Boha Izraela. – Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď * a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu. – Prebývajú v nej tvoje tvory, * pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože. – Pán vyslovuje slovo; * nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť: – “Utekajú králi, utekajú s vojskami * a korisť delí krásavica domu. – Kým ste vy spali uprostred košiara, * striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom. – Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, * snehom sa zabelel Selmon.” – Vrch bášanský je vrch Boží, * pohorie Bášanu má veľa štítov. – Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? * Veď Boh tam bude bývať naveky. – Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: * Pán tiahne zo Sinaja do svätyne. – Do výšav si vystúpil, * so sebou si vzal zajatcov, – ľudí si prijal do daru, * aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči. – Nech je velebený Pán deň – čo deň; * nesie nás Boh, naša spása. – Náš Boh je Boh spásy, * on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť. – Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom * aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch. – I povedal Pán: “Z vrchov Bášanu ich privediem, * vyvediem ich z morských hlbín, – aby sa tvoja noha zmáčala v krvi * a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.” – Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, * ako ty môj Boh a kráľ vstupuješ do svätyne. – Na čele idú speváci, na konci zasa harfisti * a uprostred dievčatá bijúce na bubny. – Na zhromaždeniach Boha velebte, * velebte Pána, potomci Izraela.” – Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, * kniežatá Júdove v šíku bojovom, kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho. – Prejav, Bože, svoju moc, * upevni, Bože, čo si v nás vykonal. – Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme * králi prinášajú dary. – Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, * čriedu býkov s teľcami národov; – nech sa ti s prútmi striebra pokoria. * Rozplaš národy, čo bažia za vojnou. – Z Egypta prídu veľmoži, * Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu. – Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, * na harfách hrajte Pánovi, hrajteže Bohu, – čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; * hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas. – Uznajte Božiu moc. * Nad Izraelom jeho veleba a jeho moc až nad oblaky. – Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. * Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. Zvelebený buď, Bože.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 68

Zachráň ma, Bože, * lebo voda mi vystúpila až po krk. – V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, * dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval. – Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. * Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha. – Viac než mám vlasov na hlave, * je tých, čo ma bez príčiny nenávidia. – Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, * sú to nepriatelia klamárski; – musel som vrátiť, * čo som neulúpil. – Bože, ty poznáš moju pochabosť * a moje poklesky nie sú ti skryté. – Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, * Pane, Bože zástupov. – Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, * čo ťa hľadajú, Bože Izraela. – Pre teba znášam potupu * a hanba mi pokrýva tvár. – Svojim bratom som sa stal cudzincom * a synom svojej matky neznámym. – Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, * padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú. – V pôstoch som si dušu vyplakal, * no aj to mi bolo na potupu. – I vrecovinu som si obliekol * a príslovečným som sa stal. – Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, * a pri víne pospevujú o mne pijani. – Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe * v tomto čase milosti. – Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, * pre svoju vernosť mi pomôž. – Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, * a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov i z hlbokých vôd. – Nech ma nezatopí príval vôd, * nech ma nepohltí hlbina a priepasť nezavrie nado mnou pažerák. – Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; * pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa. – Neodvracaj tvár od svojho služobníka, * veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš. – Príď ku mne a zachráň ma, * so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď. – Ty poznáš moju potupu, * moju hanbu i moje zneuctenie. – Ty vidíš všetkých, * čo ma sužujú. – Potupa mi zlomila srdce * a ochabol som. – Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, * no takého som nestretol; – čakal som, že dakto ma poteší, * ale taký sa nenašiel. – Do jedla mi dali žlče, * a keď som bol smädný, napojili ma octom. – Nech sa im ich stôl stane nástrahou, * odplatou a pohoršením. – Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli, * a nech v bedrách oslabnú navždy. – Vylej na nich svoje rozhorčenie, * nech ich zachváti páľava tvojho hnevu. – Nech spustne ich táborisko * a v ich stanoch nech nemá kto bývať. – Lebo prenasledujú toho, koho si ty udrel, * a množia bolesti tomu, koho si zranil. – K ich neprávosti pridaj neprávosť, * nech nevojdú do tvojej spravodlivosti. – Nech sú vytretí z knihy žijúcich * a nech nie sú zapísaní medzi spravodlivými. – Som úbožiak, plný bolesti; * tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne. – Piesňou chcem Božie meno osláviť * a velebiť ho chválospevmi. – A Pánovi to bude milšie, * ako keby som obetoval býka, – ako keby som obetoval junca, * ktorému rastú rožky a ratice. – Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; * hľadajte Boha a srdce vám oživne. – Lebo Pán vypočuje chudobných * a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí. – Nech ho chvália nebesia i zem, * moria a všetko, čo sa hýbe v nich. – Lebo Boh zachráni Sion a vybuduje mestá Júdove; * usadia sa tam a budú ich majetkom. – A zdedia ho potomci jeho služobníkov * a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.

Žalm 69

Bože, príď mi na pomoc; * Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať. – Nech sa hanbia a červenajú tí, * čo mi číhajú na život. – Nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, * čo mi chcú zle. – Nech ustúpia a zapýria sa tí, * čo mi hovoria: “Tak mu treba.” – No nech jasajú a radujú sa z teba tí, čo ťa hľadajú, * a nech ustavične volajú: “Nech je zvelebený Boh” tí, čo tvoju spásu milujú. – No ja som úbožiak a bedár; * Bože, ponáhľaj sa ku mne. – Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ, * Pane, nemeškaj.

Sláva: I teraz:

[su_divider text=“Ísť nahor“ divider_color=“#b70909″ link_color=“#b70909″][/su_spoiler]

[su_spoiler title=“10. KATIZMA“ style=“simple“ icon=“plus-square-1″]

Žalm 70

V teba, Pane, som dúfal; * nebudem zahanbený naveky. ‑ Vo svojej spravodlivosti ma vysloboď a zachráň, * nakloň ku mne svoj sluch a pomôž mi. ‑ Buď mi ochrannou skalou a opevneným hradom na moju záchranu; * veď ty si moja opora a moje útočište. ‑ Bože môj, vytrhni ma z ruky hriešnika, * z ruky svojvoľníka a ničomníka. ‑ Lebo ja, Pane, túžim za tebou, * ty, Pane, si moja nádej od mojej mladosti. ‑ Od matkinho lona mám v tebe oporu, od života matky si mojím ochrancom; * tebe vždy patrí môj chválospev. ‑ Som ako zázrak pre mnohých * a ty mi mocne pomáhaš. ‑ Nech sa mi ústa naplnia tvojou oslavou * a nech ťa velebím deň čo deň. ‑ Neodožeň ma v čase staroby, * neopusť ma, keď mi sily ochabnú. ‑ Moji nepriatelia hovoria o mne * a tí, čo číhajú na môj život, radia sa spoločne ‑ a vravia: “Boh ho opustil. * Prenasledujte ho a chyťte ho, veď ho nemá kto zachrániť.” ‑ Nevzďaľuj sa, Bože, odo mňa, * Bože môj, ponáhľaj sa mi na pomoc. ‑ Nech sa zahanbia a zhynú moji protivníci, * hanba a potupa nech pokryje tých, čo mi zlo chystajú. ‑ Ja však budem úfať neprestajne * a všade budem šíriť tvoju chválu. ‑ Moje ústa budú hlásať tvoju spravodlivosť * a tvoju spásu deň čo deň, hoci ju ani neviem vyjadriť. ‑ Budem hovoriť o veľkých činoch Pánových; * Pane, budem spomínať len tvoju spravodlivosť. ‑ Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti * a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné. ‑ Až do staroby a do rokov šedivých, * Bože, neopúšťaj ma, kým nezvestujem silu tvojho ramena všetkým pokoleniam budúcim. ‑ Tvoja moc a tvoja spravodlivosť, Bože, * siaha až po nebo, ty si stvoril veľkolepé diela: Bože, kto sa ti vyrovná? ‑ Aké a koľké i trpké súženia dopustil si na mňa; * ale znova si ma oživil a z hlbín zeme si ma opäť vyviedol. ‑ Zveľadíš moju česť, * prídeš a mňa potešíš. ‑ Lebo i ja teba oslávim, tvoju vernosť budem chváliť na harfe, Bože môj, * na citare ti zahrám, Svätý Izraela. ‑ Jasať budú moje pery, keď ti zaspievam, * i moja duša, ktorú si vykúpil. ‑ Ba i môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti deň čo deň, * keď potupa i hanba stihne tých, čo mi chystajú zlo.

Žalm 71

Bože, zver svoju právomoc kráľovi, * kráľovmu synovi svoju spravodlivosť, ‑ aby spravodlivo vládol nad tvojím ľudom * a podľa práva nad tvojimi chudobnými. ‑ Vrchy nech ľudu prinesú pokoj * a pahorky spravodlivosť. ‑ Prisúdi právo ľuďom úbohým, * poskytne pomoc deťom bedára a krivditeľa pokorí. ‑ Dlho ako slnko, dlhšie ako luna bude kraľovať * z pokolenia na pokolenie. ‑ Ako dážď spadne na trávu * a ako voda, čo zem zavlažuje. ‑ V jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja, * kým mesiac nezhasne. ‑ A bude panovať od mora až k moru * a od Rieky až na kraj zeme. ‑ Obyvatelia púšte pred ním pokľaknú * a jeho nepriatelia budú lízať prach. ‑ Králi Taršišu a ostrovov prinesú mu dary, * oddajú mu dane králi Arabov aj zo Sáby. ‑ Budú sa mu klaňať všetci králi, * slúžiť mu budú všetky národy. ‑ On vyslobodí bedára, čo volá k nemu, * i chudobného, ktorému nik nepomáha. ‑ Zmiluje sa nad chudobným a bedárom, * zachráni život úbožiakom. ‑ A vyslobodí ich z útlaku a násilia, * lebo v jeho očiach je vzácna ich krv. ‑ Bude žiť a z Arábie zlato dostávať, * stále sa budú modliť za neho a dobrorečiť mu každý deň. ‑ Na zemi bude hojnosť obilia, * bude sa vlniť až po temená hôr. ‑ Jeho ovocie bude ako Libanon * a mestá rozkvitnú ako poľná tráva. ‑ Jeho meno nech je velebené naveky; * kým bude svietiť slnko, jeho meno potrvá. ‑ V ňom budú požehnané všetky kmene zeme, * zvelebovať ho budú všetky národy. ‑ Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, * čo jediný koná zázraky. ‑ Jeho vznešené meno nech je velebené naveky * a jeho velebou nech sa naplní celá zem. Staň sa! Amen!

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 72

Aký dobrý je Boh voči statočným, * Boh voči tým, čo majú srdce čisté. ‑ No mne sa temer nohy podlomili, * takmer som sa zapotácal. ‑ Lebo som žiarlil na chvastúňov, * keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici. ‑ Neprekáža im zhola nič, * sú zdraví a vypasení, ‑ nesužujú sa ako iní smrteľníci, * ani netrpia ako iní ľudia. ‑ Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník * a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho. ‑ Akoby z tuku sa liahne ich zloba * a vybuchuje zlomyseľnosť. ‑ Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, * povýšenecky sa zastrájajú. ‑ Ústa dvíhajú proti nebu * a jazyk sa im vláči po zemi. ‑ Sedia si na výšinách * a nezasahuje ich povodeň. ‑ Vravia si: “Vari to vidí Boh? * A vie o tom Najvyšší?” ‑ Hľa, to sú hriešnici: bezstarostne si žijú * a hromadia bohatstvo. ‑ Nuž povedal som si: “Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval * a v nevinnosti som si ruky umýval; ‑ šľahaný som deň čo deň * a trestaný už od rána.” ‑ Keby som si povedal: “Budem rozprávať ako oni,” * to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov. ‑ Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; * zrejme to bolo nad moje sily, ‑ kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, * kde som pochopil, aký bude ich koniec. ‑ Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú * a vrháš ich do záhuby. ‑ Ako vychádzajú navnivoč! * Náhle je po nich, hynú od hrôzy. ‑ Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, * tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane. ‑ Moje srdce je plné trpkosti * a celé vnútro doráňané. ‑ Hlúpy som bol a nechápavý * a pred tebou som bol ako dobytča. ‑ Ale ja som stále pri tebe * a ty mi držíš pravicu. ‑ Vedieš ma podľa svojho zámeru * a nakoniec ma prijmeš do slávy. ‑ Veď kohože mám na nebi? * A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší. ‑ Hynie mi telo i srdce, * no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý. ‑ Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, * zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní. ‑ Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti * a v Pánu Bohu svoju nádej mať ‑ a ohlasovať všetky jeho diela * v bránach dcéry sionskej .

Žalm 73

Prečo si nás, Bože, tak celkom zavrhol * a prečo si hnevom zahorel proti ovciam tvojej pastviny? – Pamätaj na svoj ľud, * ktorý je tvoj odprvoti. – Vykúpil si výhonok svojho dedičstva, * vrch Sion, na ktorom prebývaš. – Namier svoje kroky k večným zrúcaninám: * nepriateľ spustošil celú svätyňu. – Tí, čo ťa nenávidia, ryčia uprostred tvojho miesta svätého, * vztyčujú svoje zástavy na znak víťazstva. – Podobajú sa tým, čo sa veľmi rozháňajú sekerou v hustom lese. * Tak vylamujú brány chrámové a stŕhajú ich sekerou i hákom. – Podpálili tvoju svätyňu, * príbytok tvojho mena až do základu zneuctili. – V srdci si povedali: “Zničme ich všetkých odrazu, * a vypálili tvoje sväté miesta v krajine. – Nevidíme naše zástavy, niet už proroka * a nik z nás nevie, dokedy to potrvá. – Bože, dokedy sa bude rúhať nepriateľ? * Vari naveky bude protivník urážať tvoje meno? – Prečo odťahuješ svoju ruku * a prečo v lone držíš pravicu? – Veď predsa Boh je naším kráľom od vekov * a spásne skutky konal na zemi. – More si svojou mocou rozdvojil * a rozdrvil si hlavy drakom vo vodách. – Leviatanovi si hlavy roztĺkol, * za pokrm si ho dal morským obludám. – Ty si dal vyvrieť žriedlam i potokom * a vyschnúť riekam nevysychajúcim. – Tvoj je deň, tvoja je aj noc, * ty si utvoril nebeské svetlá i slnko. – Ty si zemi ustanovil hranice; * že je leto a zima, to si ty zariadil. – Pamätaj, Pane, na to, že sa to tebe rúha nepriateľ * a nerozumný ľud tvoje meno uráža. – Nevydaj divej zveri tých, čo ťa oslavujú, * a nezabúdaj nikdy na svojich úbožiakov. – Zhliadni na svoju zmluvu, * veď násilníci si rozložili stany po celej krajine. – Pokorný nech sa s hanbou nevracia, * chudák a bedár budú tvoje meno velebiť. – Vstaň, Bože, a ujmi sa svojej veci, * maj na pamäti urážky, ktorými ťa hlupák častuje deň čo deň. – Nezabúdaj na krik svojich nepriateľov, * veď hurhaj vzbúrencov sa stále stupňuje.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 74

Oslavujeme ťa, Bože, oslavujeme ťa a tvoje meno vzývame, * rozhlasujeme tvoje skutky zázračné. ‑ Ja sám určím čas * a vykonám spravodlivý súd. ‑ Hoc by sa roztápala zem a triasli všetci, čo na nej bývajú, * ja pevne držím jej stĺpy. ‑ Chvastúňom hovorím: “Nevystatujte sa!” * A previnilcom: “Nedvíhajte hlavy! ‑ Nedvíhajte hlavy vysoko, * proti Bohu nehovorte bezočivosti.” ‑ Veď ani od východu, ani od západu, * ani z púšte neprichádza povýšenie. ‑ Ale sudcom je sám Boh: * jedného ponižuje, druhého povyšuje. ‑ Lebo v Pánovej ruke je kalich * plný čistého vína s korením. ‑ On z neho nalieva, až po kvasnice ho musia vyprázdniť, * všetci hriešnici zeme budú z neho piť. ‑ Lež ja naveky chcem ohlasovať * a ospevovať Boha Jakubovho. ‑ Pozrážam všetku pýchu hriešnikov, * no spravodliví vztýčia svoje hlavy.

Žalm 75

Známy je Boh v Judei * a v Izraeli je jeho meno veľké. ‑ V Jeruzaleme má stan * a na Sione príbytok. ‑ Tam polámal lesklé luky * aj štít, aj meč a zbroj vojnovú. ‑ Ty, Zázračný, žiariš z vrchov plienenia; * olúpení boli chrabrí bojovníci. ‑ A teraz spia svoj sen, * ochabli ruky všetkých hrdinov. ‑ Bože Jakubov, keď si ty pohrozil, * zmeraveli jazdci aj kone. ‑ Si hrozný; kto sa môže vzoprieť proti tebe, * keď sa rozhneváš? ‑ Z neba si vyniesol rozsudok; * zem sa zatriasla a zatíchla, ‑ keď povstal Boh a súdil * aby zachránil všetkých tichých na zemi. ‑ Lebo teba oslávi aj hnev človeka * a tí, čo vyhnú hnevu, budú sláviť tvoj sviatočný deň. ‑ Pánovi, svojmu Bohu, skladajte sľuby a plňte ich; * všetci, čo vôkol neho stojíte, prineste dary Hroznému. ‑ Tomu, čo kniežatám smelosť odníma * a pre zemských kráľov je postrachom.

Žalm 76

Hlasne volám k Pánovi, * k Bohu volám a on ma počuje. – Boha hľadám v deň svojho súženia, * vystieram svoje ruky za noci neúnavne. – Moja duša sa nechce dať potešiť, * na Boha myslím a vzdychám, uvažujem a klesám na duchu. – Viečka mi držíš v bdelosti, * som rozrušený a nevládzem hovoriť. – Premýšľam o dňoch minulých * a dávne roky mám na mysli. – Za noci rozjímam vo svojom srdci, premýšľam a v duchu sa pýtam: * Vari Boh zavrhuje naveky a viac sa nezmiluje? – Vari je navždy koniec jeho dobrote, * prestalo jeho slovo z pokolenia na pokolenie? – Či Boh zabúda na zmilovanie, * či pre hnev zdržiava svoje zľutovanie? – Vtedy som si povedal: “To je tá bolesť moja, * že sa pravica Najvyššieho odvrátila odo mňa.” – Pamätám, Pane, na tvoje skutky, * pamätám na dávne zázraky. – O všetkých tvojich dielach rozmýšľam * a uvažujem o tvojich činoch. – Bože, tvoja cesta je svätá. * Ktorý boh je taký veľký, ako je náš Boh? – Ty si Boh, ty konáš zázraky, * národom si dal poznať svoju moc. – Svojím ramenom si vyslobodil svoj ľud, * synov Jakubových a Jozefových. – Bože, uzreli ťa vody, uzreli ťa vody a rozbúrili sa * i zvírili sa hlbiny. – Oblaky vychrlili prúdy vôd, v mračnách hrom zadunel * a zôkol-vôkol tvoje šípy šľahali. – Ako hrmot kolies zaburácal tvoj hrom, * blýskavica ožiarila zemekruh, zem sa zachvela a zatriasla. – Tvoja cesta vedie cez more a cez veľké vody tvoje chodníky, * ale tvoje stopy nikde nebadať. – Ako ovce si viedol svoj ľud * rukou Mojžiša a Árona.

Sláva: I teraz:

[su_divider text=“Ísť nahor“ divider_color=“#b70909″ link_color=“#b70909″][/su_spoiler]

[su_spoiler title=“11. KATIZMA“ style=“simple“ icon=“plus-square-1″]

Žalm 77

Počúvaj, ľud môj, moju náuku, * nakloň sluch k slovám mojich úst. ‑ Otvorím svoje ústa v podobenstvách, * vyrozprávam starodávne tajomstvá. ‑ Čo sme počuli a poznali * a čo nám rozprávali naši otcovia, ‑ nezatajíme pred ich synmi; ďalším pokoleniam vyrozprávame * slávne a mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil. ‑ Jakubovi dal nariadenie a pre Izraela vyhlásil za zákon, * aby to, čo prikázal našim otcom, zvestovali svojim synom; ‑ majú to vedieť aj ďalšie pokolenia, * synovia, ktorí sa narodia. ‑ Oni prídu a vyrozprávajú svojim deťom, * aby svoju dôveru vkladali v Boha, ‑ aby nezabúdali na Božie diela * a zachovávali jeho príkazy; ‑ aby neboli ako ich otcovia, * vzdorné a zatvrdlivé pokolenie, ‑ pokolenie nestáleho srdca, * ktorého duch nebol verný Bohu. ‑ Synovia Efraima, obratní lukostrelci, * v deň bitky utiekli. ‑ Nezachovávali zmluvu s Bohom * a odopreli kráčať podľa jeho zákona. ‑ Zabudli na jeho činy * a na zázraky, ktoré im ukázal. ‑ Pred zrakom ich otcov divy vykonal * v krajine egyptskej, na pláni taniskej. ‑ Rozdvojil more a previedol ich cezeň, * vody postavil ako val. ‑ Vo dne ich viedol oblakom, * za noci žiarou ohnivou. ‑ Rozštiepil skalu na púšti * a napojil ich vodou ako z prívalu. ‑ Potokom dal vytrysknúť zo skaly * a vody nechal ako rieky tiecť. ‑ Ale oni proti nemu ďalej hrešili, * na stepi popudzovali k hnevu Najvyššieho. ‑ Pokúšali Boha vo svojom srdci, * dychtivo sa dožadovali pokrmu. ‑ Proti Bohu reptali * a vraveli: “Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?” ‑ A on naozaj udrel na skalu a voda vytiekla * a potoky sa rozliali. ‑ A či on môže aj chlieb dať * a svojmu ľudu mäso obstarať?” ‑ Počul to Pán a hnevom zahorel, oheň vzplanul proti Jakubovi * a hnev vzkypel proti Izraelovi. ‑ Lebo nedôverovali Bohu * a nedúfali v jeho pomoc. ‑ Rozkázal teda horným oblakom * a otvoril brány nebies; ‑ a pršala im manna za pokrm * a dal im chlieb z neba. ‑ Človek jedol chlieb anjelský; * pokrmu im dal dosýta. ‑ Z oblohy vyburcoval vietor východný, * svojou mocou priviedol vietor od juhu ‑ a spustil sa na nich dážď mäsa ako prach, * okrídlené vtáky ako morský piesok. ‑ Padali doprostred ich tábora, * okolo stanov. ‑ Nuž jedli a nasýtili sa nadmieru, * splnil im, čo si žiadali. ‑ Ešte boli zachvátení svojou žiadostivosťou, * ešte mali pokrm v ústach, ‑ keď proti nim vzplanul Boží hnev, popredných mužov pozabíjal * a zničil výkvet Izraela. ‑ Ale oni ďalej hrešili * a neverili v jeho zázraky. ‑ Ich dni ukončil ako dych, * ich roky náhlou smrťou. ‑ Keď na nich smrť zoslal, vtedy ho hľadali, * obrátili sa a na úsvite prichádzali k nemu. ‑ Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc, * že Najvyšší, Boh, je ich záchranca. ‑ No podvádzali ho svojimi ústami, * svojím jazykom ho klamali. ‑ Ich srdcia neboli k nemu úprimné, * ani jeho zmluve neboli verní. ‑ On sa predsa zľutoval * a odpustil im vinu a nezničil ich. ‑ Často svoj hnev potlačil * a nedal celkom vzplanúť svojmu rozhorčeniu. ‑ Veď pamätal, že sú len ľudia, * závan, ktorý sa rozplynie a nevráti. ‑ Koľko ráz ho na púšti popudzovali * a k hnevu na stepi podnecovali. ‑ Znova a znova pokúšali Boha * a roztrpčovali Svätého Izraela. ‑ Už nepamätali na jeho činy, * ani na deň, v ktorý ich vyslobodil z rúk utláčateľov. ‑ V Egypte urobil svoje znamenia, * svoje zázraky na pláni taniskej. ‑ Na krv premenil ich rieky a potoky, * že už nemali čo piť. ‑ Zoslal na nich komáre, aby ich štípali, * žaby, aby ich trápili. ‑ Ich úrodu vydal húseniciam napospas * a kobylkám plody ich námahy. ‑ Vinice im zbil ľadovcom * a moruše mrazom. ‑ Ľadovcu vydal ich dobytok, * ich čriedy bleskom ohnivým. ‑ Zoslal na nich oheň svojho hnevu, * rozhorčenie, hrôzu a strach ako poslov skazy. ‑ Uvoľnil cestu svojmu hnevu, neušetril ich od smrti, * ich život vydal moru napospas. ‑ Pobil všetko prvorodené v Egypte, * prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových. ‑ Svoj ľud však ako ovce vyviedol * a viedol ako stádo po púšti. ‑ Viedol ich bezpečne a nemali strach, * ich nepriateľov však more pokrylo. ‑ A priviedol ich do svojej svätej zeme, * na vrch, čo získala jeho pravica. ‑ Pred nimi vyhnal kmene pohanské, meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu * a v stanoch pohanov dal bývať kmeňom izraelským. ‑ Ale oni pokúšali a popudzovali Najvyššieho, Boha, * a nezachovávali jeho príkazy. ‑ Odpadávali a boli neverní ako ich otcovia, * sklamali ako pokazený luk. ‑ Rozhnevali ho obradmi na výšinách * a svojimi modlami vzbudili jeho žiarlivosť. ‑ Počul to Boh a rozhneval sa * a na Izraela veľmi zanevrel. ‑ Opustil príbytok v Silo, * stánok, v ktorom prebýval medzi ľuďmi. ‑ Vydal svoju silu do zajatia, * do rúk nepriateľa svoju nádheru. ‑ Svoj ľud vydal meču napospas * a hnevom zahorel proti svojmu dedičstvu. ‑ Ich mládencov pohltil oheň, * ich panny sa nemohli zasnúbiť. ‑ Kňazi padli pod mečom * a ich vdovy nemal kto oplakať. ‑ Pán sa však prebral ako zo spánku, * ako hrdina vínom zmorený. ‑ Porazil utekajúcich nepriateľov, * pokryl ich večnou potupou. ‑ Zavrhol stánok Jozefov, * ani Efraimov kmeň si nezvolil, ‑ lež vyvolil si kmeň Júdov, * vrch Sion, ten si obľúbil. ‑ A vystavil si svätyňu ako nebo vysokú, * ako zem ktorú upevnil naveky. ‑ A vyvolil si svojho sluhu Dávida, * od čriedy oviec ho vyzdvihol, ‑ vzal si ho od oviec, čo majú mláďatá, * aby pásol Jakuba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo. ‑ A on ich pásol so srdcom bez úhony * a viedol ich rukou skúsenou.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 78

Bože, pohania vtrhli do tvojho dedičstva, * poškvrnili tvoj svätý chrám a Jeruzalem obrátili na rumy. ‑ Mŕtvoly tvojich služobníkov dali za pokrm vtákom lietavým * a divej zveri dávali telá tvojich svätých. ‑ Rozlievali ich krv ako vodu * vôkol Jeruzalema a nemal ich kto pochovať. ‑ Susedia nás začali potupovať * a okolití ľudia haniť a vysmievať. ‑ Dokedy ešte, Pane? Chceš sa hnevať naveky? * Či tvoje rozhorčenie bude blčať sťa oheň? ‑ Svoj hnev vylej na pohanov, ktorí ťa neuznávajú, * a na kráľovstvá, ktoré nevzývajú tvoje meno. ‑ Veď pohltili Jakuba * a spustošili jeho obydlia. ‑ Zabudni na hriechy našich otcov; * príď nám čím skôr v ústrety so svojím milosrdenstvom, lebo sme veľmi úbohí. ‑ Pre slávu svojho mena nám pomôž, Bože, naša spása, a vysloboď nás; * a pre svoje meno odpusť nám hriechy. ‑ Prečo majú pohania hovoriť: * “Kdeže je ten ich Boh?” ‑ Nech sa pred našimi očami na pohanoch ukáže * pomsta za vyliatu krv tvojich služobníkov. ‑ Nech dôjde k tebe nárek zajatých; * silou svojho ramena zachovaj synov smrti nažive. ‑ A našim susedom vráť sedemnásobne do lona potupu, * ktorou pohanili teba, Pane. ‑ Ale my, tvoj ľud a ovce tvojej pastviny, * chceme ťa zvelebovať naveky a z pokolenia na pokolenie hlásať tvoju slávu.

Žalm 79

Pastier Izraela, * čo ako ovcu vedieš Jozefa, počúvaj! ‑ Ty, čo tróniš nad cherubmi, zaskvej sa * pred Efraimom, Benjamínom a Manassesom. ‑ Vzbuď svoju moc * a príď nás zachrániť. ‑ Bože, obnov nás, * rozjasni svoju tvár a budeme spasení. ‑ Pane, Bože zástupov, * dokedy sa budeš hnevať na modlitby svojho ľudu? ‑ Kŕmil si nás ako chlebom slzami * a slzami si nás napájal v hojnosti. ‑ Dopustil si, že sa pre nás svária naši susedia * a naši nepriatelia si z nás robia posmech. ‑ Bože zástupov, obnov nás, * rozjasni svoju tvár a budeme spasení. ‑ Z Egypta si preniesol vinicu, * pohanov si vyhnal a vysadil si ju. ‑ Pôdu si pripravil pre ňu, * zasadil si jej korene a zaplnila krajinu. ‑ Svojou tôňou pokryla úbočia * a Božie cédre ratolesťami. ‑ Svoje výhonky vystrela až k moru, * až po rieku Eufrat svoje letorasty. ‑ Prečo si zbúral jej ,ohradu * a oberajú z nej všetci, čo idú okolo? ‑ Diviak lesný ju rozrýva * a pasie sa na nej poľná zver. ‑ Bože zástupov, vráť sa, * zhliadni z neba, podívaj sa a navštív túto vinicu. ‑ A chráň ju, veď ju vysadila tvoja pravica, * chráň i výhonok, ktorý si si vypestoval. ‑ Tí, čo ju vypálili od koreňa, * pred hrozbou tvojej tváre zahynú. ‑ Nech je tvoja ruka nad mužom po tvojej pravici, * nad synom človeka, ktorého si si ty vyvolil. ‑ Už neodstúpime od teba a ty nás zachováš pri živote * a budeme vzývať tvoje meno. ‑ Pane, Bože zástupov, obnov nás, * rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

Žalm 80

Plesajte Bohu, ktorý nám pomáha, * jasajte Bohu Jakubovmu. ‑ Vezmite harfy, udrite na bubon, * na ľúbu lýru a citaru. ‑ Zatrúbte rohom pri nove mesiaca * i pri jeho splne v deň našej slávnosti. ‑ Lebo také je nariadenie pre Izrael * a zákon Boha Jakubovho. ‑ Taký príkaz dal Jozefovi. * keď vychádzal z krajiny egyptskej; počul som reč mne neznámu: ‑ “Z jeho pliec som sňal bremeno * a z jeho rúk ťažký kôš. ‑ V súžení si ma vzýval a vyslobodil som ťa, * za clonou búrky som ťa vypočul, vyskúšal som ťa pri vodách meríbskych. ‑ Počúvaj , ľud môj, svedčím proti tebe, * kiež by si ma poslúchol, Izrael. ‑ Nebudeš mať iného boha, * ani sa nebudeš klaňať bohu cudziemu. ‑ Veď ja som Pán, tvoj Boh, * ja som ťa vyviedol z egyptskej krajiny; otvor si ústa a ja ti ich naplním. ‑ Ale môj ľud nepočúval na môj hlas * a Izrael nedbal o mňa. ‑ Preto som ich ponechal v tvrdosti ich srdca: * nech si len idú za svojimi preludmi. ‑ Keby ma môj ľud bol poslúchol, * keby bol Izrael kráčal mojimi cestami, ‑ ihneď by som bol jeho nepriateľov pokoril * a jeho utláčateľov svojou rukou pritlačil. ‑ Zaliečali by sa mu nepriatelia Pánovi * a ich osud by trval naveky. ‑ Kŕmil by som ho jadrom pšeničným * a sýtil medom zo skaly.”

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 81

Vstáva Boh v zhromaždení Božom, * uprostred bohov koná súd. ‑ Dokedy ešte chcete súdiť nespravodlivo * a nadržiavať hriešnikom? ‑ Prisúďte právo bedárom a sirotám, * spravodlivosť vymáhajte poníženým a chudobným. ‑ Ratujte chudobného * a núdzneho vysloboďte z rúk hriešnika…” ‑ Nemajú múdrosti ani rozumu, tápu v temnotách, * hýbu sa všetky základy zeme. ‑ I povedal som: “Ste bohmi, * všetci ste synmi Najvyššieho.” ‑ Ale aj vy, ako každý človek, umriete, * padnete ako každý velikáš. ‑ Vstaň, Bože, a súď zem, * lebo všetky národy sú tvojím dedičstvom.

Žalm 82

Bože, neodpočívaj a nemlč, * nebuď ticho, Bože, ‑ lebo, hľa, tvoji nepriatelia zúria * a dvíhajú hlavu tí, čo ťa nenávidia. ‑ Spriadajú úskočné plány proti tvojmu ľudu * a radia sa proti tým, ktorých ty chrániš. ‑ Hovoria si: “Poďte, vyhubme ich aby neboli národom, * aby sa meno Izraela už ani nespomenulo.” ‑ Tak sa jednomyseľne dohovorili, * proti tebe uzavreli zmluvu: ‑ stany Edomu a Izraelčania, Moab a Agarénčania, * Gebal, Amon a Amalek, Filištínsko s obyvateľmi Týru. ‑ Ba aj Asýrsko sa k nim pridalo; * stali sa pomocou synom Lotovým. ‑ Urob im to, čo Madiánčanom a Sisarovi, * čo Jabinovi pri potoku Kišon; ‑ pohynuli pri Endore * a stali sa hnojivom zeme. ‑ S ich kniežatami nalož ako s Orebom a Zebom * a so všetkými ich vojvodcami ako so Zebeeom a Salmanom, ‑ ktorí povedali: * “Zaujmime dedične Božie pastviny!” ‑ Bože môj, daj, nech sú ako páperie, * ako plevy vo vetre, ‑ ako požiar, čo lesy spaľuje, * a ako plameň stravujúci hory; ‑ tak ich prenasleduj svojou búrkou * a vydes ich svojou víchricou. ‑ Hanbou im prikry tvár * a budú hľadať tvoje meno, Pane. ‑ Nech sa hanbia a desia na veky vekov, * nech sa hanbia a hynú. ‑ Nech poznajú, že tvoje meno je Pán, * že ty jediný si Najvyšší nad celou zemou.

Žalm 83

Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov; * túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových. – Moje srdce i moje telo * vznášajú sa k Bohu živému. – Veď aj vrabec si nájde príbytok * a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá: – tvoje oltáre, Pane zástupov, * môj kráľ a môj Boh. – Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome * a bez prestania ťa velebia. – Blažený človek, ktorému ty pomáhaš, * keď sa chystá na svätú púť. – Až pôjdu vyprahnutým údolím, premenia ho na prameň, * lebo ranný dážď ho odeje požehnaním. – Stúpajú a síl im stále pribúda, * až na Sione uvidia Boha najvyššieho. – Pane, Bože zástupov, čuj moju modlitbu, * vypočuj ma, Bože Jakubov. – Bože, náš ochranca, pohliadni * a pozri na tvár svojho pomazaného. – Jeden deň v tvojich nádvoriach * je lepší než iných tisíce. – Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha * ako prebývať v stanoch hriešnikov. – Lebo Pán, Boh, je slnko a štít, milosť a slávu udeľuje Pán; * neodoprie dobro tým, čo kráčajú v nevinnosti. – Pane zástupov, * blažený človek, čo sa spolieha na teba.

Žalm 84

Pane, svojej krajine si preukázal milosť, * Jakuba si zbavil poroby. – Svojmu ľudu si odpustil vinu * a zakryl si všetky jeho hriechy. – Všetok hnev si v sebe potlačil * a zmiernil svoje rozhorčenie. – Obnov nás, Bože, naša spása, * a odvráť od nás svoj hnev. – Vari sa chceš hnevať na nás naveky * a z pokolenia na pokolenie svoj hnev prenášať? – Či sa k nám nevrátiš a neoživíš nás, * aby sa tvoj ľud mohol v tebe radovať? – Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo * a daj nám svoju spásu. – Budem počúvať, čo povie Pán, Boh; * on ohlási pokoj svojmu ľudu – a svojim svätým * a tým, čo sa k nemu obracajú úprimne. – Naozaj: blízko je spása tým, čo sa ho boja, * a jeho sláva bude prebývať v našej krajine. – Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom, * spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú. – Vernosť vyrastie zo zeme, * spravodlivosť zhliadne z neba. – Veď Pán dá požehnanie * a svoje plody vydá naša zem. – Pred ním bude kráčať spravodlivosť * a po stopách jeho krokov spása.

Sláva: I teraz:

[su_divider text=“Ísť nahor“ divider_color=“#b70909″ link_color=“#b70909″][/su_spoiler]

[su_spoiler title=“12. KATIZMA“ style=“simple“ icon=“plus-square-1″]

Žalm 85

Nakloň, Pane, svoj sluch a vyslyš ma, * lebo som biedny a chudobný. – Ochraňuj ma, lebo som ti oddaný; * zachráň, Bože, svojho sluhu, ktorý dúfa v teba. – Zmiluj sa, Pane, nado mnou, * veď k tebe volám deň čo deň. – Obveseľ, Pane, svojho sluhu, * veď k tebe dvíham svoju dušu. – Lebo ty, Pane, si dobrý a láskavý * a veľmi milostivý voči všetkým, čo ťa vzývajú. – Pane, počuj moju modlitbu, * všimni si hlas mojej úpenlivej prosby. – V deň svojho súženia volám k tebe, * lebo ty ma vyslyšíš. – Niet podobného tebe medzi bohmi, Pane, * a nič sa nevyrovná tvojim dielam. – Všetky národy, ktoré si stvoril, prídu k tebe * a budú sa ti klaňať, Pane, a tvoje meno oslavovať. – Lebo si veľký a robíš zázraky, * iba ty si Boh. – Ukáž mi, Pane, svoju cestu * a budem kráčať v tvojej pravde. – Daj, aby moje srdce bolo prosté * a malo bázeň pred tvojím menom. – Celým srdcom ťa chcem chváliť, Pane, Bože môj, * a tvoje meno oslavovať naveky; – Veď si bol ku mne veľmi milostivý * a vytrhol si ma z najhlbšej priepasti. – Bože, pyšní povstali proti mne a tlupa násilníkov mi čiahala na život; * nechceli ťa mať pred očami. – No ty, Pane, si Boh milosrdný a láskavý, * zhovievavý, veľmi milostivý a verný. – Pohliadni na mňa a zľutuj sa nado mnou; * daj silu svojmu služobníkovi, zachráň syna svojej služobnice. – Nech som dôkazom tvojej dobroty, * aby moji nenávistníci s hanbou videli, – že ty, Pane, si mi pomohol * a že si ma potešil.

Žalm 86

Základy má na posvätných vrchoch; * brány Siona miluje Pán nad všetky stany Jakuba. ‑ Slávne veci sa hovoria o tebe, mesto Božie. * Rahab a Babylon pripočítam k tým, čo ma poznajú; ‑ Filištínci, Týrčania a Etiópčania: * tí všetci sa tam zrodili. ‑ A o Sione sa bude hovoriť: “Ten i tamten sa na ňom narodil * a sám Najvyšší mu dal pevné základy.” ‑ Pán zaznačí do knihy národov: * “Títo sa tam zrodili.” ‑ A spievajú ako pri tanci: * “V tebe sú všetky moje pramene.”

Žalm 87

Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe. – Moja duša je plná utrpenia * a môj život sa priblížil k ríši smrti. – Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, * majú ma za človeka, ktorému niet pomoci. – Moje lôžko je medzi mŕtvymi, * som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, – na ktorých už nepamätáš, * lebo sa vymanili z tvojej náruče. – Hádžeš ma do hlbokej priepasti, * do temravy a tône smrti. – Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, * svojimi prívalmi si ma zaplavil. – Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. * Uväznený som a vyjsť nemôžem, aj zrak mi slabne od zármutku. – K tebe, Pane, volám deň čo deň * a k tebe ruky vystieram. – Či mŕtvym budeš robiť zázraky? * A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť? – Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote * a na mieste zániku o tvojej vernosti? – Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch * a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti? – Ale ja, Pane, volám k tebe, * včasráno prichádza k tebe moja modlitba. – Prečo ma, Pane, odháňaš? * Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár? – Biedny som a umieram od svojej mladosti, * vyčerpaný znášam tvoje hrôzy. – Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil * a zlomili ma tvoje hrozby. – Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava * a zvierajú ma zovšadiaľ. – Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, * len tma je mi dôverníkom.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 88

Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky; * po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť. ‑ Veď ty si povedal: “Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.” * Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach. ‑ Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, * svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal: ‑ Naveky zaistím tvoj rod * a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.” ‑ Tvoje zázraky, Pane, oslavujú nebesia * a tvoju vernosť spoločenstvo svätých. ‑ Lebo kto nad oblakmi je roveň Pánovi? * Kto sa z Božích synov podobá Pánovi? ‑ Boh, ktorý v zhromaždení svätých budí strach, * je veľký a hrozný voči všetkým, čo ho obklopujú. ‑ Pane, Bože zástupov, kto je ako ty? * Mocný si, Pane, a pravda je u teba. ‑ Ty vládneš nad neskrotným morom * a zmierňuješ jeho vlnobitie. ‑ Rahaba si pošliapal ako raneného, * svojich nepriateľov si rozprášil silou ramena. ‑ Tvoje je nebo a tvoja je zem, * svet i jeho bohatstvo si ty založil. ‑ Sever i juh si ty utvoril, * Tábor a Hermon sa z tvojho mena radujú. ‑ Mocné je tvoje rameno, * pevná je tvoja ruka a tvoja pravica vztýčená. ‑ Spravodlivosť a právo sú základom tvojho trónu, * milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou. ‑ Blažený ľud, ktorý vie jasať! * Kráča vo svetle tvojej tváre, Pane; ‑ deň čo deň sa raduje z tvojho mena * a honosí sa tvojou spravodlivosťou. ‑ Lebo ty si jeho sila a nádhera * a tvojou priazňou sa dvíha naša moc. ‑ Veď náš vladár patrí Pánovi * a náš kráľ Izraelovmu Svätému. ‑ Raz si vo videní prehovoril k svojim svätým a povedal si: * “Bohatierovi som pomoc poskytol a vyvoleného z ľudu som povýšil. ‑ Našiel som svojho služobníka Dávida, * pomazal som ho svojím svätým olejom. ‑ Pevne ho bude držať moja ruka * a posilňovať moje rameno. ‑ Nezaskočí ho nepriateľ, * ani zlosyn ho nepokorí. ‑ Nepriateľov pred jeho zrakom rozmliaždim * a rozdrvím tých, čo cítia voči nemu nenávisť. ‑ S ním bude moja vernosť a milosť * a v mojom mene povznesie sa jeho moc. ‑ Položím jeho ruku na more * a na rieky jeho pravicu. ‑ On bude volať ku mne: “Ty si môj otec, * môj Boh a útočište mojej spásy.” ‑ A ja ho ustanovím za prvorodeného, * za najvyššieho medzi kráľmi zeme. ‑ Naveky mu svoju milosť zachovám * a pevná bude moja zmluva s ním. ‑ Jeho rod udržím naveky * a jeho trón bude ako dni nebies.” ‑ No keď raz jeho synovia môj zákon opustia * a nebudú kráčať podľa mojich príkazov, ‑ keď moje ustanovenia znesvätia * a nezachovajú moje predpisy, ‑ potom ich priestupok trstenicou potrescem * a ich neprávosť korbáčom. ‑ Ale priazeň mu neodopriem * a neporuším svoju vernosť. ‑ Svoju zmluvu neznesvätím * a nezruším výroky svojich úst. ‑ Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, * nesklamem Dávida. ‑ Jeho rod bude trvať naveky * a predo mnou sa ako slnko bude vznášať jeho trón; ‑ a navždy bude pevný sťa luna, * verný svedok na oblohe.” ‑ A predsa si ho odmietol a zavrhol, * nahneval si sa na svojho pomazaného. ‑ Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, * do prachu si zhodil jeho korunu, ‑ všetky jeho múry si rozbúral * a na trosky si premenil jeho pevnosti. ‑ Plienili ho všetci, čo išli okolo, * a na posmech vyšiel u susedov. ‑ Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, * všetkým nepriateľom si spôsobil radosť. ‑ Ostrie jeho meča si otupil * a nepomáhal si mu pri boji. ‑ Jeho lesku si urobil koniec * a na zem si povalil jeho trón. ‑ Skrátil si dni jeho mladosti, * zahrnul si ho hanbou. ‑ Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? * Tvoj hnev bude blčať sťa oheň? ‑ Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, * akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských! ‑ Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, * kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti? ‑ Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň, * ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti? ‑ Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov, * ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov, ‑ ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia, * ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného. ‑ Nech je zvelebený Pán naveky. * Staň sa. Amen.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 89

Pane, stal si sa nám útočišťom * z pokolenia na pokolenie. ‑ Prv než sa vrchy zrodili a povstali zem i svet, * ty, Bože, si od vekov až naveky. ‑ Človeka vraciaš do prachu * a hovoríš: “Vráťte sa, synovia človeka!” ‑ Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, * a ako jedna nočná stráž. ‑ Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; * sú ako bylina v rozpuku: ‑ ráno kvitne a rastie, * večer vädne a usychá. ‑ Hynieme vskutku pre tvoj hnev * a desí nás tvoje rozhorčenie. ‑ Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak * a pred jas svojej tváre naše tajné chyby. ‑ V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni * a naše roky plynú ako vzdych. ‑ Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov * a ak sme pri sile, osemdesiat. ‑ No zväčša sú len trápením a trýzňou, * ubiehajú rýchlo a my odlietame. ‑ Kto pozná silu tvojho hnevu * a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie? ‑ A tak nás nauč rátať naše dni, * aby sme našli múdrosť srdca. ‑ Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? * Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi. ‑ Hneď zrána nás naplň svojou milosťou * a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života. ‑ Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, * za roky, keď sme okusovali nešťastie. ‑ Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom * a ich deťom tvoja nádhera. ‑ Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; * upevňuj dielo našich rúk, dielo našich rúk upevňuj!

Žalm 90

Kto pod ochranou Najvyššieho prebýva * a v tôni Všemohúceho sa zdržiava, – povie Pánovi: „Ty si moje útočište a pevnosť moja; * v tebe mám dôveru, Bože môj.“ – Veď on sám ťa vyslobodí z osídel lovcov * a zo zhubného moru. – Svojimi krídlami ťa zacloní a uchýliš sa pod jeho perute. * Jeho pravda je štítom a pancierom, – nebudeš sa báť nočnej hrôzy, * ani šípu letiaceho vo dne, – ani moru, čo sa tmou zakráda, * ani nákazy, čo pustoší na poludnie. – I keď po tvojom boku padnú tisíce a desaťtisíce po tvojej pravici, * teba nezasiahne. – Budeš sa môcť dívať vlastnými očami * a uvidíš, ako sa odpláca hriešnikom. – Lebo tvojím útočišťom je Pán, * za ochrancu si si zvolil Najvyššieho. – Nestihne ťa nijaké nešťastie * a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma, – lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, * aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách. – Na rukách ťa budú nosiť, * aby si si neuderil nohu o kameň. – Budeš si kráčať po vretenici a po zmiji, * leva i draka rozšliapeš. – Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho, * ujmem sa ho, lebo pozná moje meno. – Keď ku mne zavolá, ja ho vyslyším * a budem pri ňom v súžení, zachránim ho i oslávim. – Obdarím ho dlhým životom * a ukážem mu svoju spásu.

Sláva: I teraz:

[su_divider text=“Ísť nahor“ divider_color=“#b70909″ link_color=“#b70909″][/su_spoiler]

[su_spoiler title=“13. KATIZMA“ style=“simple“ icon=“plus-square-1″]

Žalm 91

Dobre je oslavovať Pána * a ospevovať meno tvoje, Najvyšší; ‑ za rána zvestovať tvoju dobrotu * a tvoju vernosť celú noc ‑ na desaťstrunovej harfe a na lutne, * spevom a citarou. ‑ Lebo tvoje počínanie, Pane, ma napĺňa radosťou * a plesám nad dielami tvojich rúk. ‑ Aké veľkolepé sú tvoje diela, Pane, * a aké hlboké tvoje myšlienky! ‑ Nerozumný človek to nevie * a blázon to nechápe. ‑ Hoci hriešnici rastú ako tráva a kadejakí zločinci prekvitajú, * večná záhuba ich predsa neminie; ‑ no ty, Pane, * si najvyšší naveky. ‑ Veď to, Pane, tvoji protivníci, * veď to tvoji protivníci zahynú a rozprášení budú všetci zločinci. ‑ Mne však dávaš silu, akú má byvol s rohami, * mažeš ma žírnym olejom. ‑ Moje oko hľadí zvrchu na nepriateľov, * moje ucho počúva o osude tých, čo zlomyseľne povstali proti mne. ‑ Spravodlivý sťa palma zakvitne * a vyrastie sťa céder z Libanonu. ‑ Tí, čo vyrastajú v dome Pánovom, * v nádvoriach nášho Boha budú prekvitať. ‑ Ešte aj v starobe budú prinášať ovocie, * úrodní budú a plní sviežosti; ‑ a tak zvestujú, že Pán, moje útočište, je spravodlivý * a neprávosti v ňom niet.

Žalm 92

Pán kraľuje, velebou sa zaodel; * zaodel sa Pán, udatnosťou sa prepásal. – Tak upevnil zemekruh, * že sa nezachveje. – Pevný je tvoj trón oddávna, * ty si od vekov. – Pozdvihujú rieky, Pane, pozdvihujú rieky svoj hlas, * pozdvihujú rieky svoj hukot. – Nad hukot vodných prívalov, nad mohutné morské príboje * mocnejší je Pán na výsostiach. – Veľmi vierohodné sú tvoje svedectvá; * tvojmu domu, Pane, patrí posvätná úcta po všetky časy.

Žalm 93

Bože odplaty, Pane, * Bože odplaty, zjav sa. ‑ Povstaň, ty, ktorý súdiš zem, * odplať pyšným, čo si zaslúžili. ‑ Dokedy ešte hriešnici, Pane, * dokedy ešte budú hriešnici jasať? ‑ Dokedy budú rečniť a opovážlivo hovoriť * a chvastať sa tí, čo páchajú zločiny? ‑ Pane, šliapu po tvojom ľude * a tvoje dedičstvo týrajú. ‑ Vraždia vdovy a cudzincov * a zabíjajú siroty. ‑ A hovoria si: “Pán to nevidí, * nevie o tom Boh Jakubov.” ‑ Pochopte to, vy, nerozumní v národe, * kedy to porozumiete, hlupáci? ‑ Že by ten, čo vsadil ucho, nepočul, * alebo ten, čo oko stvoril, že by nevidel? ‑ Že by netrestal ten, čo vychováva národy, * čo učí ľud múdrosti? ‑ Pán pozná ľudské myšlienky * a vie, aké sú márne. ‑ Blažený človek, ktorého ty, Pane, vzdelávaš * a poúčaš o svojom zákone, ‑ aby si mu uľavil v dňoch nešťastných, * kým pre hriešnika nevykopú jamu. ‑ Lebo Pán neodvrhne svoj ľud * a neopustí svoje dedičstvo. ‑ Súd sa zasa navráti k spravodlivosti * a spravodlivosťou sa budú riadiť všetci statoční. ‑ Proti ničomníkom ktože mi pomôže * a kto sa ma zastane proti páchateľom zla? ‑ Keby mi Pán nebol pomohol, * už by som bol býval v ríši mlčania. ‑ Ledva poviem: “Noha sa mi potkýna,” * hneď ma, Pane, podopiera tvoja dobrota. ‑ A keď sa v mojom srdci kopia starosti, * vzpružuje ma tvoja potecha. ‑ Veď či je zlučiteľný s tebou trón bezprávia, * čo vysluhuje násilie, a nie zákon? ‑ Na život spravodlivého sa vrhajú * a odsudzujú krv nevinnú. ‑ Mne sa však Pán stal pevnosťou * a skalou útočišťa môj Boh. ‑ On im odplatí za ich neprávosť * a ich vlastnou zlobou ich vyhubí. Vyhubí ich Pán, Boh náš.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 94

Poďte, plesajme v Pánovi, * oslavujme Boha, našu spásu. – Predstúpme s chválospevmi pred jeho tvár * a oslavujme ho žalmami. – Lebo Pán je veľký Boh * a nad všetkými bohmi veľký kráľ. – V jeho moci sú zemské hlbiny * a jemu patria aj nebotyčné štíty. – Jeho je more, veď on ho stvoril, * i pevnina, ktorú stvárnili jeho ruky. – Poďte, klaňajme sa a na zem padnime, * kľaknime na kolená pred Pánom, ktorý nás stvoril. – Lebo on je náš Boh * a my sme ľud jeho pastviny a ovce, ktoré vedie svojou rukou. – Čujte dnes jeho hlas: * “Nezatvrdzujte svoje srdcia. ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti, – kde ma pokúšali vaši otcovia; * skúšali ma, hoci moje skutky videli. – Štyridsať rokov sa mi priečilo toto pokolenie * i povedal som: Je to ľud s blúdiacim srdcom; – tí veru moje cesty neznajú. * Preto som v svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho pokoja.”

Žalm 95

Spievajte Pánovi pieseň novú; * spievaj Pánovi, celá zem! ‑ Spievajte Pánovi, velebte jeho meno. * Zvestujte jeho spásu deň čo deň. ‑ Zvestujte jeho slávu pohanom * a jeho zázraky všetkým národom. ‑ Lebo veľký je Pán a veľkej chvály hoden, * viac ako všetkých bohov treba sa ho báť. ‑ Lebo ničoty sú všetci bohovia pohanov, * ale Pán stvoril nebesia. ‑ Vznešenosť a krása pred jeho tvárou, * moc a veleba v jeho svätyni. ‑ Vzdávajte Pánovi, rodiny národov, * vzdávajte Pánovi slávu a česť, ‑ vzdávajte Pánovi slávu hodnu jeho mena. * Prineste obetné dary a vstúpte do jeho nádvorí, ‑ klaňajte sa Pánovi v posvätnom rúchu. * Chvej sa pred ním, celá zem, ‑ hlásajte medzi pohanmi: “Pán kraľuje!” * Upevnil zemekruh, nepohne sa; a spravodlivo súdi národy. ‑ Tešte sa, nebesia, plesaj, zem; * nech more zahučí a čo ho napĺňa, ‑ nech plesá pole a všetko, čo je na ňom. * I zajasajú všetky stromy lesa ‑ pred tvárou Pána , že prichádza, * že prichádza súdiť zem. ‑ Spravodlivo bude súdiť zemekruh * a národy podľa svojej pravdy.

Žalm 96

Pán kraľuje, jasaj, zem; * radujte sa, všetky ostrovy. ‑ Vôkol neho oblaky a mrákavy, * spravodlivosť a právo sú základom jeho trónu. ‑ Predchádza ho oheň, * čo navôkol spaľuje jeho nepriateľov. ‑ Jeho blesky ožarujú zemekruh: * zem to vidí a chveje sa. ‑ Ako vosk sa topia vrchy pred tvárou Pánovou, * pred Pánom celej zeme. ‑ Jeho spravodlivosť ohlasujú nebesia * a jeho slávu vidia všetky národy. ‑ Nech sa hanbia všetci, čo uctievajú modly drevené * a honosia sa svojimi sochami. ‑ Klaňajte sa mu, * všetci jeho anjeli. ‑ Sion to počuje a teší sa a dcéry Júdove plesajú, Pane, * nad tvojimi súdmi. ‑ Lebo ty, Pane, si Najvyšší na celej zemi, * nesmierne prevyšuješ všetky božstvá. ‑ Vy, čo milujete Pána, majte zlo v nenávisti, * veď on ochraňuje svojich svätých a vyslobodzuje ich z rúk hriešnika. ‑ Vychádza svetlo spravodlivému * a radosť tým, čo majú srdcia úprimné. ‑ Radujte sa, spravodliví, v Pánovi * a oslavujte jeho sväté meno.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 97

Spievajte Pánovi pieseň novú, * lebo vykonal veci zázračné. ‑ Víťazstvo je dielom jeho pravice * a jeho svätého ramena. ‑ Pán oznámil svoju spásu, * pred očami pohanov vyjavil svoju spravodlivosť. ‑ Rozpamätal sa na svoju dobrotu * a na svoju vernosť voči Izraelovmu domu. ‑ Uzreli všetky končiny zeme * spásu nášho Boha. ‑ Na chválu Božiu jasaj, celá zem; * plesajte, radujte sa a hrajte. ‑ Hrajte Pánovi na citare, * na citare a na harfe zunivej. ‑ Za hlaholu trúb a poľníc * jasajte pred tvárou Kráľa a Pána. ‑ Zahuč, more a všetko, čo ho napĺňa, * zemekruh a všetci, čo na ňom bývajú. ‑ Tlieskajte, rieky, rukami, jasajte s nimi, vrchy, * pred tvárou Pánovou, lebo prichádza súdiť zem. ‑ Spravodlivo bude súdiť zemekruh * a podľa práva národy.

Žalm 98

Pán kraľuje, traste sa, národy; * tróni nad cherubmi, chvej sa zem. ‑ Veľký je Pán na Sione, * a vyvýšený nad všetky národy. ‑ Oslavujte jeho meno veľké a úžasné, * lebo je sväté. ‑ Mocný kráľ spravodlivosť miluje: * ty si ustanovil, čo je správne, právo a spravodlivosť v Jakubovi ty vysluhuješ. ‑ Velebte Pána, nášho Boha, * a padnite k jeho nohám, lebo je svätý. ‑ Mojžiš a Áron, jeho kňazi, * a Samuel, ctiteľ jeho mena, ‑ vzývali Pána a on ich vypočul, * z oblačného stĺpa k nim hovoril. ‑ A zachovávali jeho svedectvo * a prikázania, ktoré im dal. ‑ Pane, Bože náš, ty si ich vypočul, * Bože, ty si bol k nim milostivý, no nenechal si bez trestu ich priestupky. ‑ Velebte Pána, nášho Boha, na jeho svätom vrchu sa mu klaňajte, * lebo svätý je Pán, Boh náš.

Žalm 99

Jasaj na chválu Pánovi, celá zem, s radosťou slúžte Pánovi. * S plesaním vstupujte pred jeho tvár. ‑ Vedzte, že náš Pán je Boh; on je náš stvoriteľ a jemu patríme, * sme jeho ľud a ovce z jeho stáda. ‑ Vstupujte do jeho brán s piesňou chvály a do jeho nádvorí s piesňami oslavnými; * chváľte ho a velebte jeho meno. ‑ Lebo Pán je dobrý; jeho milosrdenstvo trvá naveky * a jeho vernosť z pokolenia na pokolenie.

Žalm 100

Milosrdenstvo a spravodlivosť chcem ospievať, * zahrať ti, Pane, na harfe. – Múdro a bez úhony chcem kráčať cestou života; * kedyže prídeš ku mne? – Chcem kráčať v nevinnosti srdca * uprostred svojej čeľade. – Nesprávne predsavzatia si nerobím, * podvodníka mám v nenávisti; ten nemá ku mne prístup. – Skazené srdce sa mi prieči, * zlomyseľníka nechcem znať. – Kto tajnostkársky ohovára blížneho, toho umlčím. * Kto má oko pyšné a srdce naduté, toho neznesiem. – Moje oči hľadajú verných v krajine, aby prebývali so mnou. * Kto kráča cestou poctivou, ten mi smie slúžiť. – V mojom dome nebude bývať pyšný človek * a luhár neobstojí pred mojimi očami. – Každé ráno umlčím všetkých hriešnikov v krajine * a z mesta Pánovho vyženiem všetkých, čo pášu neprávosť.

Sláva: I teraz:

[su_divider text=“Ísť nahor“ divider_color=“#b70909″ link_color=“#b70909″][/su_spoiler]

[su_spoiler title=“14. KATIZMA“ style=“simple“ icon=“plus-square-1″]

Žalm 101

Pane, vyslyš moju modlitbu * a moje volanie nech dôjde ku tebe. – Neskrývaj svoju tvár predo mnou; * v deň môjho súženia nakloň ku mne svoj sluch. – Kedykoľvek ťa budem vzývať, * čím skôr ma vypočuj. – Lebo moje dni sa tratia ako dym * a kosti mám rozpálené sťa pahreba. – Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, * takže zabúdam jesť svoj chlieb. – Od samého náreku * som iba kosť a koža. – Som ako pelikán na púšti, * ako kuvik uprostred zrúcanín. – Nemôžem spať * a som ako osamelý vrabec na streche. – Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, * preklínajú ma tí, čo zúria proti mne. – Veď popol jedávam ako chlieb * a nápoj miešam so slzami; – to pre tvoj hnev a výčitky, * lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil. – Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, * a ja schnem sťa tráva. – Ale ty, Pane, trváš večne * a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie. – Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, lebo už je čas, * aby si sa nad ním zľutoval, lebo už je tu ten čas. – Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene * a ľútostia nad jeho troskami. – Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania * a tvojej slávy všetci zemskí králi; – lebo Pán vystaví Sion * a zjaví sa vo svojej sláve. – Zhliadne na modlitbu núdznych * a nepohrdne ich prosbami. – Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce * a obnovený ľud oslávi Pána. – Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne * a z nebies pozerá na zem; – čuje nárek zajatých * a odsúdeným na smrť vracia slobodu, – aby na Sione hlásali meno Pánovo * a v Jeruzaleme jeho slávu, – keď sa tam zídu vospolok národy * a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi. – Cestou mi sily podlomil * a skrátil moje dni. – Hovorím: „Bože môj, neber ma v polovici mojich dní; * tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie. – Na začiatku si stvoril zem, * aj nebesia sú dielom tvojich rúk. – Ony sa pominú, ale ty zostaneš; * rozpadnú sa sťa odev, vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa. – Ale ty ostávaš vždy ten istý * a tvoje roky sú bez konca. – Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí * a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“

Žalm 102

Dobroreč, duša moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému. – Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho dobrodenia. – Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, * on lieči všetky tvoje neduhy; – on vykupuje tvoj život zo záhuby, * on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou; – on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, * preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi. – Pán koná spravodlivo * a prisudzuje právo všetkým utláčaným. – Mojžišovi zjavil svoje cesty * a synom Izraela svoje skutky. – Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a dobrotivý nesmierne. – Nevyčíta nám ustavične naše chyby, * ani sa nehnevá naveky. – Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, * ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. – Lebo ako vysoko je nebo od zeme, * také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. – Ako je vzdialený východ od západu, * tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. – Ako sa otec zmilúva nad deťmi, * tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. – Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; * pamätá, že sme iba prach. – Ako tráva sú dni človeka, * odkvitá sťa poľný kvet. – Ledva ho vietor oveje, už ho niet, * nezostane po ňom ani stopa. – No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť * voči tým, čo sa ho boja – a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti, * tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich. – Pán si pripravil trón v nebesiach; * kraľuje a panuje nad všetkými. – Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, * udatní hrdinovia, čo počúvate na jeho slová a plníte jeho príkazy. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, * jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Žalm 103

Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký. – Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha. – Nebesia rozpínaš ako stan, * nad vodami si buduješ komnaty. – Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš. – Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi. – Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy-nikdy. – Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali. – Pred tvojou hrozbou odtiekli, * zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým. – Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil. – Položil si hranicu a neprekročia ju, * ani viac nepokryjú zem. – Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy – a napájajú všetku poľnú zver * aj divým oslom hasia smäd. – Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň. – Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem. – Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku. – Zo zeme vyvádzaš chlieb i víno, * čo obveseľuje srdce človeka; – olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka. – Sýtia sa stromy Pánove * aj cédre Libanonu, čo on zasadil. – Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany. – Vysoké štíty patria kamzíkom, * v skalách sa skrývajú svište. – Na určovanie času si mesiac utvoril; * slnko vie, kedy má zapadať. – Prestieraš tmu a nastáva noc * a povylieza všetka lesná zver. – Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha. – Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách. – Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, * za svojou prácou až do večera. – Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva. – Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské. – Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral. – Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas. – Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami. – Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; * odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu. – Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené * a obnovuješ tvárnosť zeme. – Pánova chvála nech trvá naveky; * zo svojich diel nech sa teší Pán. – Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, * dotkne sa vrchov a ony chrlia dym. – Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť. – Kiež sa mu moja pieseň zapáči; * a ja sa budem tešiť v Pánovi. – Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi. – Slnko vie, kedy má zapadať, * prestieraš tmu a nastáva noc. – Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 104

Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno, * rozhlasujte jeho skutky medzi národmi. ‑ Spievajte mu a hrajte, * rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch. ‑ Jeho svätým menom sa honoste; * nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána. ‑ Hľadajte Pána a jeho moc, * hľadajte vždy jeho tvár. ‑ Pamätajte na divy, čo učinil, * na jeho znamenia a na výroky jeho úst, ‑ vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka, * synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho. ‑ On, Pán, je náš Boh; * jeho rozhodnutia platia po celej zemi. ‑ Večne pamätá na svoju zmluvu, * na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim, ‑ na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel, * na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal. ‑ Jakubovi to stanovil za zákon, * Izraelovi za zmluvu večitú, ‑ keď povedal: “Tebe dám kanaánsku krajinu * ako váš podiel dedičný.” ‑ Keď ich bolo ešte neveľa, * iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine ‑ a od kmeňa prechodili ku kmeňu, * z jedného kráľovstva k inému národu, ‑ nedovolil, aby im ľudia krivdili; * i kráľov karhal kvôli nim: ‑ “Netýkajte sa mojich pomazaných, * neubližujte mojim prorokom.” ‑ Hlad privolal na krajinu * a poničil všetku zásobu chleba. ‑ Pred nimi poslal muža, * Jozefa, ktorého predali za otroka. ‑ Putami jeho nohy zovreli * a jeho šiju železom; ‑ no potom došlo na jeho slová, * Pán dokázal jeho nevinnosť. ‑ Vyslobodil ho posol kráľovský, * prepustil ho vládca národov; ‑ ustanovil ho za Pána svojho domu * a za správcu všetkého svojho majetku, ‑ aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle * a jeho starcov učil múdrosti. ‑ I prišiel Izrael do Egypta * a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine. ‑ Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil * a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov. ‑ Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud * a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami. ‑ Poslal svojho sluhu Mojžiša * a Árona, ktorého si vyvolil. ‑ A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia * a zázraky v Chámovej krajine. ‑ Zoslal temnoty a zahalil ich, * lež oni sa jeho slovám spriečili. ‑ Ich vody na krv premenil * a pozabíjal ich ryby. ‑ Ich krajina sa zahemžila žabami, * vnikli až do paláca kráľovho. ‑ Rozkázal a prileteli roje múch, * všetky končiny zaplavili komáre. ‑ Namiesto dažďa im zoslal kamenec, * žeravý oheň do ich krajiny. ‑ A zbil im révu i figovník, * dolámal stromy na ich území. ‑ Rozkázal a prileteli kobylky, * nespočetné množstvo sarančí. ‑ Zožrali všetku zeleň v krajine, * zožrali všetku zemskú úrodu. ‑ A pobil všetko prvorodené v Egypte, * prvotiny všetkej ich mužnej sily. ‑ Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom * a v ich kmeňoch nebol nik nevládny. ‑ I zaradoval sa Egypt, že už odišli, * lebo strach z nich naň doľahol. ‑ Rozostrel oblak, aby ich tak chránil, * a oheň, aby im svietil za noci. ‑ Keď požiadali, zoslal im prepelice * a sýtil ich chlebom z neba. ‑ Otvoril skalu a voda vytryskla, * po púšti tiekla sťa rieka. ‑ Lebo pamätal na slová svojho záväzku, * ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi. ‑ Vyviedol teda svoj ľud v radosti, * vyvolených svojich s plesaním. ‑ A odovzdal im krajiny pohanov * i zaujali majetky národov, ‑ aby zachovávali jeho predpisy * a jeho zákon plnili.

Sláva: I teraz:

[su_divider text=“Ísť nahor“ divider_color=“#b70909″ link_color=“#b70909″][/su_spoiler]

[su_spoiler title=“15. KATIZMA“ style=“simple“ icon=“plus-square-1″]

Žalm 105

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. ‑ Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove, * kto všetku jeho chválu rozhlási? ‑ Blažení sú tí, čo zachovávajú právo * a konajú spravodlivo v každý čas. ‑ Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu, * navštív nás svojou spásou, ‑ aby sme videli šťastie tvojich vyvolených, * aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu ‑ a boli hrdí na teba * so všetkými tvojimi dedičmi. ‑ Hrešili sme ako naši otcovia, * konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť. ‑ Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky, * zabudli na tvoje veľké dobrodenia ‑ a popudzovali ťa, * keď sa blížili k moru, k Červenému moru. ‑ Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil, * aby ukázal svoju moc. ‑ Červenému moru pohrozil a ono vyschlo; * po morskom dne ich previedol ako po púšti. ‑ Vyslobodil ich z rúk nevraživca * a vymanil z rúk nepriateľa. ‑ Ich utláčateľov voda zaliala, * ani jeden z nich nezostal nažive. ‑ Až potom uverili jeho slovám * a pieseň chvály mu spievali. ‑ No onedlho na jeho skutky zabudli * a jeho rozhodnutiu sa vzopreli. ‑ Na púšti sa oddali žiadostivosti * a v bezvodnej krajine pokúšali Boha. ‑ Dal im, čo si žiadali, * ba dopustil, že sa presýtili. ‑ V tábore zanevreli na Mojžiša * a na Árona, posväteného Pánovho. ‑ Otvorila sa zem a pohltila Dátana * a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou. ‑ I vzbĺkol oheň v ich zástupe * a bezbožníkov spálili plamene. ‑ Urobili si teľa na Horebe * a klaňali sa soche uliatej; ‑ i zamenili svoju slávu * za podobu býka, ktorý trávu požiera. ‑ Zabudli na Boha, svojho záchrancu, * ktorý vykonal veľké divy v Egypte, ‑ zázraky v Chámovej krajine, * v Červenom mori skutky úžasné. ‑ Už povedal, že ich vyhubí, * keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného. ‑ On si stal v prielome pred neho, * aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil. ‑ Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť, * neverili jeho slovám. ‑ Vo svojich stanoch šomrali, * nepočúvali Pánov hlas. ‑ Vtedy zdvihol ruku proti nim, * že ich zničí na púšti. ‑ A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi * a že ich rozoženie do cudzích krajín. ‑ I pridali sa k Beélfegorovi, * jedli z obetí mŕtvym bôžikom; ‑ popudzovali Boha svojou podlosťou, * až skaza na nich doľahla. ‑ Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok * a pohroma prestala. ‑ K dobru sa mu to pripočítalo * z pokolenia na pokolenie naveky. ‑ Pri meríbskych vodách popudili ho ku hnevu; * Mojžiš tu zle pochodil ich vinou; ‑ tak ho rozčúlili, * že nerozvážne slová vyslovil. ‑ Nevyhubili národy, * ako im Pán bol rozkázal. ‑ Ale zmiešali sa s pohanmi * a osvojili si ich správanie. ‑ Uctievali sošky ich bôžikov * a tie sa im stali osídlom. ‑ Synov a dcéry * obetovali zlým duchom. ‑ Prelievali krv nevinnú, * krv svojich synov a dcér ‑ obetovali modlám Kanaánu. * A zem bola poškvrnená krvou; ‑ znečistili sa svojimi skutkami * a porušovali vernosť svojimi zločinmi. ‑ Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu, * až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo; ‑ vydal ich do rúk pohanov; * vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli. ‑ Nepriatelia ich trápili, * pokorili a uvrhli do svojho područia. ‑ Častejšie ich vyslobodil; * no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom, až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč. ‑ Ale on zhliadol na ich súženie, * keď počul ich náreky. ‑ Rozpamätal sa na svoju zmluvu * a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný. ‑ A vzbudil k nim súcit * u všetkých, čo ich odviedli do zajatia. ‑ Zachráň nás, Pane, Bože náš, * a zhromaždí nás z krajín pohanských, ‑ aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť * a tvojou slávou sa honosiť. ‑ Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, * od vekov až naveky. ‑ A všetok ľud nech privolá: * “Staň sa. Amen.”

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 106

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. ‑ Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, * ktorých vykúpil z rúk protivníkových ‑ a zhromaždil z rozličných krajín * od východu i západu, od severu i od mora. ‑ Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, * nenachádzali cestu k trvalému bydlisku. ‑ Mali hlad a smäd, * ubúdalo v nich života. ‑ V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí. ‑ Na správnu cestu ich priviedol, * aby šli po nej k trvalému bydlisku. ‑ Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí, ‑ lebo smädného napojil * a hladného nakŕmil dobrotami. ‑ V temnotách a v tieni smrti sedeli, * sputnaní biedou a železom, ‑ lebo sa vzopreli Božím výrokom * a zámery Najvyššieho zavrhli. ‑ Preto ich srdce útrapami pokoril, * ostali nevládni a bez pomoci. ‑ V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí. ‑ Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol * a ich putá rozlomil. ‑ Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí, ‑ lebo rozdrvil brány bronzové * a rozlomil závory zo železa. ‑ Na ceste neprávosti rozum stratili * a trpeli za svoje priestupky. ‑ Každý pokrm sa im sprotivil * a priblížili sa až k bránam smrti. ‑ V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí. ‑ Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich * a vyslobodil ich zo záhuby. ‑ Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí. ‑ Obetu chvály nech mu prinesú, * o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním. ‑ Púšťali sa na lodiach po mori * a na veľkých vodách robili obchody. ‑ Tam videli diela Pánove * a na hlbočinách jeho zázraky. ‑ Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, * až sa morské vlny vzdúvaIi; ‑ priam k nebu stúpali a vzápätí sa prepadali do hlbín; * duša im hrôzou zmierala. ‑ Knísali sa a tackali ako opití; * boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou. ‑ V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí. ‑ Búrku premenil na vánok * a morské vlny umĺkli. ‑ Tešili sa, že vlny utíchli, * a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili. ‑ Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí. ‑ V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia * a nech ho chvália v zbore starších. ‑ Potoky na púšť premenil * a na súš vodné pramene, ‑ úrodnú zem na soľnú step * pre zlobu jej obyvateľov. ‑ A z púšte zasa urobil jazerá, * z vyschnutej zeme vodné pramene. ‑ Hladujúcich tam usadil * i založili si trvalé bydlisko. ‑ Obsiali polia a vysadili vinice * a získali bohatú úrodu. ‑ I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi * a nezmenšil im ani počet dobytka. ‑ A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy * pod ťarchou nešťastia a bolesti. ‑ Opovrhnutím zahrnul kniežatá * a dal im blúdiť po stepi neschodnej. ‑ Chudákov však z biedy povzniesol, * ich rody ako stáda rozmnožil. ‑ Spravodliví to uvidia a potešia sa, * ničomníci všetci stratia reč. ‑ Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí * a pochopí milosrdenstvo Pánovo?

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 107

Ochotné je moje srdce, Bože, ochotné je moje srdce: * budem ti spievať a hrať. – Prebuď sa, duša moja, * prebuď sa, harfa a citara, chcem zobudiť zornicu. – Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi * a zaspievam ti žalmy medzi národmi. – Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo * a tvoja vernosť až po oblaky. – Bože, vznes sa nad nebesia * a tvoja sláva nech je nad celou zemou. – Zachráň svojich najmilších; * pomôž svojou pravicou a vyslyš ma. – Vo svojej svätyni Boh povedal: * “S radosťou rozdelím Sichem a rozmeriam sukotské údolie.” – Môj je Galaád a môj je Manasses; * Efraim je prilba mojej hlavy a Júda moje žezlo vladárske. – Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam, * Idumea sa mi stane podnožkou, nad Filištínskom víťazne zajasám.” – Kto ma privedie do opevneného mesta * a kto ma odprevadí až do Idumey? – Kto iný ako ty, Bože, čo si nás odvrhol? * A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk? – Ty nám pomôž dostať sa z útlaku, * pretože ľudská pomoc nestačí. – S Bohom budeme udatní, * on našich nepriateľov pošliape.

Žalm 108

Bože, chvála moja, nemlč, * lebo sa proti mne otvorili ústa hriešnika a ústa podvodníka. ‑ Hovoria proti mne lživým jazykom, * zahŕňajú ma nenávistnými rečami a napádajú ma bez príčiny. ‑ Za moju lásku broja proti mne; * ale ja sa modlím. ‑ Zlom sa mi odplácajú za dobré * a nenávisťou za lásku. ‑ Postav nad neho hriešnika. * Žalobca nech stojí po jeho pravici. ‑ Keď ho budú súdiť, nech vyjde ako odsúdený * a jeho modlitba nech mu bude hriechom. ‑ Jeho dní nech je čím menej * a jeho úrad nech prevezme iný. ‑ Jeho deti nech ostanú sirotami * a vdovou jeho manželka. ‑ Jeho synovia nech sa voslep túlajú a nech žobrú, * nech ich vyženú z ich spustošených príbytkov. ‑ Nech ho úžerník oberie o celý majetok * a plody jeho práce nech rozchvacujú cudzí. ‑ Nech mu nik nepreukáže milosrdenstvo * a nech sa nik nezľutuje nad jeho sirotami. ‑ Jeho potomstvo nech vyhynie, * nech je vytreté v ďalšom pokolení ich meno. ‑ Pán nech pamätá na neprávosť jeho otcov * a hriech jeho matky nech sa nezotrie. ‑ Pán nech ich má stále pred očami * a nech vyhladí ich pamiatku zo zeme. ‑ Za to, že mu ani nenapadlo byť milosrdným, ale prenasledoval bedára a žobráka * a skľúčeného v srdci chcel usmrtiť. ‑ Miloval kliatbu, nech ho teda postihne; * nechcel požehnanie, nech sa teda vzdiali od neho. ‑ Preklínanie si obliekal sťa odev, * nech vojde do jeho vnútra ako voda a do jeho kostí ako olej. ‑ Nech mu je šatou, ktorou sa odeje, * a pásom, ktorým sa vždy opáše. ‑ Tak nech Pán odplatí tým, čo na mňa žalujú * a zle hovoria proti mne. ‑ Ale ty, Pane, Pane, pre svoje meno sa ma zastaň, * veď tvoje milosrdenstvo je láskavé; ‑ zachráň ma, lebo ja som úbohý a chudobný * a moje srdce je vo mne ranené. ‑ Odchádzam ako tieň, ktorý sa nakláňa, * striasajú ma ako kobylku. ‑ Od pôstu sa mi podlamujú kolená, * a telo mi chradne bez oleja. ‑ Som im už len na posmech; * keď ma vidia, potriasajú hlavou. ‑ Pomôž mi, Pane, Bože môj, * zachráň ma podľa svojho milosrdenstva. ‑ Nech poznajú, že to tvoja ruka, * že si to ty, Pane, urobil. ‑ Oni nech preklínajú, * ty však žehnaj; ‑ nech sú zahanbení tí, čo vystupujú proti mne, * a tvoj služobník nech sa raduje. ‑ Nech hanba pokryje tých, čo ma osočujú, * a potupa nech ich zahalí ako plášť. ‑ Veľmi budem oslavovať Pána svojimi ústami, * budem ho chváliť uprostred zástupov, ‑ lebo on stojí po pravom boku chudáka, * aby ho zachránil pred jeho sudcami.

Sláva: I teraz:

[su_divider text=“Ísť nahor“ divider_color=“#b70909″ link_color=“#b70909″][/su_spoiler]

[su_spoiler title=“16. KATIZMA“ style=“simple“ icon=“plus-square-1″]

Žalm 109

Pán povedal môjmu Pánovi: “Seď po mojej pravici, * kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.” ‑ Moc tvojho žezla rozšíri Pán zo Siona: * panuj uprostred svojich nepriateľov. ‑ Odo dňa tvojho narodenia patrí ti vláda v posvätnej nádhere. * Splodil som ťa ako rosu pred východom zornice. ‑ Pán prisahal a nebude ľutovať: * “Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.” ‑ Pán je po tvojej pravici, * v deň svojho hnevu kráľov porazí. ‑ Súdiť bude národy: nakopia sa mŕtvoly; * po šírej zemi hlavy rozdrví. ‑ Cestou sa napije z potoka * a potom hlavu zdvihne.

Žalm 110

Z celého srdca chcem oslavovať Pána * v zbore spravodlivých i v zhromaždení. ‑ Veľké sú diela Pánove; * nech ich skúmajú všetci, čo majú v nich záľubu. ‑ Nádherné a vznešené sú jeho diela, * jeho spravodlivosť platí naveky. ‑ Ustanovil pamiatku na svoje obdivuhodné skutky; * Pán je milosrdný a milostivý. ‑ Pokrm dal tým, čo sa ho boja; * svoju zmluvu má stále na mysli. ‑ Svoje mocné skutky oznámil svojmu ľudu * a dal im dedičstvo pohanov; ‑ pravdivé a spravodlivé * sú diela jeho rúk. ‑ Nezrušiteľné sú všetky jeho príkazy, upevnené naveky, * založené na pravde a spravodlivosti. ‑ Vykúpenie poslal svojmu ľudu, * zmluvu uzavrel naveky. ‑ Jeho meno je sväté a vzbudzuje hrôzu; * bohabojnosť je počiatok múdrosti ‑ a múdro robia všetci, čo ju pestujú; * jeho chvála ostáva naveky.

Žalm 111

Blažený muž, ktorý sa bojí Pána * a má veľkú záľubu v jeho príkazoch. ‑ Jeho potomstvo bude mocné na zemi, * pokolenie spravodlivých bude požehnané. ‑ V jeho dome bude úspech a bohatstvo, * jeho spravodlivosť ostane naveky. ‑ Spravodlivým žiari svetlo v temnotách, * milosrdný, milostivý a spravodlivý. ‑ V obľube je človek, čo sa zľutúva a rád pomáha, * čo svoj majetok čestne spravuje; nikdy nezakolíše. ‑ Vo večnej pamäti bude spravodlivý, * nebude sa báť zlej zvesti. ‑ Jeho srdce je pevné, * dôveruje v Pána, ‑ bezpečné je jeho srdce, nebojí sa, * kým nepokorí svojich nepriateľov. ‑ Rozdeľuje a dáva chudobným; jeho dobročinnosť potrvá naveky * a jeho moc a sláva budú stále rásť. ‑ Hriešnik to uvidí a zanevrie, * zubami bude škrípať a hynúť závisťou. ‑ Želanie hriešnikov * vyjde nazmar.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 112

Chváľte, služobníci Pánovi, * chváľte meno Pánovo. ‑ Nech je velebené meno Pánovo * odteraz až naveky. ‑ Od východu slnka až po západ * nech je oslávené meno Pánovo. ‑ Vyvýšený je Pán nad všetky národy * a jeho sláva nad nebesia. ‑ Kto je ako Pán, náš Boh, * čo tróni na výsostiach, ‑ a predsa dbá o všetko nepatrné * na nebi i na zemi? ‑ Z prachu dvíha chudobného * a zo smetiska povyšuje bedára ‑ a dáva mu sedieť vedľa kniežat, * vedľa kniežat svojho ľudu. ‑ Neplodnej dáva bývať v dome * ako šťastnej matke detí.

Žalm 113

Keď Izrael vyšiel z Egypta, * dom Jakubov spomedzi ľudu cudzieho, – Judea sa stala jeho svätyňou, * Izrael jeho kráľovstvom. – More to videlo a zutekalo, * Jordán sa naspäť obrátil; – vrchy poskakovali ako barance * pahorky ako jahňatá. – Čo ti je, more, že utekáš, * a tebe, Jordán, že sa naspäť obraciaš? – Vrchy, prečo poskakujete ako barance * a vy, pahorky, ako jahňatá? – Zachvej sa, zem, pred tvárou Pánovou, * pred tvárou Boha Jakubovho, – čo skalu mení na jazerá vôd * a kameň na pramene vôd. – Nie nás, Pane, nie nás, ale svoje meno osláv * pre svoje milosrdenstvo a pre svoju vernosť. – Prečo majú hovoriť pohania: * “Kdeže je ten ich Boh?” – Veď náš Boh je v nebi * a stvoril všetko, čo chcel. – Pohanské modly, hoc sú zo striebra a zo zlata, * sú dielom ľudských rúk. – Majú ústa, ale nehovoria, * majú oči, a nevidia. – Majú uši, ale nepočujú, * majú nozdry, a nečuchajú. – Majú ruky, ale nehmatajú; majúuacute; nohy, a nechodia, * z hrdla nevydajú hlas. – Im budú podobní ich tvorcovia * a všetci, čo v ne veria. – Dom Izraelov dúfa v Pána, * on je ich pomoc a záštita. – Dom Áronov dúfa v Pána, * on je ich pomoc a záštita. – Všetci bohabojní dúfajú v Pána, * on je ich pomoc a záštita. – Pán na nás pamätá * a žehná nás. – Požehnáva dom Izraelov, * požehnáva dom Áronov. – Požehnáva všetkých, čo si ctia Pána, * malých i veľkých. – Nech Pán aj vás zveľadí, * vás i vaše deti. – Nech vás požehnáva Pán, * ktorý stvoril nebo i zem. – Nebesia si Pán vyhradil pre seba, * ale zem dal synom človeka. – Mŕtvi ťa, Pane, chváliť nemôžu, * ani tí, čo zostupujú do ríše mlčania. – Lež my, živí, velebíme Pána * odteraz až naveky.

Žalm 114

Milujem Pána, lebo vypočul * môj prosebný hlas, ‑ lebo svoj sluch naklonil ku mne, * kedykoľvek som ho vzýval. ‑ Keď ma omotali povrazy smrti a zmocnili sa ma úzkosti podsvetia, * keď som sa ocitol v súžení a trápení, ‑ vzýval som meno Pánovo: * “Pane, zachráň môj život!” ‑ Milostivý a spravodlivý je Pán, * náš Boh sa zľutúva. ‑ Pán ochraňuje maličkých; * pomohol mi, keď som bol v biede. ‑ Znova sa, duša moja, upokoj, * lebo Pán ti dobre urobil, ‑ lebo môj život zachránil od smrti, * moje oči od sĺz a moje nohy pred pádom. ‑ Pred tvárou Pána budem kráčať * v krajine žijúcich.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 115

Dôveroval som, aj keď som povedal: * “Som veľmi pokorený.” ‑ V rozrušení som vyriekol: * “Všetci ľudia klamú.” ‑ Čím sa odvďačím Pánovi * za všetko, čo mi dal? ‑ Vezmem kalich spásy * a budem vzývať meno Pánovo. ‑ Pánovi splním svoje sľuby * pred všetkým jeho ľudom. ‑ V Pánových očiach má veľkú cenu * smrť jeho svätých. ‑ Pane, som tvoj sluha, * som tvoj sluha a syn tvojej služobnice. ‑ Ty si mi putá rozviazal: obetu chvály tí prinesiem * a budem vzývať meno Pánovo. ‑ Splním svoje sľuby Pánovi * pred všetkým jeho ľudom ‑ v nádvoriach domu Pánovho, * uprostred teba, Jeruzalem.

Žalm 116

Chváľte Pána, všetky národy, * oslavujte ho, všetci ľudia; ‑ lebo je veľké jeho milosrdenstvo voči nám * a pravda Pánova trvá naveky.

Žalm 117

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. ‑ Teraz nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý, * že jeho milosrdenstvo trvá naveky. ‑ Teraz nech hovorí dom Áronov: * jeho milosrdenstvo trvá naveky. ‑ Teraz nech hovoria všetci bohabojní: * jeho milosrdenstvo trvá naveky. ‑ V súžení som vzýval Pána * a Pán ma vypočul a vyslobodil. ‑ Pán je so mnou, * nuž nebojím sa; čože mi môže urobiť človek? ‑ Pán je so mnou a pomáha mi; * nemusím si všímať svojich nepriateľov. ‑ Lepšie je utiekať sa k Pánovi, * ako sa spoliehať na človeka. ‑ Lepšie je utiekať sa k Pánovi, * ako sa spoliehať na mocnárov. ‑ Obkľúčili ma všetci pohania, * ale v mene Pánovom som ich porazil. ‑ Obkľúčili ma zovšadiaľ, * ale v mene Pánovom som ich porazil. ‑ Obkľúčili ma ako roj včiel a vzbĺkli ako plameň z raždia, * ale v mene Pánovom som ich porazil. ‑ Prudko dorážali na mňa, aby som sa zrútil, * no Pán mi pomohol. ‑ Moja sila a chvála je Pán, * on sa mi stal záchrancom. ‑ Hlas plesania nad záchranou * znie v stánkoch spravodlivých: ‑ “Pánova pravica mocne zasiahla, * Pánova pravica ma zdvihla; Pánova pravica mocne zasiahla.” ‑ Ja nezomriem, budem žiť * a vyrozprávam skutky Pánove. ‑ Prísne ma Pán potrestal, * no nevydal ma smrti napospas. ‑ Otvorte mi brány spravodlivosti, * vojdem nimi a poďakujem sa Pánovi. ‑ Toto je brána Pánova; * len spravodliví ňou vchádzajú. ‑ Ďakujem ti, že si ma vyslyšal * a že si ma zachránil. ‑ Kameň, čo stavitelia zavrhli, * stal sa kameňom uholným. ‑ To sa stalo na pokyn Pána; * vec v našich očiach obdivuhodná. ‑ Toto je deň, ktorý učinil Pán, * plesajme a radujme sa z neho. ‑ Pane, spas ma; * Pane, daj mi úspech. ‑ Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. * Požehnávame vás z domu Pánovho. ‑ Boh, Pán, je naším svetlom. * Vystrojte sprievod s ozdobnými vetvami až k rohom oltára. ‑ Ty si môj Boh, vďaky ti vzdávam; * ty si môj Boh, velebím ťa. ‑ Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Sláva: I teraz:

[su_divider text=“Ísť nahor“ divider_color=“#b70909″ link_color=“#b70909″][/su_spoiler]

[su_spoiler title=“17. KATIZMA“ style=“simple“ icon=“plus-square-1″]

Žalm 118

Blažení tí, čo idú cestou života bez poškvrny, * čo kráčajú podľa zákona Pánovho. – Blažení tí, čo zachovávajú jeho príkazy * a celým srdcom ho vyhľadávajú. – To sú tí, čo nepáchajú neprávosť * a idú jeho cestami. – Ty si dal príkazy, * aby sa verne plnili. – Kiež by ma moje cesty viedli tak, * žeby som zachovával tvoje ustanovenia. – Veru nebudem zahanbený, * keď budem dodržiavať všetky tvoje príkazy. – S úprimným srdcom ti chcem ďakovať, * že som poznal tvoje spravodlivé výroky. – Tvoje ustanovenia chcem zachovať, * len ty ma nikdy neopusť. – Ako sa mladík na svojej ceste udrží čistým? * Tak, že bude zachovávať tvoje slová. – Celým svojím srdcom ťa vyhľadávam; * nedaj, aby som zablúdil od tvojich príkazov. – V srdci si uchovávam tvoje výroky, * aby som proti tebe nezhrešil. – Pane, ty si velebený; * nauč ma svoje ustanovenia. – Svojimi perami * vypočítavam všetky výroky tvojich úst. – Keď idem cestou tvojich zákonov, mám väčšiu radosť * ako zo všetkého bohatstva. – Chcem sa cvičiť v tvojich predpisoch, * rozjímať o tvojich cestách. – V tvojich ustanoveniach mám záľubu, * na tvoje slová nechcem zabúdať. – Preukáž dobro svojmu služobníkovi a budem žiť * a tvoje slová zachovám. – Otvor mi oči, * aby som pozoroval divy tvojho zákona. – Hoci som na zemi iba hosť, * neskrývaj predo mnou svoje predpisy. – Túžbou za tvojimi výrokmi sa mi duša umára, * umára jednostaj. – Pyšných zahriakuješ * a tí, čo bočia od tvojich príkazov, sú prekliati. – Oddiaľ odo mňa hanbu a potupu, * lebo ja dodržiavam tvoje ustanovenia. – Hoci mocnári zasadajú a radia sa proti mne, * tvoj sluha rozjíma o tvojich predpisoch. – Veď tvoje ustanovenia sú mi rozkošou * a tvoje príkazy radcami. – Uviazol som v prachu, * oživ ma podľa svojho slova. – Tebe som vyjavil svoje cesty a ty si ma vypočul; * pouč ma o svojich prikázaniach. – Daj, aby som pochopil cestu tvojich príkazov, * a budem rozjímať o tvojich obdivuhodných skutkoch. – Od zármutku je moja duša plná sĺz; * pozdvihni ma podľa svojho slova. – Odvráť ma od cesty lži * a milostivo mi daj svoj zákon. – Cestu pravdy som si vyvolil, * tvoje slová mám stále pred sebou. – Prilipol som, Pane, k tvojim príkazom; * nezahanbi ma. – Pobežím po ceste tvojich príkazov, * lebo ty dávaš môjmu srdcu odvahu. – Pane, ukáž mi cestu svojich prikázaní * a ja vždy pôjdem po nej. – Daj mi chápavosť a ja tvoj zákon zachovám * a celým srdcom sa ho budem pridŕžať. – Priveď ma na chodník svojich príkazov, * lebo som si ho obľúbil. – Nakloň mi srdce k svojej náuke, * a nie ku chamtivosti. – Odvráť mi oči, nech nepozerajú na márnosť; * na tvojej ceste dopraj mi života. – Svojmu sluhovi splň svoj sľub, * čo vedie k bázni pred tebou. – Odvráť odo mňa potupu, ktorej som vystavený; * veď tvoja náuka je radostná. – Hľa, túžim za tvojimi príkazmi; * nuž oživ ma v svojej spravodlivosti. – Pane, nech zostúpi na mňa tvoje zmilovanie, * tvoja pomoc, ktorú si mi prisľúbil. – Potom odpoviem tým, čo ma potupujú, * že dôverujem tvojim slovám. – Nikdy neodním slovo pravdy z mojich úst, * veľmi dôverujem tvojim výrokom. – Tvojho zákona sa chcem stále pridŕžať, * na večné veky. – Tak budem kráčať bezpečnou cestou, * lebo dbám na tvoje príkazy. – O tvojej náuke budem svedčiť pred kráľmi * a nebudem sa hanbiť. – Budem sa tešiť z tvojich predpisov, * lebo som si ich obľúbil. – Svoje ruky budem dvíhať k tvojim predpisom, ktoré som si obľúbil; * a cvičiť sa budem v tvojich príkazoch. – Pamätaj na slovo, čo si dal svojmu služobníkovi; * lebo ním si mi dal nádej. – To ma utešuje v ponížení, * že mi tvoje slovo vracia život. – Pyšní sa mi vysmievajú náramne; * ale ja sa neodchyľujem od tvojho zákona. – Mám v pamäti tvoje pradávne rozhodnutia, Pane, * a to je mi potechou. – Ovláda ma rozhorčenie voči hriešnikom, * čo zrádzajú tvoj zákon. – Tvoje ustanovenia sa mi stali piesňou * na mieste môjho putovania. – Na tvoje meno, Pane, v noci spomínam * a chcem dodržať tvoj zákon. – To je môj údel; * zachovať tvoje príkazy. – Pane, ty si moje všetko; * povedal som: Budem zachovávať tvoje slová. – Celým srdcom ťa prosím; * zmiluj sa nado mnou, ako si prisľúbil. – O svojich cestách rozmýšľam * a svoje kročaje riadim podľa tvojej náuky. – Ponáhľam sa a neváham * zachovávať tvoje prikázania. – Dostal som sa do osídel hriešnikov, * no predsa som nezabudol na tvoj zákon. – Uprostred noci vstávam a zvelebujem ťa * za tvoje spravodlivé výroky. – Pridávam sa ku všetkým tvojim ctiteľom, * k tým, čo zachovávajú tvoje príkazy. – Pane, zem je plná tvojej milosti; * nauč ma tvojim ustanoveniam. – Pane, svojmu služobníkovi si preukázal dobro, * ako si prisľúbil. – Nauč ma dobrotivosti, múdrosti a poznaniu, * veď verím tvojej náuke. – Pred svojím pokorením som blúdil, * no teraz už dbám na tvoje výroky. – Dobrotivý si a preukazuješ dobrodenia, * daj mi poznať tvoju spravodlivosť. – Pyšní vymýšľajú proti mne klamstvá, * no ja z celého srdca zachovávam tvoje príkazy. – Ich srdce stučnelo a otupelo, * ja však mám radosť v tvojom zákone. – Že som bol pokorený, dobre mi, * aspoň som si tvoju spravodlivosť osvojil. – Lepší je pre mňa zákon tvojich úst * ako tisícky v zlate a striebre.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Tvoje ruky ma utvorili a stvárnili. * Daj mi chápavosť a osvojím si tvoju náuku. – Uzrú ma bohabojní a budú sa tešiť, * že veľmi dôverujem tvojim slovám. – Viem, Pane, že spravodlivé sú tvoje rozsudky * a že si ma právom pokoril. – Buď ku mne milosrdný a poteš ma, * ako si prisľúbil svojmu služobníkovi. – Nech zostúpi na mňa tvoje zľutovanie a budem žiť, * lebo tvoj zákon je mojím potešením. – Nech sú zahanbení pyšní, čo ma úskočne sužujú, *ja však neprestanem rozjímať o tvojich príkazoch. – Nech sa pridajú ku mne tí, čo sa ťa boja * a čo poznajú tvoju náuku. – Nech sa mi srdce nepoškvrní priestupkom proti tvojim príkazom, * aby som sa hanbiť nemusel. – Duša mi omdlieva túžbou za tvojou spásou * a tvojim slovám veľmi dôverujem. – Oči mi slabnú túžbou za tvojím výrokom * a hovoria: “Kedy ma potešíš?” – Hoci som ako mech v dyme, * predsa nezabúdam na tvoje ustanovenia. – Koľko dní ešte ostáva tvojmu sluhovi? * Kedy už mojich nepriateľov na súd predvoláš? – Jamu mi vykopali namyslenci, * tí, čo nežijú podľa tvojho zákona. – Všetky tvoje predpisy sú pravdivé; * prenasledujú ma úskočne: pomôž mi. – Bezmála ma zahubili na zemi; * no ja som ani tak neopustil tvoje príkazy. – A preto, že ty si milosrdný, dožič mi života * i budem sa pridŕžať tvojej náuky. – Pane, tvoje slovo * trvá naveky ako nebesia. – Tvoja vernosť z pokolenia na pokolenie; * upevnil si zem a ona trvá. – Podľa tvojho rozhodnutia všetko trvá podnes, * lebo všetko slúži tebe. – Keby mi tvoj zákon nebol rozkošou, * vari by som bol už zahynul vo svojom pokorení. – Nikdy nezabudnem na tvoje príkazy, * lebo nimi ma oživuješ. –

Polovička

Tvoj som: zachráň ma, * veď dbám na tvoje príkazy. – Hriešnici striehnu na mňa a chcú ma zahubiť, * ale ja rozjímam o tvojich príkazoch. – Videl som, že každá dokonalosť má medze, * iba tvoj príkaz platí neobmedzene. – Pane, tvoj zákon veľmi milujem, * rozjímam o ňom celý deň. – Tvoja náuka robí ma rozumnejším nad mojich nepriateľov, * ustavične sa jej pridŕžam. – Múdrejší som nad všetkých mojich učiteľov, * lebo o tvojich prikázaniach rozjímam. – Chápavejší som nad starcov, * lebo zachovávam tvoje príkazy. – Svojim nohám nedovolím vykročiť na zlé cesty, * chcem dodržiavať tvoje slová. – Neodkláňam sa od tvojich predpisov, * lebo ty si mi zákon stanovil, – Aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu, * mojim ústam sú sladšie ako med. – Zmúdrel som z tvojich príkazov, * preto nenávidím cesty klamstva. – Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy * a pochodeň na mojich chodníkoch. – Prisahal som a trvám na tom, * že budem zachovávať tvoje spravodlivé výroky. – Pane, vždy a všade ma ponižujú, * daj mi žiť, ako si prisľúbil. – Pane, láskavo prijmi obetu chvály mojich úst * a pouč ma o svojich zámeroch. – Môj život je stále v nebezpečenstve, * ale ja nezabúdam na tvoj zákon. – Hriešnici mi kladú nástrahy, * ale ja neopúšťam tvoje príkazy. – Tvoja náuka je mojím večným dedičstvom, * lebo je slasťou môjmu srdcu. – Srdce som si upriamil tak, aby plnilo tvoje príkazy * navždy a naveky. – Nenávidím ľudí dvojtvárnych, * ale tvoj zákon milujem. – Ty si mi ochrana a záštita, * na tvoje slovo sa najviac spolieham. – Odstúpte odo mňa, zlomyseľníci, * ja chcem zachovať príkazy svojho Boha. – Ujmi sa ma podľa svojho prísľubu a budem žiť; * a nezahanbi ma v mojej nádeji. – Podopri ma a to ma zachráni, * vždy sa budem tešiť z tvojich ustanovení. – Zavrhuješ všetkých, čo opúšťajú tvoje ustanovenia, * lebo ich zmýšľanie je klamné. – Ako odpad ničíš všetkých hriešnikov na zemi, * preto tvoje prikázania milujem. – Telo sa mi chveje od strachu pred tebou, * lebo sa bojím tvojich rozsudkov. – Podľa práva a spravodlivosti som si počínal; * nevydávaj ma do rúk krivých žalobcov. – Zaruč sa za svojho služobníka, * nech ma pyšní nehanobia. – Oči mi mrú túžbou za tvojou pomocou * a za tvojím spravodlivým výrokom. – Nalož so svojím služobníkom podľa svojho milosrdenstva * a pouč ma o svojich ustanoveniach. – Som tvojím služobníkom, * daj mi chápavosť, aby som poznal tvoje prikázania. – Pane, už je čas, aby si zasiahol, * lebo sa porušuje tvoj zákon. – Milujem tvoje predpisy viac ako zlato, * viac ako najrýdzejšie zlato. – Preto sa správam tvojimi príkazmi * a nenávidím cestu klamstva. – Tvoje príkazy sú obdivuhodné, * preto ich zachovávam. – Výklad tvojich slov osvecuje, * maličkým dáva chápavosť. – Otváram ústa a dych naberám, * lebo túžim za tvojimi predpismi.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Obráť sa ku mne a zmiluj sa nado mnou, * ako robievaš tým, čo tvoje meno milujú. – Riaď moje kroky podľa tvojho výroku; * nech ma neovláda nijaká neprávosť. – Chráň ma pred ohováračmi * a budem zachovávať tvoje príkazy. – Vyjasni tvár nad svojím služobníkom * a nauč ma svojim ustanoveniam. – Potoky sĺz ronia moje oči, * že sa nezachováva tvoj zákon. – Pane, ty si spravodlivý * a správne sú tvoje rozsudky. – V spravodlivosti si vyniesol svoje prikázania * a v dokonalej pravdivosti. – Spaľuje ma horlivosť, * lebo moji nepriatelia zabúdajú na tvoje slová. – Tvoj výrok je dokonale vyskúšaný v ohni * a tvoj sluha ho miluje. – Mladučký som a opovrhovaný, * no nezabúdam na tvoje príkazy. – Tvoja spravodlivosť je spravodlivosť naveky * a tvoj zákon je číra pravda. – Keď ma postihne úzkosť a súženie, * potešenie nájdem v tvojich príkazoch. – Tvoje ustanovenia sú spravodlivé naveky, * daj mi to pochopiť a budem žiť. – Z celého srdca volám, Pane, vyslyš ma; * chcem zachovať tvoje ustanovenia. – K tebe volám, zachráň ma; * a budem plniť tvoje príkazy. – Ešte pred svitaním prichádzam a volám o pomoc, * na tvoje slová sa veľmi spolieham. – Už pred odchodom nočnej stráže otvárajú sa mi oči, * aby som rozjímal o tvojich výrokoch. – Pane, pre svoje milosrdenstvo čuj môj hlas * a oživ ma podľa svojho rozhodnutia. – Blížia sa tí, čo ma zlostne prenasledujú, * tí, čo sa vzdialili od tvojho zákona. – Pane, ty si blízko * a všetky tvoje predpisy sú pravdivé. – Odprvoti viem z tvojich prikázaní, * že si ich ustanovil naveky. – Pozri na moje poníženie a vysloboď ma; * veď nezabudol som na tvoj zákon. – Ujmi sa môjho sporu a zachráň ma; * daj mi žiť, veď si to prisľúbil. – Spása je ďaleko od hriešnikov, * lebo tí na tvoje ustanovenia nedbajú. – Tvoje milosrdenstvo, Pane, je nesmierne, * nuž oživ ma podľa svojich rozhodnutí. – Mnohí ma prenasledujú a sužujú, * no ja sa neodkláňam od tvojich prikázaní. – S odporom pozerám na odpadlíkov, * lebo nedbajú na tvoje výroky. – Pozri, Pane, tvoje príkazy milujem; * oživ ma pre svoje milosrdenstvo. – Pravda je podstatou tvojich slov * a všetky rozsudky tvojej spravodlivosti sú večné. – Hoci ma kniežatá prenasledujú pre nič za nič, * moje srdce si tvoje slová ctí. – Z tvojich výrokov sa radujem * ako ten, čo získal korisť bohatú. – Nenávidím klamstvo, protiví sa mi; * ale tvoj zákon milujem. – Cez deň ťa chválim sedemkrát * pre tvoje spravodlivé rozsudky. – Trvalý pokoj požívajú tí, čo milujú tvoj zákon; * a nemajú sa na čom potknúť. – Pane, vyčkávam tvoju pomoc * a plním tvoje predpisy. – Moja duša uchováva tvoje ustanovenia * a ja ich veľmi milujem. – Zachovávam tvoje prikázania a ustanovenia: * lebo pred tebou sú všetky moje cesty. – K tebe, Pane, nech prenikne moja úpenlivá prosba; * podľa tvojho slova daj mi chápavosť. – Nech dôjde k tebe moja žiadosť; * vysloboď ma, ako si prisľúbil. – Z perí mi vytryskne chválospev, * že si ma naučil svoje ustanovenia. – Môj jazyk nech spieva o tvojich výrokoch, * lebo spravodlivé sú všetky tvoje príkazy. – Tvoja ruka nech mi pomáha, * veď som si vyvolil tvoje príkazy. – Pane, túžim za tvojou pomocou * a tvoj zákon je mi slasťou. – Ja budem žiť a teba chváliť * a tvoje rozhodnutia mi pomôžu. – Blúdim ako ovca, čo sa stratila; * hľadaj svojho sluhu, lebo nezabúdam na tvoje predpisy.

Sláva: I teraz:

[su_divider text=“Ísť nahor“ divider_color=“#b70909″ link_color=“#b70909″][/su_spoiler]

[su_spoiler title=“18. KATIZMA“ style=“simple“ icon=“plus-square-1″]

Žalm 119

K Pánovi som volal vo svojom súžení * a on ma vyslyšal. ‑ Osloboď ma, Pane, od Iživých perí * a od ľstivého jazyka. ‑ Čo ti dať alebo čo ešte priložiť, * ty jazyk podvodný? ‑ Ostré šípy bojovníka * a rozpálené uhlíky z borievčia. ‑ Beda mi, že som vyhnancom v Mosochu * a bývam v stánkoch kedarských. ‑ Už pridlho žijem s tými, * čo nenávidia pokoj. ‑ Ale ja som za pokoj; * no kým ja o ňom hovorím, oni na mňa útočia.

Žalm 120

Svoj zrak upieram na vrchy: * príde mi odtiaľ pomoc? ‑ Pomoc mi príde od Pána, * ktorý stvoril nebo i zem. ‑ Nedovolí, aby sa ti noha zachvela, * nezdriemne ten, čo ťa stráži. ‑ Nedrieme veru, ani nespí * ten, čo stráži Izraela. – Pán ťa stráži, Pán je tvoja záštita * po tvojej pravici. ‑ Za dňa ťa slnko nezraní * ani mesiac za noci. ‑ Pán ťa bude chrániť od všetkého zlého; * Pán ti bude chrániť život. ‑ Pán bude chrániť tvoj odchod i príchod * odteraz až naveky.

Žalm 121

Zaradoval som sa, keď mi povedali: * “Pôjdeme do domu Pánovho.” ‑ Naše nohy už stoja * v tvojich bránach, Jeruzalem. ‑ Jeruzalem je vystavaný ako mesto * spojené v jeden celok. ‑ Tam prichádzajú kmene, kmene Pánove, * aby podľa obyčaje Izraela velebili meno Pánovo. ‑ Lebo sú tam súdne stolice, * stolice domu Dávidovho. ‑ Pre Jeruzalem proste o pokoj: * “Nech sú bezpeční, čo ťa milujú. ‑ Nech pokoj vládne vnútri tvojich hradieb * a istota v tvojich palácoch.” ‑ Kvôli svojim bratom a priateľom * budem hovoriť: “Pokoj s tebou!” ‑ Kvôli domu Pána, n&aacaacute;šho Boha, * budem prosiť o šťastie pre teba.

Žalm 122

Oči dvíham k tebe, * čo na nebesiach prebývaš. ‑ Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej, * tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, kým sa nezmiluje nad nami. ‑ Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, lebo už máme dosť pohŕdania; * lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov a pohŕdania pyšných.

Žalm 123

Keby sa nás Pán nebol ujal, * nech to povie Izrael, ‑ keby sa nás Pán nebol ujal, * keď ľudia povstali proti nám, ‑ vari by nás živých boli prehltli, * keď proti nám blčala ich zúrivosť. ‑ Vari by nás bola voda zaliala * a riava sa prevalila cez nás. ‑ Vari by sa boli prevalili cez nás * rozbúrené vody. ‑ Nech je velebený Pán, * že nás nevydal ich zubom za korisť. ‑ Naša duša unikla ako vtáča * zo siete poľovníkov. ‑ Slučka sa roztrhla * a my sme na slobode. ‑ Naša pomoc v mene Pánovom, * ktorý stvoril nebo i zem.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 124

Tí, čo sa spoliehajú na Pána, sú ako vrch Sion: * nehýbe sa, trvá naveky. ‑ Ako vrchy obklopujú Jeruzalem, * tak je Pán okolo svojho ľudu odteraz až naveky. ‑ Veď žezlo ničomníka nedoľahne na krajinu spravodlivých, * aby spravodliví nevystierali ruky za neprávosťou. ‑ Pane, dobre rob dobrým * a tým, čo majú srdce úprimné. ‑ Ale tých, čo sa na zlé cesty spúšťajú, * Pán so zločincami zavrhne. Pokoj nad Izraelom!

Žalm 125

Keď Pán privádzal späť sionských zajatcov, * boli sme ako vo snách. ‑ Ústa sme mali plné radosti * a jazyk plný plesania. ‑ Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi: * “Veľké veci urobil s nimi Pán.” ‑ Veľké veci urobil s nami Pán * a máme z toho radosť. ‑ Zmeň, Pane, naše zajatie * ako potoky na juhu krajiny. ‑ Tí, čo sejú v slzách, * s jasotom budú žať. ‑ Keď odchádzali, idúcky plakali * a osivo niesli na siatie. ‑ No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom * a svoje snopy prinesú.

Žalm 126

Ak Pán nestavia dom, * márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú. ‑ Ak Pán nestráži mesto, * nadarmo bdejú jeho strážcovia. ‑ Zbytočne vstávate pred svitaním a líhate si neskoro v noci, vy, čo jete ťažko zarobený chlieb; * lebo on dáva svojim miláčkom spánok. ‑ Hľa, Pánovým dedičným darom sú synovia, * jeho odmenou je plod lona. ‑ Čím sú bojovníkovi šípy v ruke, * tým sú vám synovia z mladých liet. ‑ Blažený muž, ktorý si nimi tulec naplnil: * neutrpí hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne.

Žalm 127

Blažení všetci, ktorí sa boja Pána, * ktorí kráčajú po jeho cestách. ‑ Budeš jesť z práce svojich rúk; * blažený si a budeš sa mať dobre. ‑ Tvoja manželka je sťa úrodný vinič * na stenách tvojho domu. ‑ Tvoji synovia sú ako mládniky olivy * okolo tvojho stola. ‑ Hľa, takto bude požehnaný človek, * ktorý sa bojí Pána! ‑ Kiež ťa požehná Pán zo Siona * a budeš vidieť dobro Jeruzalema po všetky dni svojho života. ‑ A budeš vidieť synov svojich synov. * Pokoj nad Izraelom!

Žalm 128

Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * nechže povie Izrael: ‑ Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * a nič nezmohli proti mne. ‑ Po mojom chrbte orali oráči, * ťahali dlhé brázdy. ‑ Ale spravodlivý Pán * rozsekal postroje hriešnikov. ‑ Nech s hanbou ustúpia * všetci, čo nenávidia Sion. ‑ Nech sú sťa tráva na streche, * čo uschne prv, ako ju skosia. ‑ Kosec si ňou nenaplní hrsť, * ani viazač snopov náručie. ‑ A čo idú okolo, nezavolajú: * “Pán vás požehnaj; žehnáme vás v mene Pánovom.”

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 129

Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, počuj môj hlas. ‑ Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe. ‑ Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, * Pane, kto obstojí? ‑ Ale ty si milostivý * a my ti chceme v bázni slúžiť. ‑ Spolieham sa na teba, Pane, * moja duša sa spolieha na tvoje slovo; ‑ moja duša očakáva Pána * väčšmi ako strážcovia dennicu. ‑ Väčšmi ako strážcovia dennicu * nech očakáva Izrael Pána. ‑ Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. * On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.

Žalm 130

Pane, moje srdce sa nevystatuje, * moje oči nehľadia povýšene. ‑ Neženiem sa za veľkými vecami * ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými. ‑ Ale ja som svoju dušu * upokojil a utíšil. ‑ Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, * ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne. ‑ Dúfaj, Izrael, v Pána * odteraz až naveky.

Žalm 131

Pane, pamätaj na Dávida * a na jeho veľkú ochotu, ‑ že prisahal Pánovi * a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub: ‑ “Do príbytku svojho domu nevkročím, * ani sa neuložím na svoje lôžko; ‑ svojim očiam nedoprajem spánku * ani svojim viečkam zdriemnutia, ‑ kým nenájdem miesto pre Pána, * príbytok pre mocného Jakubovho Boha.” ‑ Počuli sme, že archa je v Efrate, * a našli sme ju na jaarských nivách. ‑ Vstúpme teda do Pánovho príbytku * a padnime k podnožke jeho nôh. ‑ Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, * ty a archa tvojej všemoci. ‑ Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti * a tvoji svätí nech plesajú. ‑ Pre svojho služobníka Dávida * neodmietaj tvár svojho pomazaného. ‑ Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; * je pravdivá, nikdy ju neodvolá: ‑ “Potomka z tvojho rodu * posadím na tvoj trón. ‑ Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu a moje príkazy, ktoré ich naučím, * aj ich synovia budú sedieť na tvojom tróne naveky.” ‑ Lebo Pán si vyvolil Sion, * želal si mať ho za svoj príbytok: ‑ To je miesto môjho odpočinku naveky; * tu budem bývať, lebo som túžil za ním. ‑ Štedro požehnám jeho komory, * chlebom nasýtim jeho chudobných. ‑ Jeho kňazov odejem do rúcha spásy * a svätí budú plesať v radosti. ‑ Tu Dávidovej moci dám vypučať, * svojmu pomazanému pripravím svetlo. ‑ Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, * no na jeho hlave zažiari diadém.”

Žalm 132

Aké je dobré a milé, * keď bratia žijú pospolu. ‑ Je to sťa vzácny olej na hlave, * čo steká na bradu, na Áronovu bradu, čo steká na okraj jeho rúcha. ‑ Sťa rosa na Hermone, čo padá na vrchy sionské. * Tam Pán udeľuje požehnanie a život naveky.

Žalm 133

Zvelebujte Pána, všetci služobníci Pánovi, * čo bdiete v noci v dome Pánovom. ‑ Zdvíhajte svoje ruky k svätyni * a zvelebujte Pána. ‑ Nech ťa žehná Pán zo Siona, * ktorý stvoril nebo i zem.

Sláva: I teraz:

[su_divider text=“Ísť nahor“ divider_color=“#b70909″ link_color=“#b70909″][/su_spoiler]

[su_spoiler title=“19. KATIZMA“ style=“simple“ icon=“plus-square-1″]

Žalm 134

Chváľte meno Pánovo, * chváľte ho, služobníci Pánovi, ‑ ktorí ste v dome Pánovom * a na nádvoriach domu nášho Boha. ‑ Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý; * ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné; ‑ veď si Pán vyvolil Jakuba, * Izraela za svoje vlastníctvo. ‑ Ja viem, že Pán je veľký, * že náš Boh je nad všetkými bohmi. ‑ Čokoľvek Pán chce, * urobí na nebi i na zemi, v mori a vo všetkých priepastiach. ‑ Od kraja zeme privádza oblaky, bleskami vyvoláva dážď, * zo svojich komôr vypúšťa vetry. ‑ On pobil prvorodených Egypta, * ľudí aj zvieratá. ‑ Uprostred teba, Egypt, urobil znamenia a zázraky * proti faraónovi i proti všetkým jeho sluhom. ‑ On porazil mnohé národy * a pozabíjal mocných kráľov: ‑ Sehona, kráľa amorejského, * a Oga, kráľa Bášanu, a všetkých kráľov kanaánskych. ‑ A ich krajinu dal do dedičstva, * do dedičstva Izraelu, svojmu ľudu. ‑ Pane, tvoje meno trvá večne; * tvoja pamiatka, Pane, z pokolenia na pokolenie. ‑ Lebo Pán prisúdi pravdu svojmu ľudu * a zmiluje sa nad svojimi služobníkmi. ‑ Pohanské modly, hoc zo striebra a zo zlata, * sú dielom ľudských rúk. ‑ Majú ústa, ale nehovoria, * majú oči, a nevidia. ‑ Majú uši, ale nepočujú, * nie sú schopné ani dýchať ústami. ‑ Nech sú im podobní ich tvorcovia * a všetci, čo v ne veria. ‑ Dom Izraelov, zvelebuj Pána; * dom Áronov, zvelebuj Pána. ‑ Dom Léviho, zvelebuj Pána; * všetci bohabojní, zvelebujte Pána. ‑ Nech je zvelebený Pán zo Siona, * čo sídli v Jeruzaleme.

Žalm 135

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ Oslavujte Boha nad bohmi, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ Oslavujte Pána nad pánmi, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ On jediný koná veľké zázraky, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ On múdro stvoril nebesia, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ On rozprestrel zem nad vodami, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ On stvoril veľké svetlá, * lebo jeho milosrdenstvo je večné:‑ slnko, aby panovalo vo dne, * lebo jeho milosrdenstvo je večné, ‑ mesiac a hviezdy, aby panovali v noci, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ On pobil egyptských prvorodencov, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ On vyviedol Izraela spomedzi nich, * lebo jeho milosrdenstvo je večné; ‑ mocnou rukou a vystretým ramenom, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ On rozdelil Červené more na dve časti, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ A Izraela previedol jeho stredom, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ V Červenom mori zatopil faraóna i jeho vojsko, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ On previedol svoj ľud cez púšť, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ On pobil význačných kráľov, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ A pozabíjal mocných kráľov, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ Sehona, kráľa amorejského, * lebo jeho milosrdenstvo je večné; ‑ a Oga, kráľa Bášanu, * lebo jeho milosrdenstvo je večné; ‑ a ich krajinu dal za dedičstvo, * lebo jeho milosrdenstvo je večné; ‑ za dedičstvo Izraelovi, svojmu služobníkovi, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ On pamätal na nás v našom ponížení, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ A oslobodil nás od našich nepriateľov, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ On dáva pokrm každému stvoreniu, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. ‑ Oslavujte Boha nebies, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.

Žalm 136

Na brehu babylonských riek, * tam sme sedávali a plakali, keď sme si spomínali na Sion. ‑ Na vŕby tejto krajiny * vešali sme svoje citary. ‑ Lebo tí, čo nás zajali, žiadali od nás spevy * a tí, čo nás trápili, žiadali veselosť: ‑ “Zaspievajte nám * nejaké piesne sionské!” ‑ Akože môžeme spievať pieseň Pánovu * v cudzej krajine? ‑ Keby som, Jeruzalem, zabudol na teba, * nech mi odumrie pravica. ‑ Nech sa mi prilepí jazyk na podnebie, * keby som nepamätal na teba, ‑ keby som Jeruzalem nepovýšil * za vrchol svojej radosti. ‑ Nezabudni, Pane, synom Edomu deň Jeruzalema, * keď volali: “Zbúrajte ho, zbúrajte až po samy základy.” ‑ Babylonská dcéra, ty ničiteľka, * blahoslavený, kto ti odplatí zlo, čo si nám spôsobila; ‑ blahoslavený, * kto chytí tvoje deti a hodí o skalu.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 137

Chcem ťa, Pane, oslavovať celým srdcom, * že si vypočul slová mojich úst. ‑ Budem ti hrať pred tvárou anjelov, * vrhnem sa na tvár pred tvojím svätým chrámom. ‑ Tvoje meno budem oslavovať, pretože si milosrdný a verný * a nadovšetko si zvelebil svoje meno a svoje prisľúbenia. ‑ Vždy si ma vyslyšal, keď som ťa vzýval, * a rozmnožil si vo mne odvahu. ‑ Oslavovať ťa budú, Pane, všetci králi zeme, * lebo počuli slová tvojich úst. ‑ Budú ospevovať Pánove cesty, * lebo veľká je Pánova sláva; ‑ vznešený je Pán, a predsa zhliada na pokorného, * pyšného však zďaleka pozná. ‑ Aj keby som mal prejsť súžením, ty ma pri živote zachováš * a svoju ruku vystrieš proti hnevu mojich nepriateľov; zachráni ma tvoja pravica. ‑ Pán za mňa dielo dokončí. * Pane, tvoje milosrdenstvo je večné; neopusť dielo svojich rúk.

Žalm 138

Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko; * ty vieš, či sedím a či stojím. ‑ Už zďaleka vnímaš moje myšlienky: * či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe. ‑ Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, * ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať. ‑ Obklopuješ ma spredu i zozadu * a kladieš na mňa svoju ruku. ‑ Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť; * je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť. ‑ Kam môžem ujsť pred tvojím duchom * a kam utiecť pred tvojou tvárou? ‑ Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; * ak zostúpim do podsvetia, aj tam si. ‑ I keby som si pripäl krídla zorničky * a ocitol sa na najvzdialenejšom mori, ‑ ešte aj tam ma tvoja ruka povedie * a podchytí ma tvoja pravica. ‑ Keby som si povedal: “Azda ma tma ukryje * a namiesto svetla ma zahalí noc,” ‑ pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc sa rozjasní ako deň. * Tebe je tma ako svetlo.‑ Veď ty si stvoril moje útroby, * utkal si ma v živote mojej matky. ‑ Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu * a ja to veľmi dobre viem. ‑ Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, * utkávaný v hlbinách zeme. ‑ Tvoje oči ma videli, * keď som ešte nebol stvárnený, ‑ a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, * len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil. ‑ Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky * a ich počet aký je obrovský. ‑ Keby som ich všetky chcel porátať, * je ich viac ako zŕn piesku; ‑ a keby som prišiel na koniec, * ešte stále som pri tebe. ‑ Kiež by si, Bože, zabil hriešnikov; * vzdiaľte sa odo mňa, muži krvilační. ‑ Oni zlomyseľne hovoria o tebe, * márnivo sa dvíhajú nad teba. ‑ Či nemám mať v nenávisti tých, čo nenávidia teba, Pane, * a s odporom sa odvracať od tých, čo povstávajú proti tebe? ‑ Skrz-naskrz ich nenávidím, *stali sa mi nepriateľmi. ‑ Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; * skúmaj ma a všímaj si moje cesty. ‑ Pozri, či nejdem bludnou cestou, * a veď ma po ceste k večnosti.

Žalm 139

Osloboď ma, Pane, od zlého človeka * a pred násilníkom ma chráň. ‑ Veď oni zamýšľajú robiť zlo, * deň čo deň podnecujú rozbroje. ‑ Ako had si ostria jazyky, * za perami majú jed vreteníc. ‑ Pane, bráň ma pred rukou hriešnika a chráň ma pred násilníkom, * lebo mi zamýšľajú nohy podraziť. ‑ Pyšní mi nastavujú osídlo; napínajú sieť z povrazov * a kladú mi pasce na cestu. ‑ Pánovi hovorím: “Ty si môj Boh; * čuj, Pane, hlas mojej úpenlivej prosby.” ‑ Pane, Pane, ty si moja sila a záštita; * keď bojujem, kryješ mi hlavu. ‑ Nedaj, Pane, aby sa splnili želania bezbožného, * aby sa uskutočnili jeho zámery. ‑ Tí, čo ma obkľučujú, hlavu dvíhajú; * nech ich pokryje zloba vlastných perí. ‑ Nech na nich padá žeravé uhlie; * vrhni ich do jamy,
aby už nevstali. ‑ Muž zlého jazyka sa neudrží na zemi, * násilníka stihne náhla skaza. ‑ Viem, že Pán úbohému právo prisúdi * a chudobnému odplatí. ‑ Len spravodliví budú tvoje meno velebiť * a statoční budú bývať u teba.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 140

Pane, k tebe volám, ponáhľaj sa mi pomôcť, * počuj môj hlas, keď volám ku tebe. ‑ Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta. ‑ Pane, k mojim ústam postav stráž * a hliadku na okraj mojich perí. ‑ Nedaj, aby sa moje srdce naklonilo k zlému, * aby bezbožne vymýšľalo výmysly s ľuďmi, čo páchajú neprávosť; ani ich pochúťky nechcem jesť. ‑ Nech ma spravodlivý tresce milosrdne, nech ma karhá, * no olej hriešnika nech nesteká po mojej hlave; ‑ nech zotrvám v modlitbe, * kým oni robia zle. ‑ Keď sa dostanú do tvrdých rúk sudcov, * budú počuť moje slová a uznajú, že boli mierne. ‑ Ako keď sa zem orie a rozdrobuje na kúsky, * tak boli rozmetané ich kosti pri pažeráku podsvetia. ‑ Pane, k tebe, Pane, sa upierajú moje oči: * k tebe sa utiekam, smrti ma nevydaj. ‑ Chráň ma pred osídlom, čo mi nastavili, * pred nástrahami tých, čo páchajú neprávosť. ‑ Nech všetci hriešnici upadnú do vlastných osídel, * ale ja nech cez ne prejdem.

Žalm 141

Nahlas volám k Pánovi, * nahlas a úpenlivo prosím Pána; ‑ nariekam pred ním * a rozprávam mu o svojom súžení. ‑ Ja síce klesám na duchu, * ale ty poznáš moje chodníky. ‑ Na ceste, ktorou sa uberám, * nastavili mi osídlo. ‑ Pozeral som sa napravo a videl som, * že sa už nik nepriznáva ku mne. ‑ Nemám už kam sa uchýliť, * o môj život nik nestojí. ‑ Pane, ku tebe volám a hovorím: * “Ty si moje útočište, môj podiel v krajine žijúcich. ‑ Všimni si moju úpenlivú prosbu, * lebo som hrozne zdeptaný. ‑ Osloboď ma od prenasledovateľov, * lebo sú mocnejší ako ja. ‑ Vyveď ma zo žalára, * aby som tvoje meno mohol velebiť. ‑ Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, * keď mi prejavíš priazeň.”

Žalm 142

Pane, vyslyš moju modlitbu, pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu, * pre svoju spravodlivosť ma vyslyš. – A svojho služobníka na súd nevolaj, * veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou. – Nepriateľ ma prenasleduje, zráža ma k zemi, * do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho. – Duch sa mi zmieta v úzkostiach; * v hrudi mi srdce meravie. – Spomínam si na uplynulé dni, o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam * a uvažujem o dielach tvojich rúk. – Vystieram k tebe ruky, * za tebou dychtím ako vyprahnutá zem. – Rýchle ma vyslyš, Pane, * lebo už klesám na duchu. – Neskrývaj predo mnou svoju tvár, * aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu. – Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, * lebo sa spolieham na teba. – Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, * veď svoju dušu dvíham ku tebe. – Pred nepriateľmi ma zachráň; * Pane, k tebe sa utiekam. – Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh; * na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch. – Pre
svoje meno, Pane, zachováš ma nažive; * pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti. – Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov, * zahub všetkých, čo ma sužujú, veď ja som tvoj služobník.

Sláva: I teraz:

[su_divider text=“Ísť nahor“ divider_color=“#b70909″ link_color=“#b70909″][/su_spoiler]

[su_spoiler title=“20. KATIZMA“ style=“simple“ icon=“plus-square-1″]

Žalm 143

Nech je zvelebený Pán, môj ochranca, * čo učí moje ruky zápasiť a moje prsty bojovať. ‑ On je ku mne milosrdný a dodáva mi odvahy, * on je moje útočište a môj osloboditeľ, ‑ on je moja záštita, na ktorú sa spolieham; * on mi podrobuje môj ľud. ‑ Pane, čože je človek, že sa k nemu priznávaš, * a syn človeka, že myslíš na neho? ‑ Preludu sa človek podobá, * jeho dni sú ako letiaci tieň. ‑ Pane, zníž nebesia a zostúp z nich; * dotkni sa vrchov a budú chrliť dym. ‑ Zablýskaj bleskom a rozpráš nepriateľov, * vypusť šípy a vydes ich. ‑ Vystri ruku z výsosti; * vytrhni ma a vysloboď z prívalov, z rúk cudzincov; ‑ ich ústa luhajú * a ich pravica je krivoprísažná. ‑ Bože, novú pieseň ti zaspievam; * zahrám ti na desaťstrunovej citare. ‑ Ty pomáhaš kráľom, * ty zachraňuješ svojho sluhu Dávida pred mečom záhuby. ‑ Vytrhni ma a vysloboď z rúk cudzincov. * Ich ústa luhajú, ich pravica je krivoprísažná. ‑ Naši synovia nech sú ako mládniky, * čo vyrastajú v mladistvej sile. ‑ Naše dcéry nech sú sťa stĺpy nárožné, * kresané ako kvádre chrámové. ‑ Naše sýpky nech sú plné, * nech je v nich hojnosť všetkých plodov. ‑ Našich oviec nech sú nesčíselné tisíce * na našich nivách; náš statok nech je vypasený. ‑ Nech niet trhlín na hradbách ani vyhnanstva, * ani náreku na našich uliciach. ‑ Blažený ľud, ktorému sa tak vodí; * blažený ľud, ktorého Bohom je Pán.

Žalm 144

Oslavovať ťa chcem, Bože, môj kráľ, * a tvoje meno velebiť navždy a naveky. ‑ Budem ťa velebiť každý deň * a tvoje meno chváliť navždy a naveky. ‑ Veľký si, Pane, a veľkej chvály hoden, * tvoju veľkosť nemožno preskúmať. ‑ Z pokolenia na pokolenie ide chvála tvojich skutkov * a všetky pokolenia ohlasujú tvoju moc. ‑ Hovoria o vznešenosti tvojej slávy a veleby * a rozprávajú o tvojich zázrakoch. ‑ Hovoria aj o sile tvojich skutkov úžasných * a rozprávajú o tvojej veľkosti. ‑ Rozhlasujú chválu tvojej veľkej láskavosti * a plesajú nad tvojou spravodlivosťou. ‑ Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a veľmi láskavý. ‑ Dobrý je Pán ku každému * a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam. ‑ Nech ťa oslavujú, Pane, všetky tvoje diela * a tvoji svätí nech ťa velebia. ‑ Nech rozprávajú o sláve tvojho kráľovstva * a o tvojej moci nech hovoria; ‑ nech ľuďom oznamujú tvoje zázraky * i slávu a velebu tvojho kráľovstva. ‑ Tvoje kráľovstvo je kráľovstvo pre všetky veky * a tvoja vláda sa rozprestiera na všetky pokolenia. ‑ Pán je vo všetkých svojich slovách pravdivý * a svätý vo všetkých svojich skutkoch. ‑ Pán podopiera všetkých, čo klesajú, * a dvíha všetkých skľúčených. ‑ Oči všetkých sa s dôverou upierajú na teba * a ty im dávaš pokrm v pravý čas. ‑ Otváraš svoju ruku * a dobrotivo nasycuješ všetko živé. ‑ Spravodlivý je Pán na všetkých svojich cestách * a svätý vo všetkých svojich skutkoch. ‑ Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú, * všetkým, čo ho vzývajú úprimne. ‑ Vyplní želanie bohabojných, * vyslyší ich modlitbu a zachráni ich. ‑ Pán ochraňuje všetkých, čo ho milujú, * a ničí všetkých hriešnikov. ‑ Nech moje ústa hlásajú slávu Pánovu * a všetko živé nech jeho sväté meno velebí navždy a naveky.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 145

Chváľ, duša moja, Pána; * celý život chcem chváliť Pána, svojmu Bohu spievať, kým len budem žiť. – Nespoliehajte sa na kniežatá * ani na ľudí vôbec; oni pomôcť nemôžu. – Vyjde z nich duch a vrátia sa do svojej zeme; * v ten deň padnú ich plány. – Blažený, komu pomáha Boh Jakubov, * kto sa spolieha na Pána, svojho Boha. – On stvoril nebo i zem, * more a všetko, čo je v ňom. – On zachováva vernosť naveky, * utláčaným prisudzuje právo, hladujúcim dáva chlieb. – Pán vyslobodzuje väzňov, Pán otvára oči slepým, * Pán dvíha skľúčených, Pán miluje spravodlivých. – Pán ochraňuje cudzincov, ujíma sa siroty a vdovy, * ale hatí cesty hriešnikov. – Pán bude kraľovať naveky; * tvoj Boh, Sion, z pokolenia na pokolenie.

Žalm 146

Chváľte Pána, lebo je dobré ospevovať nášho Boha, * lebo je milé hlásať jeho slávu. ‑ Pán stavia Jeruzalem * a zhromažďuje roztratených Izraelitov. ‑ Uzdravuje skľúčených srdcom * a obväzuje ich rany. ‑ On pozná počet hviezd * a každú volá po mene. ‑ Veľký je náš Pán a veľmi mocný, * jeho múdrosť je nesmierna. ‑ Tichých sa Pán ujíma, * ale hriešnikov ponižuje až po zem. ‑ Prespevujte Pánovi piesne oslavné, * na citare hrajte nášmu Bohu. ‑ On zaťahuje nebo oblakmi * a zemi pripravuje dážď. ‑ Na vrchoch dáva pučať tráve * aj bylinám pre tvory, čo slúžia človeku. ‑ Potravu dáva ťažnému dobytku * i mladým havranom, čo k nemu krákajú. ‑ V sile koňa nemá potechu * ani záľubu v mužovi svalnatom. ‑ Pánovi sa páčia tí, čo sa ho boja, * a tí, čo dúfajú v jeho milosrdenstvo.

Žalm 147

Chváľ, Jeruzalem, Pána, * oslavuj, Sion, svojho Boha. ‑ Lebo upevnil závory tvojich brán * a požehnal tvojich synov v tebe. ‑ Zaisťuje pokoj tvojim hraniciam, * sýti ťa najlepšou pšenicou. ‑ Svoj rozkaz na zem zosiela, * rýchlo sa šíri jeho slovo. ‑ Sneh dáva ako vlnu, * rozsýpa srieň ako popol. ‑ Kamenec spúšťa ako omrvinky; * ktože vydrží v jeho mraze? ‑ Ale keď zošle svoje slovo, roztopí sa, čo zamrzlo; * keď zavanie jeho dych, vody sa rozprúdia. ‑ On svoje slovo zvestuje Jakubovi, * svoje zákony a prikázania Izraelovi. ‑ Neurobil tak iným národom, * nezjavil im svoje zámery.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 148

Chváľte Pána z nebies, * chváľte ho na výsostiach. – Chváľte ho, všetci jeho anjeli; * chváľte ho, všetky nebeské mocnosti; – chváľte ho, slnko a mesiac; * chváľte ho, všetky hviezdy žiarivé; – chváľte ho, nebies nebesia * a všetky vody nad oblohou. – Nech chvália meno Pánovo, * lebo na jeho rozkaz boli stvorené. – Založil ich navždy a naveky; * vydal zákon, ktorý nepominie. – Chváľ Pána, tvorstvo pozemské: * obludy morské a všetky hlbiny, – oheň, kamenec, sneh a dym, * víchrica, čo jeho slovo poslúcha, – vrchy a všetky pahorky, * ovocné stromy a všetky cédre, – divá zver a všetok dobytok, * plazy a okrídlené vtáctvo. – Králi zeme a všetky národy, * kniežatá a všetci zemskí sudcovia, – mládenci a panny, * starci a junáci – nech chvália meno Pánovo, * lebo iba jeho meno je vznešené. – Jeho veleba prevyšuje zem i nebesia * a svojmu ľudu dáva veľkú moc. – Je chválou všetkým svojim svätým, * synom Izraela, ľudu, ktorý je mu blízky.

Žalm 149
Spievajte Pánovi pieseň novú; * jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých. – Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa, * synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom. – Nech oslavujú jeho meno tancom, * nech mu hrajú na bubne a na citare. – Lebo Pán miluje svoj ľud * a tichých venčí víťazstvom. – Nech svätí jasajú v sláve, * nech sa veselia na svojich lôžkach. – Oslavu Boha nech majú na perách * a v rukách meč dvojsečný, – aby sa pomstili na pohanoch * a potrestali národy, – aby ich kráľom nasadili putá * a ich veľmožom železné okovy a aby ich súdili podľa písaného práva. * všetkým jeho verným to bude na slávu

Žalm 150
Chváľte Pána v jeho svätyni, * chváľte ho na jeho vznešenej oblohe! ‑ Chváľte ho za jeho činy mohutné, * chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť! ‑ Chváľte ho zvukom poľnice, * chváľte ho harfou a citarou! ‑ Chváľte ho bubnom a tancom, * chváľte ho lýrou a flautou! ‑ Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi, * chváľte ho jasavými cimbalmi; všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Sláva: I teraz: